Keď bratia spolu prebývajú

Kresťanské spoločenstvo Poprad

„ Aké dobré, aké milé je to, keď bratia spolu prebývajú!
Lebo Hospodin tam udelil požehnanie a milosť.“ skrát. Ž 133

Prvým pastierom popradského zboru bol Gabriel Minárik, ktorého služba je spojená so vznikom Kresťanských spoločenstiev na Slovensku. Obrátil sa v r. 1988 na charizmatickej konferencii v Prahe. Vytvorila sa okolo neho malá skupina znovuzrodených kresťanov, ktorí sa zo začiatku stretávali u neho doma. 18. 6. 1990 bolo zaregistrované občianske združenie Nový život v Kristu.

Štyri roky pred dôchodkom Gabriel vymenil kariéru v práci za službu Bohu. Stál pri zrode viacerých zborov a skupín: v Martine, Bratislave, Bardejove, Hodoníne, Humennom. Bol predsedom kolégia pastorov KSS.

V r. 1992 usporiadal prvú Letnú biblickú školu, ktorá mala 200 poslucháčov z celého Československa. Absolvoval ju aj senior pastor Jaroslav Kříž s manželkou Ankou z Banskej Bystrice.

Gabriel spolu s manželkou Annou a tiež s pastorom Jaroslavom Křížom pravidelne navštevovali zhromaždenia Zboru viery v Budapešti. V r. 1991 po­pradská cirkev zmenila názov na Občianske združenie Kresťanské spoločenstvo Poprad. Zbor rástol a pevnel aj vďaka práci Gabrielovej manželky Anny. Podporovala svojho manžela v službe, tlmočila a prekladala z maďarčiny. V roku 2007 Gabrielov syn Peter dokončil štúdium na Akadémii sv. Pavla v Budapešti. Vo februári 2008 odovzdal 74-ročný pastor vedenie zboru synovi Petrovi. Gabriel v roku 2013 odišiel k nášmu Nebeskému Otcovi.

Peter Minárik spolu s manželkou Máriou pokračuje v otcovej práci. Hovorí: Už počas druhej letnej biblickej školy, ktorú sme mali v Poprade v roku 1993, som pri vyučovaní bratov z Budapešti prijal uistenie o tom, že ma Pán vedie do pastierskej služby. Od počiatku som bol pri vzniku zboru v Poprade a niesol som s otcom starosti aj radosti tvoriaceho sa zboru. Sľúbil som Bohu, že budem robiť v zbore všetko, čo bude treba a čím ma môj pastor poverí. Keď zbor povyrástol, prijal som od pastora službu staršieho v zbore, čo som spolu s vedením chvál robil dlhší čas. Vedel som, že príde chvíľa, keď prevezmem zbor od otca, ale vedome som to odďaľoval.

Je iné prevziať zbor po niekom, kto ho založil a vybudoval, a iné je byť prirodzenou autoritou, pri ktorej všetci vyrástli. Keby som nemal viacnásobné uistenie od Pána, že On ma k tomu povolal, určite by som pred tým zutekal. Dôverujem však svojmu Bohu, že všetky moje nedokonalosti a chyby, ktoré robím, On napraví. Vďaka Bohu, že mám dobrých spolupracovníkov, ktorí mi pomáhajú niesť bremeno práce. Určite vidím, že je dôležité vnútorne upevniť a posilniť vzájomné bratské vzťahy. Sú veci, ktoré fungujú v zbore dobre a niektoré treba urobiť lepšie. Som rád, že ma zbor prijíma a modlí sa za mňa. Určite to veľmi potrebujem.

V auguste r. 2014 sme sa presťahovali do novej vlastnej budovy. Vyjadril som veľké ďakujem všetkým, ktorí na budove pracovali, alebo prispeli finančnými darmi a taktiež Bohu za to, že nás uschopnil k takémuto dielu. Aj keď Boh neprebýva v chrámoch učinených ľudskou rukou, ale v našich srdciach, je veľmi dôležité, aby zbory mali vlastné budovy, miesta, kde sa môžu stretávať a spolu chváliť Boha ako jedna rodina. Tu majú možnosť prísť aj ľudia, ktorí potrebujú riešenia do svojich životov, ktorí potrebujú nájsť Ježiša ako svojho Spasiteľa.

Okrem Popradu máme pod Tatrami dva zbory, ktoré vznikli našou službou. Zbor v Spišskej Novej Vsi sme už úplne osamostatnili a vedie ho Zbyňo Drlík. Hlavný podiel na založení tohto zboru mal Slavo Drlík, ktorý teraz buduje misijnú skupinu v Kežmarku a v Starej Ľubovni.

Druhý zbor je prevažne rómsky pod názvom Romani Archa a pôsobí vo viacerých obciach. Členovia sa stretávajú na bohoslužbách v Spišskej Belej. Vedie ho Ján Repka. Je to obdivuhodná práca celej Janovej rodiny a viacerých už zbudovaných rómskych vedúcich. Vďaka Bohu za takýchto sebavydaných ľudí. Nie každý vie rozumieť mentalite Rómov a slúžiť im.

Ďalšiu misijnú skupinu máme v Humennom.

V Prísloviach sa píše: „Vyučuj mládenca na počiatku jeho cesty, tak sa ani v starobe neodchýli od nej.“ A tak služobníci v našom zbore v besiedke a na mládeži pripravujú pre deti program, pri ktorom sa nielen zabavia, ale sa aj naučia z Božieho slova dôležité veci. Súčasnou vedúcou besiedky je Lívia Fečková. Odmalička sa deti učia čítať Božie slovo a porozumieť Písmam. Tejto práci sa venujú služobníci, ktorí sa rozhodli vkladať hodnoty do našich detí. V mene rodičov, ktorí pokojne môžu počúvať nedeľné kázne v sále, im patrí veľká vďaka. Deti z besiedky mnohokrát prídu s obrázkami, ktoré si samy namaľovali, alebo s výrobkami, ktoré si samy zhotovili a zdobia ich detské izby alebo sú pripnuté v kuchyni na chladničke. Aká je to radosť počúvať ich, čo sa dnes naučili a čo prežili so svojimi kamarátmi v besiedke.

A aký je Boží zámer s našimi deťmi? „V posledné dni – hovorí Boh – vylejem zo svojho Ducha na všetkých ľudí, a vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, vaši mládenci budú vídať videnia a vaši starci budú snívať sny.“ (Sk 2,17)

Máme úžasné chvály, počas ktorých je zrejmá Božia prítomnosť. Povedalo to už viac služobníkov, ktorí boli v Poprade. Marek Štrbák je vedúcim. Názov skupiny Ty & My znamená, že Ty spolu s nami môžeš vytvoriť na každý deň chváli a uctievanie, ktoré budú Bohu milé a príjemné. Jeho víziou a inšpiráciou pre chvály v týchto posledných časoch, pred návratom nášho Pána Ježiša, je tento verš: „Okolo polnoci modlili sa Pavel a Sílas, spievali Bohu chvály a väzni ich počúvali. Odrazu nastalo veľké zemetrasenie, takže sa otriasli základy žalára, všetky dvere sa razom otvorili a všetkým sa uvoľnili okovy.“ (Sk 16,25-26)

Cirkev vidíme ako miesto, kde ľudia spoločne hľadajú Boha, navzájom si pomáhajú a povzbudzujú sa.

Povedal, že viac ako po nádhernom hudobnom zážitku a pekných piesňach túži po tom, aby Všemohúci Boh prijal našu chválu, odpovedal z neba svojou mocou a oslobodil nás, našich blízkych aj náš národ z každého väzenia, tak ako sa to udialo Pavlovi a Sílasovi.

V zbore sú dobré vzťahy a pevné priateľstvá. Iste, niekedy sa vyskytnú aj nejaké nedorozumenia, kedy brat brúsi brata (sestru). Ale je zrejmá láska a prijatie. Vieme si zavolať, poslať mail, stretnúť sa, porozprávať a hlavne modliť sa spolu. Cirkev vidíme ako miesto, kde ľudia spoločne hľadajú Boha, navzájom si pomáhajú a povzbudzujú sa. Boh zmenil naše životy, vyslobodil nás zo zajatia hriechu a závislostí a učí nás, ako žiť radostný a úspešný život. Vnímame, že potrebujeme na sebe ďalej pracovať, premieňať svoju dušu a charakter podľa Slova. Túžime po tom, aby sme boli svetlom pre ľudí vo svete, aby sa v našich očiach odrážala Božia láska. Chceme vytvoriť priestor, aby boli zachránení ďalší ľudia.

______________________________________________________________________________________

„Pastor Gabriel mi bol ako otec. Keď sme spolu s manželom niekoľkokrát prišli k nim domov na Brežný riadok, prijali nás s láskou. Rozprávali sa s nami spolu s Annou (voláme ju Nušika), vypočuli jedného, druhého, biblicky nám poradili. Viackrát nám veľmi pomohli v otázkach vzťahu. Doteraz mám Gabriela aj Annu pred očami, ako nás po každej návšteve vyprevádzali z vonkajších dverí domu a usmiati nám kývali.“

(Elena Šimkaninová)

„Kázne pastora Petra Minárika odrážajú jeho úprimný vzťah s Bohom, znalosť Písma, vyzretosť, životnú múdrosť a skúsenosť. Je milosrdný. Vie si priznať, že nie je dokonalý. Má pastierske milujúce srdce. Cez niektoré bohoslužby sa prechádza pomedzi ľudí, kladie na nich ruky, modlí sa za nich a žehná im. Príde ako dobrý pastier ku svojim ovečkám. Manželka Majka je mu pomocníčkou a podporuje ho.“

(Elena Šimkaninová)