Teroristická organizácia Hamas potrebuje v Pásme Gazy dva až tri roky na to, aby vybudovala skutočnú armádu a dosiahla rovnakých schopností, aké má dnes Hizballáh na juhu Libanonu. Hamas tiež zväčšuje dolet modernizovaných rakiet Kássám tak, že už čoskoro bude v ich dostrele aj izraelské mesto Ašdod. Teroristi Hamasu maskujú svoju infraštruktúru rôznymi spôsobmi. Tak ako Hizballáh počas šiestich rokov od stiahnutia sa IDF (izraelskej armády) z Libanonu do začatia Druhej libanonskej vojny, aj Hamas dnes, po stiahnutí sa IDF z Pásma Gazy v roku 2005 zhromažďuje zbrane v podzemných úkrytoch, ktoré boli vykopané pod domami. Hamas v Pásme buduje sieť podzemných tunelov, ktorými pašuje zbrane a svojich ozbrojencov. „Vykopali diery v cestách, naplnili ich výbušninami a znovu zaasfaltovali, takže je skoro nemožné ich odhaliť,“ uviedol generálmajor Avi Mizrachi, veliteľ ženistov izraelskej armády. Iný príslušník IDF - dôstojník armádnych výsadkárov sa vyjadril, že ľudia, s ktorými bojovali IDF v októbri v Pásme Gazy neboli teroristi, ale vojaci. Pri priamom strete s nimi má IDF ešte stále navrch, ale vo všetkých parametroch - vo výcviku, kvalite výzbroje, výstroje a bojovej morálke čelí IDF armáde, a nie teroristickým gangom. Nemenovaný príslušník izraelskej spravodajskej služby sa zase vyjadril: „Všade je vidieť otlačky prstov Iránu a Hizballáhu. Palestínčania takto nikdy nevyzerali.“ Tieto informácie poskytlo izraelské ministerstvo obrany a boli zverejnené v denníku Jediot Achronot.
Začiatkom tohto roka predseda palestínskej samosprávy a zároveň vodca Fatahu, Mahmúd Abbás, zamýšľal vypísať nové voľby, ak jeho súper - hnutie Hamas na čele s Izmaelom Haníjom neuzná Izrael a nevstúpi s Fatahom do spoločnej palestínskej vlády. Koncom januára bola Gaza dejiskom vzájomných bojov medzi ozbrojencami Hamasu a Fatahu. Teroristi sa vzájomne ostreľovali, unášali si svojich straníckych funkcionárov, či veliteľov ozbrojených milícií z obidvoch táborov, popritom zastrelili, alebo zranili, niekoľko desiatok palestínskych civilistov. V nedeľu, 28. januára, došlo k prvému sebevražednému útoku po roku v Izraeli, konkrétne v letovisku Eilat. O 9,45 hod. vybuchla nálož na tele sebevražedného atentátnika, 21-ročného Palestínčana z Pásma Gazy, Mohameda al-Saqsaqa, hlásiaceho sa ku teroristickej organizácii Brigády mučeníkov Al-Aksá, ktorá je ozbrojeným krídlom „umierneného“ hnutia Fatah, predsedu palestínskej samosprávy M. Abbása. Na konferencii o národnej bezpečnosti v izraelskej Herzlii, ktorá sa konala od 22. do 24. januára sa vyjadril poslanec vládnej strany Kadima premiéra Ehuda Olmerta, Šlomo Breznic, že územie Judska a Samárie - tzv. Západný breh Jordánu, musia byť odovzdané pod dočasnú správu EÚ, pokiaľ na nich nevznikne samostatný palestínsky štát. Iba takto, podľa neho, je možné vyriešiť izraelsko-palestínsky konflikt.
Druhého februára oznámili ozbrojené milície Fatahu, že v noci pri bojovej operácii proti ozbrojencom Hamasu na pôde islamskej univerzity v Gaze, ktorá je považovaná za baštu Hamasu, zatkli päť iránskych vojenských poradcov, vrátane jedného generála iránskych revolučných gárd. USA so súhlasom izraelskej vlády, dodávajú do Gazy množstvo zbraní a munície v hodnote viac ako 86 miliónov amerických dolárov pre ozbrojencov Fatahu, ktorý USA, aj Izrael považujú za umiernenejší ako Hamas, v snahe, aby Fatah nepodľahol v ozbrojených stretoch Hamasu. Hamas zase pašuje množstvo výzbroje tajnými tunelmi z Egypta. Vo štvrtok 8. februára dosiahli Fatah a Hamas v saudskoarabskej Mekke dohodu o vytvorení „Vlády národnej jednoty“. Saudskoarabský kráľ Abdulláh zvolal znepriatelené palestínske frakcie za rokovací stôl v snahe ukončiť vzájomné vraždenie sa Palestínčanov v Pásme Gazy. Dohoda predpokladala, že Izmael Haníja z Hamasu zostane premiérom palestínskej samosprávy a vicepremiérom sa stane člen Fatahu. Hamas však neoblomne trval na svojom postoji, že neuzná štát Izrael a nevzdá sa terorizmu voči nemu. Vo štvrtok 15. februára vymenoval M. Abbás I. Haníju predsedom novej palestínskej vlády a poveril ho jej zostavením do troch týždňov. V stredu 14. februára vyhlásil bývalý riaditeľ izraelskej spravodajskej služby Mossad, Meir Amit, že iránsky prezident Mahmúd Ahmadinedžád, ktorý tlačí celý moslimský svet do fanatizmu a extrémizmu a vyhráža sa vymazaním Izraela z mapy sveta, musí byť odstránený. Ďalej povedal, že svet sa v súčasnosti nachádza na prahu III. Svetovej vojny - vojny s islamom. V utorok, 13. februára, britský denník The Financial Times priniesol správu pripravenú tímom vysokého komisára EÚ pre zahraničnú politiku, Javiera Solanu. V správe sa hovorilo o tom, že v blízkej dobe sa podarí Iránu získať schopnosť obohacovať urán v rozsahu nutnom pre potencionálnu výrobu jadrových hlavíc. V pondelok, 12. februára, priletel na oficiálnu návštevu Sýrie iránsky minister obrany generál Mustafa Mohamed Nadžar. Počas svojej návštevy sa stretol so sýrskym ministrom obrany generálom Hassanom Ali Turkmanom, ako aj s prezidentom Bašarom Assadom. Podľa iránskej tlačovej agentúry Fars, boli rokovania zamerané na rozšírenie vojenskej spolupráce medzi Iránom a Sýriou.
Od začiatku mesiaca prebiehajú v Pásme Gazy opäť boje medzi Fatahom a Hamasom. Tentoraz Hamas obsadzuje a kontroluje prakticky celé územie Pásma. Fatah už kontroluje iba hlavné mesto - Gazu. Situácia sa vyvíja tak, že Fatah pravdepodobne ovládne tzv. Západný breh Jordánu, čiže územie Judska a Samárie a Hamas bude zase vládnuť v Pásme Gazy. Dochádza teda de facto ku rozdeleniu Palestínskej správy na dve časti. Bývalý náčelník generálneho štábu IDF, Moše Jaalon, vyjadril svoje obavy z toho, že Pásmo Gazy sa stane rovnako ako juh Libanonu, ktorý ovláda teroristická organizácia Hizballáh, základňou pre raketové ostreľovanie izraelských miest Sderot, Kirjat Gat, Ašdod a Haifa. Bývalý námestník veliteľa izraelskej vojenskej spravodajskej služby AMMAN, Jákov Amidror, sa vyjadril, že izraelské stiahnutie sa z Gazy presadené bývalým premiérom Arielom Šaronom umožnilo Hamasu prepašovať z Egypta množstvo výbušnín, zbraní, peňazí a teroristov. Hamas vydal zoznam s menami 30-tich najvyšších funkcionárov Fatahu, ktorí majú byť zavraždení, ako „psy poslušné svojim izraelským pánom“. Vo štvrtok 14. júna oznámil predseda Palestínskej samosprávy a vodca Fatahu M. Abbás, že rozpúšťa vládu Palestínskej autonómie.
Koncom júla informovali niektoré izraelské médiá o tom, že Rusko dodá do Iránu 250 stíhacích bombardérov Suchoj Su - 30 MKM a 20 „lietajúcich tankerov“ Iljušin Il - 78 v hodnote približne 1 miliardy dolárov. Pritom ešte začiatkom roku predalo Rusko sprostredkovane, aby v tom oficiálne nefigurovalo, cez Bielorusko, protilietadlové raketové batérie S-300. Do Sýrie zas predalo Rusko začiatkom roku stíhačky MIG - 29 a protilietadlové rakety Iskander - E, všetko v hodnote 900 miliónov dolárov.
Najdôležitejšou udalosťou septembra, ak nie celého roka, bol izraelský vzdušný útok na Sýriu. Núka sa otázka, aký to bol vlastne útok a načo? Prečo naň Sýria nereagovala vojenskou odpoveďou proti Izraelu? Prečo sa k Sýrii nepridali ďalší nepriatelia Izraela a nezaútočili naň? Prečo Sýria nežiadala vyvodiť voči Izraelu sankcie na pôde OSN? Prečo Sýria mlčí? A prečo mlčí Irán, ktorý Sýriu všemožne proti Izraelu podporuje ...?
Riaditeľ izraelskej spravodajskej služby MOSSAD, Meir Dagan, poskytol v marci tohto roku premiérovi Ehudovi Olmertovi informácie o tom, že Sýria nadviazala tajné „jadrové“ styky so Severnou Kóreou. Tieto informácie boli odovzdané aj predstaviteľom administratívy prezidenta Busha, ktorí o ich dôveryhodnosti spočiatku pochybovali. Súčasne izraelské výzvedné satelity monitorovali situáciu v severnej Sýrii. IDF - izraelské obranné sily vykonali vojenské cvičenia, ktorých scenár pripravoval IDF na vojenský konflikt so Sýriou. Izraelská vláda v rovnakom čase vydávala upokojujúce vyhlásenia voči Sýrii. Zistenia MOSSADU sa v spolupráci s USA ukázali ako pravdivé. V pondelok, 3. septembra 2007, vplávala do severosýrskeho prístavu Taurus nákladná loď so Severnej Kórey. Na svojej palube viezla náklad, o ktorom sa MOSSAD domnieval, že ide o jadrové zariadenia. V utorok, 4. septembra, sa izraelská vláda stretla na mimoriadnom zasadnutí v maximálnom utajení. Vláda dala príkaz armáde, konkrétne „Jednotke 269“ generálneho štábu IDF, nazývanej tiež „SAYERET MATKAL“, k okamžitému leteckému presunu hlboko do sýrskeho vnútrozemia. Táto špeciálna jednotka je nasadzovaná v prípadoch záchrany rukojemníkov, zadržiavaných mimo územia Izraela, likvidácie teroristov mimo územia Izraela, či likvidácie zbraní, alebo technických zariadení, ohrozujúcich bezpečnosť Izraela zvonku. Po skrytom rozmiestnení tejto jednotky v blízkosti tajného sýrskeho komplexu, ktorý bol až príliš podobný severokórejským jadrovým reaktorom, vzlietli v stredu, 5. septembra, lietadlá IAF - izraelských vzdušných síl. Išlo o stíhacie bombardéry F-16 kryté stíhačkami rovnakého typu v spolupráci so strojom AWACS - lietadlom včasnej výstrahy a elektronického boja. Po vstupe do sýrskeho vzdušného priestoru lietadlo AWACS umlčalo sýrsku protivzdušnú obranu. Jednotka „SAYERET MATKAL“ následne za pomoci laserového navádzania presne označila cieľ a bombardéry F-16, kryté stíhačkami zhodili na cieľ bomby a úplne ho zničili.
Na vyššie položené otázky sa s odvolaním na amerických činiteľov, ktorí majú prístup ku spravodajským informáciám a neželali si byť menovaní, pokúsil dať odpoveď denník New York Times vo svojom nedeľnom vydaní 21. októbra. Podľa denníka bol čiastočne dokončený sýrsky nukleárny reaktor, postavený podľa vzoru severokórejských reaktorov a určený na ukladanie paliva použiteľného pre jadrovú zbraň. Objaviť sa ho podarilo za pomoci satelitných fotografií zo špionážnych družíc Izraela a USA. Podľa denníka bolo toto zariadenie omnoho ďalej, ako iracký reaktor v Osiraku, na ktorý podnikli Izraelčania preventívny útok v roku 1981. Podľa denníka The Washington Post začala Sýria na mieste odstraňovať všetky pozostatky po izraelskom nálete. S odstraňovaním začala Sýria po tom, čo sa začalo uvažovať o prípadnej medzinárodnej inšpekcii tohto miesta. Ak sa na tom mieste nachádzalo opustené vojenské zariadenie, ako pred časom začala tvrdiť Sýria, malo by byť predsa v jej záujme ukázať svetu škody, ktoré Izraelčania napáchali. Niektorí predstavitelia administratívy prezidenta Busha anonymne uviedli, že izraelský útok mohol byť myslený ako odkaz Iránu, budujúcemu jeho vlastný jadrový program.
V sobotu, 3. novembra, napísal týždenník Aviation Week, že miesto v Sýrii, na ktoré v septembri zaútočili Izraelčania, bolo tak prísne utajované, že ani sýrska armáda nevedela o jeho existencii. Preto v blízkosti reaktoru nebola rozmiestnená žiadna protiletecká obrana a tento bol prakticky nekrytý proti leteckému útoku. Týždenník ďalej uviedol, že Izrael vďačí za informácie o sýrskom reaktore predovšetkým svojmu výzvednému satelitu Ofek-7. Týždenník takisto uviedol, že Sýria tvrdila, že cieľom izraelského útoku bola nepoužívaná a opustená vojenská základňa. Keď sa však v polovici októbra začala o vec zaujímať MAAE - Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, Sýria začala urýchlene demontovať toto zariadenie, čo vyvolalo špekulácie, že na mieste sa naozaj nachádzal utajovaný objekt, slúžiaci pre jadrový vývoj, alebo obsahujúci jadrové technológie. Za zdroj svojich informácií označil týždenník Aviation Wek „nemenované izraelské zdroje“.
Izrael | | | Logos 5 / 2017 | | | Martin Mazúch | | | Z histórie |
Izrael | | | Logos 4 / 2018 | | | Jaroslav Kříž | | | Téma |
IZRAEL | | | Logos 6 / 2009 | | | Jaroslav Kříž | | | Izrael |
Izrael a my | | | Logos 6 / 2011 | | | Jaroslav Kříž | | | Téma |
Izrael 2007 | | | Logos 6 / 2007 | | | Redakcia | | | Reportáž |