Jednota

„V jednote je sila!“ Toto heslo sa ozývalo po námestiach v roku 1989 počas nežnej revolúcie. Neviem síce, ako protagonisti týchto stretnutí na to prišli, ale je to pravda. Jednota je oveľa dôležitejšia, ako si myslíme.

Ak sa ľudia na niečom zhodnú, vedia dosiahnuť neuveriteľné výsledky. Naopak, keď zhoda – jednota nie je, výsledky sa nedosiahnu, ba práve naopak, prichádza štiepenie, zvada a skaza. Požehnanie jednotlivca je totiž obsiahnuté v požehnaní celku a keď sa celok nevie zjednotiť, nie je požehnanie ani pre jednotlivca. Jednota prináša výsledky, aj keď nejde o Božie ciele, dokonca môže ísť aj o zločin. „Spoj svoj osud s naším a všetci budeme mať jeden mešec.“ (Pr 1,14)

Po potope sa ľudstvo vzbúrilo voči Bohu a odmietlo sa rozptýliť po zemi. Vznikol tak drzý, ambiciózny projekt a začala stavba babylonskej veže, ktorá mala siahať až do neba. Takýto veľký projekt bol možný iba preto, že sa ľudstvo na ňom zhodlo a vidno, že aj Všemohúci zobral tento projekt vážne a elegantne ho prekazil. Ako? Skazil jednotu. Ľudia si prestali ako celok rozumieť, vedeli komunikovať medzi sebou iba v rámci vznikajúcich národov a konečne sa rozišli a začali obsadzovať zem. Od tej doby Boh nepozerá priaznivo na globalizačné snahy a oveľa požehnanejšie je nájsť zhodu pri napĺňaní rozumných cieľov v rámci národných štátov.

Sú tu takí, ktorí nerešpektujú nikoho a hovoria, že oni sú Kristovi a rešpektujú iba reverenda Interneta.

Keď si uvedomíme, akú silu mala zhoda, ktorá bola namierená voči Všemohúcemu Bohu, aká už veľká je sila zhody vtedy, keď je v nej prítomný Boh. Úžasnú. Preto sa oplatí o ňu usilovať. Biblická matematika je nasledovná: Jeden zaženie tisíc, dvaja zaženú desaťtisíc. „Oj, ako by jeden honil tisíc! A dvaja z nich by obrátili na útek desať tisíc…“ (Dt 32,30a) Dvaja nezaženú dvetisíc, ale desaťtisíc! Čo už potom, ak sa zhodnú stovky alebo tisíce veriacich. Satan evidentne vie o sile zhody viac ako kresťania. Kedy bol vyliaty Duch Svätý? Keď boli učeníci, očakávajúc, zhromaždení. Ako očakávali? JEDNOMYSEĽNE! Neboli spolu iba prítomní v konkrétnom čase na jednom mieste, ale boli spolu aj v srdci, aj v duši. Toto je jedno z tajomstiev úspechu prvej cirkvi. Aj ďalej čítame, že učeníci boli jedno srdce a jedna duša (Sk 4,32). Aký krásny je 133. žalm: „Aké je dobré a milé, keď sú bratia spolu! Je to sťa najvzácnejší olej na hlave, čo steká na bradu, na Áronovu bradu, čo steká na okraj jeho rúcha. Je to sťa rosa na Chermóne, čo padá na sionské vrchy. Tam udeľuje Hospodin požehnanie a život naveky.“ Musíme sa zmieriť s tým, že tento žalm sa dokonalo naplní až v nebi, ale hľadanie tohto stavu je pre nás trvalou povinnosťou.

Satanova stratégia

Satanova stratégia je jednoduchá. Prácu mu v dôsledku pádu uľahčuje zlý stav ľudského srdca a zdá sa, že tento neblahý stav sa zhoršuje s každým rozmnožením neprávosti. Pre dosiahnutie jednoty je teda najdôležitejšia kvalita ľudského srdca, a práve táto kvalita je vytrvalým satanovým terčom. Jednou z najničivejších síl je okultizmus a čarovanie. Tieto sily majú za následok, že srdce človeka stvrdne a stáva sa cynickým, zlým, necitlivým voči Bohu aj voči ľuďom. Týmto silám museli čeliť veriaci v Efeze a Korinte. Vieme, že v Efeze bolo masívne uctievané falošné božstvo ženského rodu – Diana (grécky Artemis). Neďaleko Korintu sa zasa nachádzalo význačné veštecké orákulum Delfy, kde nadrogované médium vynášalo veštby, ktoré na vtedajší svet mali obrovský vplyv, lebo boli brané smrteľne vážne. Výsledkom tohto okultizmu bolo, že sa korintský zbor rozdelil na frakcie, ktoré hovorili: „Ja som Petrov,“ „Ja som Pavlov,“ „Ja som Kristov.“ (1Kor 1,12) Znie to celom povedome, však? Len mená sa zmenili. Niekto povie: „Ja som Derekov“ a iný: „Ja rešpektujem iba Šándora.“ Potom sú tu takí, ktorí nerešpektujú nikoho a hovoria, že oni sú Kristovi a rešpektujú iba reverenda Interneta.

Ďalšou devastujúcou silou, ktorá robí srdce tvrdým a neschopným dosiahnuť zhodu a napĺňanie spoločných cieľov, je podľa proroka Ozeáša smilstvo a vínna šťava: „Smilstvo, víno a vínna šťava odníma rozum.“ (Oz 4,11). Ak niekto žije v smilstve, potom jeho srdce už nie je také odovzdané vlastnej manželke a deťom, už nemá pre vlastných toľko odovzdania, netvorí atmosféru, zanedbáva výlety a nemá záujem o budovanie. Podobne smilník narušuje jednotu aj v iných oblastiach, a to už nehovoríme o cirkvi, kde je nemorálnosť úplne zničujúca. Niekedy sa nestačíme čudovať, prečo je človek taký konfliktný, no často vyjde najavo, že je namočený v sexuálnych hriechoch.

Závislosti od návykových látok (dnes musíme pridať aj nelátkové závislosti ako gambling, závislosť od pornografie, hier a pod.) sú ďalším dôvodom, prečo sa ľudia nedokážu zjednotiť v naplňovaní Božích cieľov. Úžasná jednota nad pohárikom, keď ľudia majú dojem, že sú si veľmi blízki, rýchlo prejde do hádky a do bitky. Začnú sa nenávidieť, jeden druhého okradne alebo rovno zabije. Toto všetko bolo prítomné v komunitách, ktoré vytvorili priaznivci hnutia hippies. Nepodarilo sa im žiť v harmónii a v mieri, tak ako sľubovali.

Hlavnou silou, ktorá zapríčiňuje, že jednotu medzi ľuďmi je také ťažké dosiahnuť, je ľudské ego. Každý z nás si veľmi silno uvedomuje svoje vlastné „ja“ a toto „ja“ má svoje predstavy a názory. Každý z nás má svoju vôľu a má tendenciu ju presadiť. Ak sa to nedarí, prichádzajú horkosti, nenávisti, rôznice, sváry, boje, vojny, vraždy a diabol sa raduje.

Ako posilniť jednotu

Hovoríme o jednote vytvorenej medzi ľuďmi, v ktorej je zároveň zapojený Stvoriteľ. Prvým krokom k tomu je znovuzrodenie – nové srdce. Každý, kto sa znovuzrodil, prirodzene pociťuje náklonnosť k ostatným bratom a sestrám, a to nielen v rámci domácej cirkvi či regiónu, ale súdržnosť pociťujeme aj s bratmi na vzdialených miestach – doslova na celom svete. Ak vyhľadáme biblickú cirkev, napríklad, na dovolenke, cítime sa tam ako doma, hneď vieme, že ľudia na tom mieste sú naši bratia.

Veľmi dôležitým činiteľom jednoty sú služobné dary, bez nich jednota možná nie je.

Veľmi dôležitým činiteľom jednoty sú služobné dary, bez nich jednota možná nie je. „… až by sme všetci dospeli v jednotu viery…“ (Ef 4,13) Povedať, že veríme v Boha, nestačí, musíme mať jasno v tom, čomu presne veríme. Zjavenie sa do cirkvi dostáva skrze ľudí Bohom vyvolených, ktorí vykladajú Bibliu a, samozrejme, všetky tvrdenia, ktoré sa týkajú jednotlivých článkov viery, musia obstáť aj pred kritikmi, každý musí svoje výklady vedieť obhájiť – pravdaže, na základe Božieho slova. Všimnite si, že prvá cirkev sa združovala okolo apoštolov a prijímala to, ako títo pomazaní služobníci vykladali Písma. Služobné dary vedia mobilizovať veriacich k naplneniu veľkého poslania. Vzťahy a harmónia sa posilňujú práve pri naplňovaní cieľov. V jednote, v ktorej hlavným programom je nič, určite nebude Boh.

Chcem zdôrazniť, že pre vytvorenie harmónie medzi Božím ľudom (samozrejme, platí to aj pre rodinu a robotu) je dôležité rozhodnutie. Keďže Pán chce, aby sme boli sťa jedna duša, musíme svoje vlastné ego ukrižovať. „Prosím vás teda ja väzeň v Pánovi, žeby ste chodili hodne povolania, ktorým ste povolaní, s celou pokorou a krotkosťou, so zhovievavosťou znášajúci sa navzájom v láske, usilujúci sa zachovávať jednotu Ducha v zväzku pokoja. Jedno telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania. Jeden Pán, jedna viera, jeden krst, jeden Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, skrze všetkých a vo všetkých vás.“ (Ef 4,1-6) Pavol hovorí o tom, že treba preukázať ovocie Ducha a o jednotu sa usilovať. Taktiež hovorí o tom, že ak má byť dosiahnutý tento ušľachtilý stav, musíme sa navzájom znášať. Znášať treba nielen to, čo je príjemné, ale aj to, čo príjemné nie je. Znášať treba nielen toho, s kým sme si po ľudskej stránke blízki, ale aj tých ľudí, s ktorými by sme pravdepodobne ako neveriaci nikdy nič netúžili mať. Teraz však Boh s nami chce urobiť zázrak.

Záver

Sloboda je veľmi cenná, preto sa oplatí na nej pracovať. Nemusím snáď zdôrazňovať, že Boh sa hnevá na tých, ktorí sa snažia takémuto cieľu zabrániť a vnášajú do cirkvi rôznice a zvady. Pracujme na jednote a Pán bude s nami a pomôže nám.