(1Pa 29,29-30)
Existuje trinásť kníh v Starom zákone, ktoré sú uvedené v Biblii ako ďalšie odporúčané čítanie. Medzi nimi sa nachádza kniha proroka Gáda, ktorá nebola zachovaná v kánone, no ľudia ju hľadali celé storočia. Počas života Dávida existovali traja proroci, ktorí počuli priamo od Boha: Samuel, Nátan a prorok Gád.
Knihu našli relatívne nedávno. Nemecký protestantský teológ prof. Johann Gottfried Eichhorn (nar. 1752) sa počas štúdií aramejského Nového zákona stretol s legendou známou ako Kroniky Židov v Koči1. Kroniky sú vo všeobecnosti históriou o tom, ako sa nejakí ľudia dostali do vzdialeného regiónu. Tie často začínajú svetovou potopou a menujú niekoho z Noachových synov až k zakladateľovi nejakej krajiny. Podľa kroník Koči Šalmaneser – kráľ Asýrie – dobyl Samáriu v deviatom roku Hozeáša, čo je zaznamenané aj v Biblii (2Kr 17,1-3). Tento útok spôsobil, že štyristošesťdesiat židov utieklo do Jemenu pod vedením Rabína Šimona, pričom zobrali so sebou svoje sväté knihy (Starý zákon) a zachovali aj knihy proroka Gáda, Nátana, Šemiáša a Ahijáša. O niekoľko storočí neskôr museli opäť utiecť. Dozvedeli sa o osídleniach v Pune a Gudžaráte v Indii. O sedem storočí tam začali nútené konverzie, a preto sa skupina asi 300 ľudí presunula do regiónu Malabar v Indii a väčšina zostala v prístavnom meste Koči. Žid menom Leopold Immanuel Jákob Van Dort preložil text Gáda z hebrejčiny do holandčiny v roku 1757. Neskôr to bolo preložené do nemčiny a kópiu získal Eichhorn, ktorý ju vydal v roku 1786. V devätnástom storočí sa objavila ďalšia kópia, ktorá je dnes v Cambridgskej knižnici. Izraelská univerzita v Tel Avive vydala hebrejský text a v roku 2015 vydal profesor Mair Bar Ilan hebrejskú a anglickú verziu s komentárom.
Existuje aj gnostická verzia pod tým istým menom. Je však normálne, že každá skutočná kniha, ktorú Boh zachoval, by mala mať aj satanský falzifikát alebo aspoň by mala byť silne pozmenená rôznymi kultami. Táto verzia, zachovaná židmi z Koči, je evidentne anti-gnostická a podľa kresťanských odborníkov má konzistentnú teológiu so Starou aj Novou zmluvou.
Kniha proroka Gáda je veľmi zaujímavé doplnkové čítanie k štúdiu Písma či histórie. Nielenže je priamo zmienená v Písme, ale aj nepriamo použitá Pavlom v 1. Liste Korinťanom 12,12 a v Liste Galaťanom 4,26, z čoho vyplýva, že v prvej cirkvi bola známa a čítaná.
Niektorí učenci si myslia, že táto kniha bola pozmenená, pretože témy, ktoré sú v nej obsiahnuté, môžu naznačovať kresťanský pôvod: Baránok, ktorý berie hriech sveta, učenie o Trojici a pod. Avšak táto kniha nebola zachovaná kresťanmi, ale komunitou židov v nejakej odľahlej krajine, čo tejto knihe dáva značnú dôveryhodnosť.
Kniha je rozdelená na štrnásť kapitol, všetky datované v čase od Adama (AM).
Prvé dve kapitoly sú videnia Gáda, ktoré obsahujú rôzne sub-proroctvá a symboly. Proroctvá hovoria o tom, že budú dve náboženské sily, ktoré povstanú na zemi a nebudú môcť byť zničené človekom, a budú existovať do času, keď sa vráti Mesiáš, kedy ich zničí a ustanoví mesiánske kráľovstvo. Obidve budú niesť jeden spoločný znak: teológiu náhrady a budú chcieť zničiť židovský ľud. Jedným je Edóm (symbolizovaný ťavou) – systém, ktorý neučí Trojicu, inými slovami islam. Druhým je Rím (symbolizovaný oslom), ktorý má Trojičné učenie, ale verí teórii náhrady a vo svojej podstate vznikol z Edómu. Biblická a mimobiblická história (najmä kniha Jášer) poukazujú na fakt, že Ezau mal vnuka Zefa (Edómec, ktorý sa pokúšal zničiť celý Jozefov klan), ktorý raz zjednotil celé Taliansko pod jednu moc, a tak vytvoril prvé Rímske impérium (2317 AM alebo 1608 pred n. l.). Existuje legenda o tom, že Rím bol založený Remusom a Romulusom, ktorí boli vychovaní vlčicou. Po tom, čo Zefo dobil Taliansko, vybral si dvoch mocných mužov a vytrénoval ich, ako viesť impérium. V jednom latinskom dialekte slovo Zefo znamená „vlčica“. V roku 2494 AM rímsky kráľ Abianus si podmanil celý Edóm, a takto zostal pod rímskou nadvládou mnoho rokov. Edóm už dnes neexistuje ako nezávislý národ, ale Rím je jeho dieťaťom a Edóm je v ňom. Ezau bol prvý, kto prišiel s teológiou náhrady, pretože tvrdil, že ho požehnal Abrahám a Izák a že mal právo prvorodeného, lebo Boh zavrhol Izrael a namiesto Izraela si zaľúbil Ezaua, pričom veril, že Edómci vlastnili zem Izraela.
Tretia a deviata kapitola sú fantastické. Hovoria o tom, ako sa majú (a mali) pohania dívať na Mojžišov zákon, či ako mohli byť zachránení. Tretia kapitola hovorí, že žena, ktorá sa vydá do židovskej rodiny, potom ona aj jej deti sa stávajú židmi (podobne ako Rút). Ale ak sa muž prižení do židovskej rodiny, nestáva sa židom. Nie je možnosť pre muža-pohana, ako by konvertoval na judaizmus a stal sa súčasťou kmeňa Júdu či Lévi. Preto žiadny pohan nikdy nemôže byť kňazom, kráľom alebo súčasťou sanhedrinu pod zákonom Mojžišovým.
Deviata kapitola hovorí, že kráľ Týru menom Híram sa stal veriacim v Pána, Boha Izraela. Tento kráľ pomohol Šalamúnovi stavať chrám. Kráľ Híram žiadal Dávida, aby mohol konvertovať na judaizmus. Dávid mu odpovedal, že sa to nedá, lebo Izrael je špeciálne vyvolené kráľovstvo kňazov. Napriek tomu ho nazval bratom v otázke služby voči Pánovi a vysvetlil mu, že pohania budú zachránení, keď sa budú báť a uctievať Boha Izraela a prijmú sedem Noachových zákonov. V kresťanstve vidíme obdobnú vec: kresťania nedodržujú Mojžišov zákon: sobotu, diétne zákony a rituály chrámu, ale sa pridŕžajú zákonov Ježiša Krista či apoštolov. Pre židov táto kapitola otvára jednu otázku: sú pohania chodiaci v zákone Ježiša Krista (tiež držiaci sa Noachovskej zmluvy), no veriaci v Boha Abraháma, bojaci sa Boha Izraela, bratmi židov?
Sedem Noachových zákonov
Čo teda potrebovali pohania v Starom zákone, aby žili spravodlivo pred Bohom a mali účasť na spasení?
Mnohí kresťania sa dnes nesprávne dívajú na Písmo, pretože vylučujú zmysel Starej zmluvy a myslia si, že pre nich Stará zmluva nemá žiadny význam kvôli tomu, že to je zákon. Takýto prístup k Starej zmluve mal gnostik Marción, ktorý podobným spôsobom Starý zákon zavrhol. Obdobne sa správajú niektorí kresťania v hnutí extrémnej milosti (hypermilosti), lebo si myslia, že môžu hrešiť koľko chcú, veď žijú v milosti. Celé Písmo je však vdýchnuté Bohom. Aj Jeruzalemský koncil sa uzniesol na tom, že zákony Mojžiša (613 zákonov) a Abraháma (napr. obriezka) boli len pre Izrael, no Noachove zákony boli pre všetkých. Matétes učil: „Kresťania nasledujú zvyky svojich národov, čo sa týka manželstva, jedla, oblečenia a správania. Sobášia sa a majú deti, ale nikdy nerobia potraty. Poslúchajú všetky zákony svojej krajiny.“
Ako kresťania potrebujeme poznať prikázania Ježiša a apoštolov. Bratia teológovia napočítali 81 prikázaní Ježiša Krista (napr. nerúhajte sa Duchu Svätému, buďte milosrdní, čiňte pokánie…) a 124 príkazov či zákazov, ktoré dali apoštoli (napr. buďte svätí, odpúšťajte, neklamte…). Niektorým kresťanom sa to možno nepáči a už len pomyslenie na niečo také v nich spôsobuje vzburu, lebo sú veľmi voľnomyšlienkárski a lážo-plážo kresťania bez zmyslu poslušnosti voči Bohu a autoritám vôbec. Samozrejme, kresťanský zákon nie je spásonosný ani poväzujúci, ale vpísaný do srdca kresťana cez vzťah s Bohom a poznanie celého Písma.
Vo štvrtej kapitole je Dávid predstavený ako múdry sudca v príbehu, kedy rozsúdi spor dvoch mužov. Tento príbeh nie je zaznamenaný v Biblii.
Piata kapitola hovorí o ohnivom anjelovi (doslovne ohňový jazdec) a Filištíncoch. Tento príbeh sa tiež nenachádza v Písme. Anjel zničil filištínskych bojovníkov a ich pevnosti. K úplnému zničeniu Filištíncov však došlo, podľa historikov, až za čias Kýrosa.
Šiesta kapitola je o Dávidovej zmluve s Bohom.
Siedma kapitola hovorí o Dávidovom hriechu sčítania ľudu. Bol to práve Gád, ktorý po sčítaní navštívil Dávida a dal mu ako Boží súd na výber z troch ťažkých vecí. Táto kapitola sa s Bibliou zhoduje a doplňuje jednu zaujímavosť: že navedenie na hriech prišlo na základe popudu ľudí, ktorí chceli byť ako okolité národy (preto na nich doľahol meč anjela, t. j. neboli zabití nevinní):
Druhý verš znie: „[Hospodin] pohol Satanom voči Dávidovi povediac: ‚Choď a spočítaj Izrael a Júdu,‘ aby na nich priviedol zlo, ktoré hovoril cez vidca Samuela.“ Keď sa Dávid odvolával na Božiu spravodlivosť, Pán v 23. verši odpovedal: „A Pán povedal: „Oni podnietili satana proti tebe, aby si ich spočítal, keď hovorili: ‚Budeme ako iné národy (1Sam 8,20),‘ ale ja som Boh spravodlivosti; navrátim ich vysoké srdce do ich vlastných hrudí.“
Práve tu vidno, že text tejto knihy nie je gnostický a že Boh nebil Izraelcov za hriech Dávida, ale boli spoluvinní.
Ôsma kapitola je Dávidova kázeň, ktorú mu vložil do úst Boh a modlitba. Podľa Dr. K. Johnsona učí peknú kresťanskú teológiu:
Desiata kapitola je Dávidov žalm 145, ktorý podľa Gáda napísal po skúsenosti s kráľom Híramom. Žalm je identický, ibaže Gád tam má verš 13b navyše: „Všetci Tvoji nepriatelia padli, ó, Pane, a všetka ich moc zlyhala.“
Jedenásta kapitola je Žalm 144. Gád nám hovorí, že ho Dávid napísal po víťazstve nad obrami:
„Žalm Dávidov, kde chváli Pána v deň, keď Elhanan, syn Jaira, zabil Lahmiho, brata Goliáša Gátskeho a Jonatán, syn Šimea, zabil muža veľkej postavy, hovoriac…“
Na záver žalmu Gád dopĺňa:
„Šťastný je ten, ktorý čaká, až dokiaľ bude dobré pre celý Izrael naveky.“
Dvanásta kapitola hovorí o Dávidovej smrti v roku 2924 AM (1001 pred Kristom) a je tam zaznamenaná jeho posledná kázeň. Zomrel v sobotu v štyridsiaty rok svojej vlády nad Izraelom a Judskom a mal 70 rokov. Codex Judaica tiež píše, že zomrel na veľkú sobotu počas Letníc (7. Sivan). Z tejto kapitoly pravdepodobne pochádza termín „tvárou v tvár“, ktorý použil Pavol v 1Kor 13,10;12. Dávidovo vyučovanie (teológia) z tejto kapitoly by sa dalo podľa Johnsona zhrnúť do týchto bodov:
Trinásta kapitola je najdlhšia a hovorí o Dávidovej dcére Támar, ktorá po zneuctení utiekla k svojej matke do Gešúru, aby sa tam skryla. Kráľ Šalamún ju dal hľadať, ale nenašiel. Keďže Támar bola krásna, nejaký muž menom Piršaz sa ju pokúsil znásilniť, ale ona sa modlila, Boh ju zachránil a prepichla srdce Piršaza jeho vlastným mečom. Kráľ Šalamún sa o tom dozvedel, veľmi ju pochválil za jej múdrosť a dal jej Abinadabovho syna za muža (ktorý vládol nad územím Dor, asi 12 km severne od Galilejského mora).
Táto posledná kapitola hovorí o veľkom súžení a posledných časoch. V prvý deň siedmeho mesiaca (Roš haŠana) v roku 999 pred n. l. dostal Gád videnie pri prameni Gíchon. Videl Pána sedieť na vysokom tróne. Videl muža v ľanovom rúchu, ktorý mal tri knihy: knihu života, knihu hriešnikov (nerozhodnutých) a knihu prevrátených. Pravdepodobne majú židia učenie o týchto troch knihách práve odtiaľto. Ľudia z druhej knihy dostanú čas do 10. dňa (Jom Kippur), aby činili pokánie. Tých, čo sú zapísaní v knihe zvrátených, odvedie satan na pustinu, aby ich tam zničil.
A ten muž oblečený v ľane volal ako baraní roh, hovoriac: „Požehnaní sú tí ľudia, ktorí poznajú radostný pokrik [očakávajú vytrhnutie], ó, Páne, ktorí kráčajú vo svetle Tvojej podpory.“
Kapitola končí miléniovou vládou a prorok hovorí, že Boh požehná svoj ľud v skúške večným pokojom. Táto kapitola má zaujímavý prorocký odkaz. Sviatok trúbenia trvá dva dni. Desiaty deň je deň zmierenia a zostáva sedem dní, ktoré sa nazývajú Jamin Noraim, čo znamená „Dni hrôzy“ alebo „Hrozné dni“. Talmud vysvetľuje, že je to ten istý čas ako tzv. Jákobovo súženie. Je zaujímavé si všimnúť, že prorok Gád kladie vytrhnutie pred sedemročné súženie.
Biblický učiteľ, Dr. Ken Johnson, vyskúmal z textu vidca Gáda tieto prorocké udalosti:
Zdroje:
Ancient book of Gad the Seer, Ken Johnson, Th.D., 2016
https://faculty.biu.ac.il/~barilm/english/publications.html
Gad the Seer, Prophecy Watchers magazine 01/2017
Krst knihy Slovensko a Izrael: Prvých 25 rokov | | | Logos 4 / 2019 | | | Redakcia | | | Zo života cirkvi |
Bibli nestačí pouze číst | | | Logos 1 / 2017 | | | Daniel Šobr | | | Vyučovanie |
Posledný konflikt | | | Logos 1 / 2019 | | | Michal Tausk | | | Vyučovanie |
Hodnota práce | | | Logos 11 / 2017 | | | András Kánai | | | Vyučovanie |
Proč je Ježíš tak důležitý? | | | Logos 5 / 2019 | | | Redakcia | | | Skutočný príbeh |