„Mlieko a med“

Oslava 71. výročia založenia štátu Izrael

Dňa 11. mája 2019 vyrazilo napoludnie „sedem statočných“ – čiže sedem veriacich pod vedením pastora Daniela Šobra, aby sa zúčastnili akcie slovenskej pobočky Medzinárodného kresťanského veľvyslanectva (ICEJ) v Bratislave, venovanej 71. výročiu založenia štátu Izrael.

V sprievode pútavých videoklipov otvoril Peter Švec, riaditeľ ICEJ, akciu s názvom Mlieko a med, mysleným ako paralela k zasľúbenej izraelskej zemi, pretekajúcej mliekom a medom.

Ako prvý vystúpil Igor Rintel, predseda židovskej náboženskej obce na Slovensku, aby predstavil životopis rečníka Františka Šebeja. Zmienil ho ako dlhoročného aktívneho člena zahranično-politického parlamentného výboru, verného podporovateľa Izraela a športovca-karatistu. Igor zablahoželal Františkovi k jeho 72. narodeninám.

Potom na pódium vystúpil František Šebej s obsiahlym príhovorom o Izraeli. Začal jeho históriou, od vyhnania Židov po potlačenej Bar-Kochbovej revolte v 2. st. po Kr., spojenej so zničením Jeruzalema. Krátke „rozkvitnutie“ Jeruzalema nastalo v stredoveku pod vládou Turkov. Až vizionár sionizmu Theodor Herzl prišiel s myšlienkou, že Židia trpia v diaspóre, lebo nemajú vlastný štát. Avšak dnes, podľa Šebeja, existuje antisemitizmus preto, lebo Židia vlastný štát majú.

V súčasnej situácii nie je s kým – okrem Egypta a Jordánska – uzavrieť mierovú zmluvu. Severný sused Libanon nie je súci pre medzinárodné dohody kvôli teroristickej organizácii Hizballáh a Sýria akékoľvek dohody s Izraelom odmieta.

Ako je to s Golanskými výšinami?

Je to horská oblasť zhruba 30x40 km, z ktorej je asi 60 km do Damašku. Izraelský parlament anektoval Golany z bezpečnostných dôvodov v roku 1981, spolu s asi 40 tisíc obyvateľmi – Drúzmi a Alawitmi. Čo sa týka Jeruzalema, americký prezident Donald Trump dvakrát odložil rozhodnutie, no na tretíkrát uznal Jeruzalem za hlavné mesto Izraela. Avšak Jeruzalem zostáva dilemou Európskej únie, ohľadom ktorej nie je v zahraničnej politike konsenzus. Tzv. BDS hnutie (bojkot, sťahovanie investícií, sankcie), namierené proti ekonomike Izraela, ide od európskej ľavice a celebrít. Je teda problém, aký postoj zaujmú európske politické elity vo vzťahu k Izraelu.

Aký je problém Gazy?

Po jomkipurskej vojne Egypt už Gazu nechcel. Po následnej mierovej zmluve (1979) mu bol odovzdaný Sinajský polostrov, ktorý dovtedy kontroloval Izrael. Ten v roku 2005 opustil Gazu a odovzdal ju Palestínskej samospráve, avšak v roku 2007 kontrolu prevzalo teroristické hnutie Hamas. Ten má hlavnú zodpovednosť za súčasné biedne podmienky, ktoré panujú v Gaze. Hamas je podporovaný Iránom, obyvateľov Gazy posiela na násilné demonštrácie k hraničnému plotu a podporuje aj vysielanie balónov a šarkanov s horľavým a výbušným materiálom. Predpokladá sa, že v poslednom konflikte s Izraelom (máj 2019) padlo rozhodnutie odpáliť rakety na izraelské mestá práve v Teheráne.

Aj z tohto hľadiska je správne, že americký prezident Donald Trump vypovedal jadrovú dohodu s Iránom. Irán, ktorý pozastavil (nie zrušil) svoj jadrový program, sa vďaka zrušeným sankciám ekonomicky pozdvihol.

Irán využíva Hamas a Hizballáh ako tzv. zástupné (angl. proxy) organizácie. Konštatuje sa, že uvoľňovanie sankcií voči Iránu vedie k jeho hospodárskemu pozdvihnutiu a tým aj k posilňovaniu podpory teroristickým organizáciám, čo nie je dobré pre Izrael.

Čo sa týka ľudských obetí v regióne, v iracko-iránskej vojne v druhej polovici 20. storočia padlo asi milión ľudí. Doterajšie straty v sýrskej vojne sú asi 600-tisíc zomretých. Z tohto hľadiska je počet obetí izraelsko-palestínskeho konfliktu hlboko pod týmito číslami.

Panelová diskusia

Po vystúpení Františka Šebeja nasledovala panelová diskusia. Na pódium prišli páni Pavol Demeš, spoluautor knihy „Slovensko a Izrael – prvých 25 rokov“, Marek Krajči, poslanec NR SR, politológ Grigorij Mesežnikov, František Šebej a Igor Rintel.

Bola položená otázka o silných a slabých stránkach Izraela.

Igor Rintel odpovedal, že úspechom je vlastná domovina a neúspechom sú vnútorné rozpory.

Fratišek Šebej na margo tejto otázky uviedol, že moderný Izrael prežil 71 rokov od svojho vzniku „so cťou“ a vybudoval liberálnu demokratickú spoločnosť. Armáda štátu Izrael sa správa – navzdory mnohým konfliktom – tak humánne, ako sa v daných podmienkach dá.

Grigorij Mesežnikov ocenil vybudovanie stabilného demokratického štátu, prežívajúceho rozvojový „boom“ vo všetkých oblastiach. Stabilita izraelskej demokracie je dokonca lepšia ako v niektorých európskych krajinách.

Krajči spomenul dosiahnutý pokrok za 71 rokov v súvislosti s technologickým napredovaním.

Pavol Demeš ocenil, že hoci Izrael vo svojich začiatkoch ani nemal predpoklady na rozvoj, dokázal sa vyšvihnúť. Pri zrode Izraela stál aj československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk a prvý ponovembrový prezident Československa Václav Havel v roku 1990 predniesol svoj prejav práve v izraelskom kibuci Masaryk. Československé korene má Izrael aj v osobnostiach, napríklad, v zakladateľovi sebaobranného systému Krav-Maga Imrichovi Lichtenfeldovi, ktorý vyrastal (a získaval skúsenosti z bitiek) v Prešporku (Bratislave).

Igor Rintel zmienil duchovný význam Jeruzalema. Z politického hľadiska čím viac štátov tam premiestni svoje ambasády, tým je lepšie akceptovaná realita.

Marek Krajči uviedol, že zatiaľ 24 poslancov NR SR sa podpísalo pod petíciu za uznanie Jeruzalema ako hlavného mesta židovského štátu. V tejto súvislosti ozrejmil Igor Rintel problematiku kultúrneho centra Slovenska v Jeruzaleme – nemá byť zastrešené Ministerstvom zahraničných vecí, ale Ministerstvom kultúry, lebo nejde o diplomatickú, ale kultúrnu ustanovizeň.

František Šebej povedal, že uznanie Jeruzalema európskymi krajinami potrvá dlhšie. Uviedol tiež, že Sýria okupovala Libanon do roku 2007. Téma Golanských výšin je „miernejšia“ než Jeruzalem ako hlavné mesto. Golany spravuje Izrael od roku 1967 a americký prezident Trump uznal toto správcovstvo.

Pavol Demeš spomenul, že kedysi robili fotografický projekt Po cestách apoštola Pavla a skonštatoval, že on by už nemohol voľne „pendlovať“ medzi Izraelom a Sýriou ako kedysi tento obrátený Žid.

Nasledoval komentár z pléna – od Ivana Samsona – že Americká spravodajská služba (CIA) dávala modernému Izraelu len zopár rokov života. Zaujímavá bola podľa neho aj Barakova historická ponuka Arafatovi na väčšinu územia tzv. Západného brehu, čo Arafat odmietol. Zo strany Izraela boli tiež ponuky na vrátenie Golanských výšin Sýrii – výmenou za mier – ale Sýria to odmietla. Mierové zmluvy s Izraelom majú iba Egypt a Jordánsko.

Z pléna bola položená ďalšia otázka, týkajúca sa súvisu politiky a spirituality. Igor Rintel uviedol, že veľmi spolu súvisia – šíitsky islam s centrom v Iráne má koncept tzv. dvanásteho imáma, ktorý príde, keď svet bude na pokraji atómového konfliktu. Irán sa usiluje získať jadrové zbrane.

Na otázku, ako je to s liberalizmom v Izraeli, Igor Rintel odpovedal, že Izrael ide skôr cestou konzervativizmu – skupina ultraortodoxného obyvateľstva (tzv. haredim) suverénne vedie na poli pôrodnosti a izraelská ľavica zase pomaly vymiera. V kontraste k nárastu počtu zbožných Židov v Erec Izrael sú v Spojených štátoch amerických väčšinou liberálni Židia, podporujúci Demokratickú stranu.

Z publika ešte zaznela otázka o vplyve Ruska na Izrael. Rusko trénovalo Arafatovu Organizáciu pre oslobodenie Palestíny na teroristické činy. Bývalý tajomník komunistickej strany vtedajšieho Sovietskeho zväzu Andropov zase inicioval preklad antisemitského pamfletu Protokoly sionských mudrcov do arabčiny. Navzdory tomu Izrael potrebuje dohody s Ruskom, keďže Rusko je jeden z kľúčových hráčov v Sýrii, hoci podporuje nepriateľov Izraela. Izrael nechce konflikt s Ruskom.

Izrael z biblickej perspektívy

Druhá časť programu patrila prednáškam pozvaných pastorov. Pastor Apoštolskej cirkvi Vlado Žák rozdelil fenomény okolo Izraela na biblické a nebiblické. Tak, ako boli tri odchody do zajatia – Jákobovo potomstvo do Egypta, do Asýrie a Babylonu a rozprášenie Rímom, tak sú aj tri zhromažďovania – východ z Egypta pod Mojžišom, pod Ezdrášom a posledné od roku 1871 – spojené s počiatkom sionizmu. Míľnikom je rok 1897 – dátum prvého sionistického kongresu. Od roku 2013 najväčšia židovská komunita žije v Izraeli. Medzi nebiblické fenomény patrí teológia náhrady – učenie, že Cirkev nahradila v Božích plánoch Izrael, k čomu prislúcha alegorický výklad proroctiev o Izraeli. Žák rozdelil teológiu náhrady na tri druhy – ako trest, ekonomickú a konštrukčnú. „Najjemnejšia“ z nich je konštrukčná, podľa ktorej nie je nevyhnutné „ukončenie“ židovského etnika. Pôvod a počiatky teológie náhrady sú u cirkevných otcov. Zákony namierené proti Židom a judaizmu sa datujú od rímskeho cisára Konštantína, od ktorého éry sa začína kresťanstvo ako oficiálne náboženstvo. Proti teológii náhrady stoja mnohé pasáže z Písma, napríklad, Genesis 17,7–8 a List Rimanom 11.

Poslednú prednášku večera mal pastor Daniel Šobr, ktorého uviedol Peter Švec a ktorý sa zároveň poďakoval Kresťanským spoločenstvám za výbornú organizáciu minuloročnej masovej akcie oslavy 70. výročia vzniku Izraela v Bratislave. Pastor Šobr spomenul podporu Izraela v USA, hlavne od organizácie CUFI (Kresťania zjednotení za Izrael), ktorá má viac ako 5 miliónov členov. Aké sú špecifiká evanjelikálneho prístupu k tejto veci? Predovšetkým evanjelikáli sú vo vzťahu k Biblii „písmaci“ a stoja v opozícii voči teológii náhrady. Evanjelikáli i Židia majú rovnaké Desatoro, totožné s biblickým a nepozmenené, na rozdiel od niektorých iných kresťanských denominácií. Ďalej hebrejské myslenie má záľubu v konkrétnom, vyhýba sa abstraktnému. Kľúčový pojem je „lév“, čo znamená srdce. V histórii Cirkvi a sionizmu existuje paralela – približne v čase vzniku charizmatického hnutia bola prijatá Balfourova deklarácia, prvý oficiálny dokument od vtedajšej veľmoci, priznávajúci národnú domovinu židovskému národu. Šobr zmienil tiež eschatologický význam Židov a zeme Izrael a obnovenie Chrámu ku koncu časov, do ktorého sa posadí Antikrist.