Kohelet

Kniha Kazateľ je jedna z najzaujímavejších kníh múdrosti.

Kniha Kazateľ je jedna z najzaujímavejších kníh múdrosti. Jej obsah sa dá zhrnúť slovami: to čo je pod slnkom. Pisateľom je Dávidov syn Šalamún, kráľ Jeruzalema. Nielen biblické zápisy hovoria o veľkosti a sláve Šalamúnovho kráľovstva. Jeho múdrosť a bohatstvo sa vyskytujú v prirovnaniach až do dnešných dní. Veď aj bežný človek používa výrok: šalamúnsky vyriešené a pod.

Slovo Kohelet pochádza z hebr. káhál a doslova znamená „ten, kto zvoláva a oslovuje zhromaždenie“. Samotný výraz sa objavuje v texte sedemkrát. V Septuaginte (Starý zákon preložený do gréčtiny) s týmto výrazom korešponduje termín ekklésiastes.

Cieľom tohoto článku je porozumieť odkazu tejto vážnej knihy. Aj napriek pesimizmu, ktorým je presiaknutá, v nej nájdeme múdrosť, ktorá je viac než potrebná pre dnešný svet.

Určenie

Podľa učencov Tóry, Šalamún napísal Pieseň Piesní v mladom veku, knihu Prísloví v strednom veku a Kazateľa v starobe, keď sa obrátil. Kniha vznikla približne okolo roku 935 pred Kristom a jej odkaz je namierený (nielen) na mladú generáciu. Hlavným dôvodom pre napísanie Kazateľa mohla byť túžba zdieľať s ostatnými svoju ľútosť a autentické svedectvo skôr, ako zomrie obzvlášť mladým, aby sa nedopustili tých istých chýb ako on. Smutné na tom je, že práve Šalamúnov syn vyrastal v období politickej slávy plnej kompromisov a radovánok, čo pravdepodobne formovalo Rechabeáma v človeka bez Božej bázne. Vidíme to pri jeho zvolení za kráľa a následných fatálnych chybách.

Špecifické črty

Kazateľa charakterizuje niekoľko hlavných čŕt:

1 Ide o hlboko osobnú knihu, kde autor v prvých desiatich kapitolách často hovorí v prvej osobe jednotného čísla.

2 Prostredníctvom všadeprítomného pesimizmu autora kniha odhaľuje skutočnosť, že život oddelený od Boha je nepredvídateľný a plný pominuteľnosti-márnosti. Šalamún s istou dávkou cynizmu pozoruje najrôznejšie paradoxy a zmätenosť života.

3 Podstata Šalamúnovej rady je zhrnutá v dvanástej kapitole: Sumou všetkého toho čo si počul: Boj sa Boha a ostríhaj jeho prikázania, lebo to je povinnosťou každého človeka (od toho všetko závisí). (Kaz 12,13)

4 Pokiaľ ide o literárny štýl, Kazateľ je nesúvislý a podľa odborníkov slovná zásoba a skladba patrí medzi najobtiažnejšie texty hebrejčiny v Starom zákone.

Dianie pod slnkom

Dvadsaťdeväťkrát zopakovaná fráza „život pod slnkom“ poukazuje na autorov uhol pohľadu a jeho snahu vystihnúť podstatu ľudského bytia, činnosť a zmysel ľudského snaženia a nájdenia šťastia. Tu sa musíme pozastaviť a položiť si otázku: Prečo sa Šalamún vyberie touto cestou napriek tomu, že jeho otec Dávid vo svojich žalmoch poukázal na vrchol šťastia človeka. O tom sú predsa Dávidove výroky v Knihe žalmov. Najpravdepodobnejšia odpoveď je v tom, že pokiaľ Šalamún používal svoj talent - múdrosť na zrealizovanie Božích plánov (postavenie chrámu bolo pod ochranou a jeho snaha mala zmysel). Potom, v čase blahobytu a zrejmého ničnerobenia, sa rozhodol preskúmať, či predsa nenájde šťastie v bežných svetských záležitostiach. Práve to býva kameňom úrazu druhej generácie kresťanov, ktorá predsa len chce vyskúšať či to s tým životom bez Boha je až také zlé. Šalamún však mal jednu devízu navyše, ktorá ho aj zachránila. Bola to múdrosť. A o tomto jeho skúmaní je kniha Kazateľ.

Hľadanie a skúmanie

Napriek tomu, že text Knihy kazateľ obsahuje mnohé úvahy až na úrovni vysokoškolského profesora, jeho bádanie má znovu a znovu len jeden výsledok – pominuteľnosť. Začne svoje skúmanie v radovánkach a opilstve. Tým sa nemusí dlho zaoberať a padne jasný výrok – márnosť. Potom pokračuje v ušľachtilejších činnostiach ako je stavebníctvo. Postavil si domy, záhrady, aleje s vlastným zavlažovacím systémom. Nadobudol si množstvo služobníctva, dobytka a všelijakého majetku. Výslednica – pominuteľné.

Potom pokračuje, že mal spevákov, speváčky a aj v tom je márnosť. Potom hľadal zmysel v tom, že nahonobí kopy striebra a zlata, čo sa mu aj podarilo, ako to čítame v Kráľovských knihách. Výsledok? Zistenie ako pri predošlých – márnosť.

Ďalšia oblasť, v ktorej taktiež pravdepodobne dosiahol možný ľudský vrchol, boli ženy. Výpočet Šalamúnových žien, t. j. 300 a 700 ženín. (Ženina bola na nižšej úrovni ako manželka, ale tiež bola vlastníctvom manžela). Výsledok tejto cesty šťastia – márnosť a rozhorčenie. A nielen to, ale aj zašpinenie Jeruzalema okultizmom a modloslužbou.

Ako sám hovorí: „A všetko čo si len zažiadali moje oči, ničoho som im neodoprel.“ (Kazateľ 2,10)

Výsledok

Citujme Šalamúna: „Ale keď som sa obrátil, aby som sa podíval na všetky svoje diela, ktoré konali moje ruky, a na prácu, ktorou som sa trudil, hľa, všetko to bola márnosť a honba po vetre, a videl som, že niet úžitku pod slnkom.“ (Kazateľ 2,11)

V úvode sme spomenuli, že aj pre dnešného človeka, zvlášť pre toto obdobie má zmysel zaoberať sa touto knihou. Prečo? Lebo všetky tie žiadosti a túžby sú pretavené do dnešnej spotrebnej kultúry v extrémnej forme. Neustála masáž zo strany reklám, bulváru a bezhodnotových celebrít presviedča, že iba v týchto veciach je šťastie. Kazateľ píše, že všetko vyskúšal z celej chuti do maximálnej možnej miery. Hriech, stavebníctvo, opilstvo, veľkú rodinu, kultúru, bohatstvo. Proste všetko. Záverom toho bolo, že vo všetkom je márnosť. Všetko je relatívne, pominuteľné. Jedine vtedy má život pod slnkom zmysel, ak chodíme s Bohom po úzkej ceste.

Vrchol dosiahnutý

V Dávidovom a Šalamúnovom kráľovstve sa síce všetky požehnania, ktoré Mojžišov zákon sľúbil za poslušný život, naplnili, ale práve na tomto vrchole vysvitlo, že to všetko je málo: človek potrebuje ešte viac. A týmto sa uskutočnil jeden ďalší rozhodujúci krok k spoznaniu nutnosti spasenia! Preto nám Kazateľ duchovným spôsobom ukazuje nutnosť zmeny obdobia a prechod do éry prorokov, ktorí v zjaveniach ohlasujú Mesiášov príchod. Ľudia cítili, že potrebujú večný život, prítomnosť Božej slávy, úplné spasenie a život sveta, ktorý je „nad slnkom“. Po naplnení sa pôžitkami tohto sveta, sa táto potreba stáva ešte pálčivejšou. Kazateľ je najtriezvejšou biblickou knihou: jeho cieľom je, aby ukázal podstatu a charakter tohto sveta – prázdnotu, a zbúral falošné ilúzie.

„Kráľovná juhu vstane na súde s týmto pokolením a odsúdi ho, lebo prišla z ďalekých končín zeme počuť múdrosť Šalamúnovu, a hľa tu je viac ako Šalamún.“ (Mt 12,42)

Viac ako Šalamún znamená nutnosť Mesiáša, „v ktorom sú skryté všetky poklady múdrosti a známosti.“ (Kol 2,3) „Lebo odplatou za hriech je smrť, ale darom Božím z milosti je večný život v Kristu Ježišovi, našom Pánovi.“ (Rim 6,23)