Manželstvo

Inštitúcia manželstva je jednou z najstarších ustanovizní, za pomoci ktorej ľudstvo funguje celú svoju históriu a drží sa pri živote. Patrí medzi drahokamy biblického, hodnotocentrického svetonázoru.

V nasledujúcom článku sa pokúsime vyjadriť základné pravdy o manželstve. Jeho podstatu, fungovanie, ciele, ale aj vnútorné pnutia a ich riešenia. Olovnicou nám v tom bude Božie slovo, ktoré je zárukou fungovania jednoty medzi dvomi zložitými osobnosťami muža a ženy.

Od raja

Od raja Boh ustanovil manželstvo medzi mužom a ženou. „Preto opustí muž svojho otca a svoju mať a bude ľnúť ku svojej žene, a budú jedno telo.“ (Gen 2,24) Tu nie je len zakotvená monogamia, ale aj orientácia. Zvlášť dnes je treba podčiarkovať pôvodný vzor manželstva – muž a žena. Súčasné povstávajúce hlasy za jednopohlavné manželstvá sú vážnym útokom nielen proti konzervativizmu, ale hlavne proti základom rodiny, rozmnožovaniu, životu. Sodomizovanie spoločnosti pod rúškom základných ľudských práv signalizuje jej blízky krach. Dnešná morálka je žatvou sexuálnej revolúcie z druhej polovice minulého storočia. Jej protagonisti robili výskumy sexuálneho správania nie na bežnej vzorke ľudí, ale vo väzniciach. Ich závery určili vývoj sexuológie a pohľadu na sexuálne správanie. Nečudo, že v nedávnej minulosti bolo manželstvo ctené a nemorálnosť na okraji spoločnosti. Dnes sa pozície vymenili. Napriek tomu podčiarkujme – od raja Boh ustanovil muža a ženu k spoločnému životu.

Po páde

Pádom človeka do hriechu nezostala neporušená ani inštitúcia manželstva. Prejavilo sa to na viacerých úrovniach. Ak dovtedy vedeli harmonicky fungovať, po páde nastali vážne ťažkosti. Tým, že hlavným tónom stavu duše človeka sa stala vzbura, tak aj fungovanie hierarchie sa stalo problémovým. „Potom ešte povedal žene: Veľmi rozmnožím tvoju bolesť a tvoje tehotenstvo; v bolesti budeš rodiť deti, a tvoja túžba sa ponesie k tvojmu mužovi, a on bude panovať nad tebou. A Adamovi povedal: Preto, že si poslúchol hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, o ktorom som ti prikázal a riekol: Nebudeš jesť z neho, zlorečená bude zem pre teba; s bolesťou budeš z nej jesť po všetky dni svojho života. Tŕnie a bodľač ti bude rodiť a budeš jesť poľnú bylinu.“ (Gen 3,16-18) Skraty v psychike vážne narušili a narušujú harmóniu medzi mužom a ženou. Z týchto dôvodov je potrebné opakovane sa zaoberať témami, ako sú odpustenie, krvná zmluva, milovanie blížneho. Na základe Slova sa obnovuje videnie, čím sa upevní stabilita nielen manželstva, ale aj jednotlivcov.

Preto opustí muž svojho otca a svoju mať a bude ľnúť ku svojej žene, a budú jedno telo.

Manželská zmluva

V starom svete ľudia oveľa lepšie rozumeli významu a dodržiavaniu zmlúv. V Biblii čítame viacero príbehov ustanovenia zmluvy. Napríklad ešte v dnešnej dobe podnikatelia z Izraela tvrdia, že medzi nimi funguje aj ústna zmluva. Ak ju niekto poruší, stráca kredit a nabudúce si dajú ostatní pozor, či s ním budú podnikať. V našich regiónoch sú zmluvy nerešpektované, menené, obchádzané. To vplýva aj na manželstvá. Popritom manželská zmluva nie je len papier podpísaný na úrade. Ide o niečo viac. V knihe Genesis v 15. kapitole je opísané uzatvorenie zmluvy medzi Bohom a Abrahámom. „A stalo sa, keď zašlo slnce, že nastala hustá tma, a hľa, zjavila sa dymiaca pec a horiaca fakľa, ktorá prešla pomedzi tie rozťaté diely. Toho dňa učinil Hospodin zmluvu s Abramom.“ (Gen 15,17-18) Boh tu použil príklad zrozumiteľný pre Abraháma, lebo v tom čase sa takto uzatvárali zmluvy. Dve strany sa stretli, zabili obeť, rozpoltili ju a polovičky postavili oproti sebe. Potom jeden aj druhý prešli stredom. To symbolizovalo postoj zaviazania sa zmluve a ručenie vlastným životom. V našom prípade sám Boh cez horiacu fakľu a pec prešiel stredom, čím komunikoval k Abrahámovi, že On je ručiteľom tejto zmluvy. Aj do manželstva človek vstupuje, alebo by mal, s vydanosťou na život a na smrť. Možno to znie pateticky, ale Boh myslí vážne manželskú zmluvu.

Na život a na smrť

Ako sme už povedali, manželská zmluva je závažná vec. Dnešok profiluje ľudí v egoistov. „Ale to vedz, že v posledných dňoch nastanú nebezpečné časy. Lebo to budú ľudia, ktorí budú milovať seba...“ (2 Tim 3,1-2)

Vzťahy sa vyznačujú iba braním bez dávania. Oveľa lepšie by fungovali, keby sa vedeli manželia jeden za druhého viac obetovať. Už v uvedenom príbehu uzatvorenia zmluvy medzi Bohom a Abrahámom vidíme ďalší rozmer ako uchovať, ochrániť zmluvu. Akonáhle Abrahám priniesol obeť, tak sa zatiahlo a prišli dravé vtáky a musel ich odháňať. Odkazom pre našu tému je nutnosť modlitieb a duchovného boja za manželstvá. Ako na úrovni osobnej, tak aj za druhých, keď vidíme krachy, odcudzenia a pod. Často za komplikáciami v manželstve stoja démonické sily. Ak nebudú vyhnané, zostane manželstvo pod ustavičným napádaním z ich strany. Hlavnými textami pre oslobodenie je Matúš 16,19, kde je popísaný princíp zväzovania a rozväzovania a u Marka 16,17, ktorý poukazuje na vyháňanie démonov.

Hľadanie symfónie

Osobnosť človeka sa podobá orchestru. Spôsob myslenia, chápania, výchovy, citov, skúseností, vzdelania, vplyvu rôznych ľudí určuje našu povahu a tá často neladí sama so sebou, o čo skôr, keď sa stretnú dva takéto svety. Preto fungujúci vzťah dvoch ľudí je umením zosúladiť, zharmonizovať, zjednotiť. Slovo hovorí: „...a budú jedno telo.“ (Gen 2,24)

Jednota medzi mužom a ženou sa neudeje svadobným obradom. To je len štartovacia čiara. Jednota v láske je jedným z najvyšších a niekedy aj najťažších cieľov. Tu skratky neexistujú. Len malé percento manželstiev vie hneď bez práce dosiahnuť dokonalosť. „A preto, že bude rozmnožená neprávosť, ochladne láska mnohých.“ (Mt 24,12) Ak sa obidve strany pridŕžajú Pána, je veľká šanca k úspešnému manželstvu. Ale aj v prípade zlyhania, ťažkostí, nedorozumení vie jedna či druhá strana čerpať silu od Pána. Odpustiť, dať milosť. „...motúz, spletený vo troje, nepretrhne sa tak rýchle.“ (Kaz 4,12)

O úlohách

Nový zákon hovorí o niekoľkých hlavných úlohách muža a ženy. Nezaoberá sa detailami, kto má čo robiť v domácnosti, ale základnými princípmi. Tie sú napísane v liste Efežanom, v prvom liste Timotea, v Kološanoch a v Títovi. V liste Efežanom Duch Svätý vytyčuje pre mužov cieľ – milovať svoje manželky. „Vy, muži, milujte svoje ženy, ako aj Kristus miloval cirkev a vydal sám seba za ňu.“ (Ef 5,25) Dalo by sa to zjednodušiť na to, aby manžel bol džentlmen, ktorý je ochotný sa starať, brániť, zaopatrovať svoju polovičku. „Vy, muži, tak podobne, spolubývajte s nimi podľa rozumu ako so slabšou nádobou ženskou preukazujúc im úctu ako tiež spoludedičom milosti života, aby vaše modlitby nemali prekážky.“ (1 Pt 3,7)

Ženám je tiež vytýčený cieľ: „... staršie ženy aby učili mladé ženy rozumu, aby milovali svojich mužov, aby milovali svoje deti, aby boli rozumné, cudné, opatrujúce domácnosť, dobré, podriaďujúce sa vlastným mužom, aby sa nerúhali slovu Božiemu.“ (Tít 2,4-5) Múdry muž bude vnímavý na potreby svojej manželky. Naopak múdra žena dá úctu a rešpekt svojmu mužovi. To vie posilniť obidve strany. Ak je veľa kritiky a výčitiek, tak sa spália, zničia aj tie kvality medzi dvomi ľuďmi, ktoré tam boli v úvode vzťahu.

Úcta a rešpekt

Biblia viackrát poukazuje na to, že muž má hlavné slovo, prvenstvo v manželstve. Popritom určite nemá na mysli model despotu, ktorý má pravdu, aj keď ju nemá. Prvotný vzťah sa vyznačoval výrokom – „A Hospodin Boh riekol: Nie je dobre byť človekovi samotnému; učiním mu pomoc, ktorá by bola jemu roveň.“ (Gen 2,18)

Pri tomto spomeňme Pavlove inštrukcie Timoteovi pre vedenie efezského zboru. Píše mu, že nedovoľuje žene učiť a panovať nad mužom. Musíme pochopiť atmosféru a kultúru Efezu, aby sme správne vyložili tieto Pavlove odporúčania. Efez bolo pútnické miesto, kde masy ľudí z celej Rímskej ríše prichádzali do blízkeho chrámového komplexu, kde bolo svetové centrum bohyne Diany (Artemis). Tu bola vážna okultná, pohanská sila, ktorá sa vyznačovala ženskou dominanciou. Takže Pavel musí zaštepiť zbor proti tejto sile, ktorú odhaľuje Slovo ako ducha Jezábeľ. To je sila potláčajúca mužnosť, infantilizuje, panuje. Proti tomuto hovorí apoštol, nie proti ženám, veď si treba spomenúť na Priscilu a Akvilu, ktorí boli poprední duchovní slúžiaci a prvá je menovaná Priscila, pričom Slovo vždy používa pri menovaní postupnosť – kto je prvý menovaný, je dôležitejší. Takže z toho možno vyvodiť to, že pokiaľ je žena pod autoritou, môže vyučovať, respektíve mať duchovnú službu. Dôležitá je tá druhá časť, aby sa vzdala panovačnosti, tvrdohlavosti a nutkania mať posledné slovo.

Zabrzdi hádky

Jeden z najťažších momentov v manželstve je zvládanie napäťových situácií. V hre môžu byť deti, peniaze, názory, svokry atď. V knihe Prísloví je múdre ponaučenie. „Počiatok zvady je, ako keď pretŕha voda hať; preto prv, ako by sa rozmohol, nechaj spor.“ (Pr 17,14) Tu Šalamún dáva radu, aby sme sa strmhlav nepúšťali do hádok a kriku, lebo to neprinesie riešenie, ale naopak, také pretrhnutia, ktoré sa ťažko naprávajú. Pretrhnutá priehrada narobí množstvo škody. Tak isto aj manželské zvady, ak sa včas manželia nezastavia, vedia prerásť za hranice normálu. Potom partnerov aj mrzí, že povedali to či ono. Na veľmi nízkej úrovni sú tí, ktorí ešte aj ako kresťania použijú vulgárne nadávky na svojho manželského partnera. To je neprípustné. K mužom je odkaz: „Vy, muži, milujte svoje ženy a nerozhorčujte sa na ne.“ (Kol 3,19) Pre ženy je upozornenie v Prísloviach, aby muži od nich neutekali: „Lepšie je bývať v kúte na streche, ako so svárlivou ženou v spoločnom dome.“ (Pr 21,9)

Ľahostajnosť v sexuálnej oblasti vie deformovať duševné zdravie jedného či druhého partnera.

Tri oblasti investícií

Edwin Cole napísal knihu Komunikácia, sex, peniaze. Práve v týchto troch oblastiach potrebujú manželia uvedomelo investovať. Podľa niektorých štatistík najviac hádok v rodinách vzniká kvôli financiám. Ako muž, tak aj žena by sa mali podieľať na financovaní rodiny. Isteže sú výnimky, napríklad ak je niekto invalid, tak je šľachetné, ak jeho manželský partner podporuje rodinu. Sú obdobia, keď niekto príde o prácu a hľadá zamestnanie. Ale ak niekto má príjmy a nie je ochotný investovať do domácnosti, detí či manželky, tak to nie je správne. „Ale ak sa niekto nestará o svojich vlastných a najmä o domácich, zaprel vieru a je horší ako neveriaci.“ (1 Tim 5,8) Druhou oblasťou je komunikácia. Muž a žena si potrebujú nájsť čas spolu sa rozprávať. Častokrát jeden alebo druhý je doslova neochotný počúvať toho druhého. Radšej telefonuje, pozerá televízor či internet. Poprípade sa vyhovorí, že je unavený a nechce sa mu ani rozprávať, ani počúvať. V tomto bode vznikne priepasť a duševný deficit. Do dobrej komunikácie spadajú aj spoločné modlitby manželov. Hlavne modlitby v jazykoch, ako aj pastor Jardo spomínal na konferencii, môžu posunúť ako jednotlivcov, tak aj manželov.

Tretia oblasť

Treťou oblasťou je sex. Ten je legitímny iba v manželstve. O tom hovorí už Desatoro. V siedmej kapitole prvého listu Korinťanom musí Pavel riešiť problémy v disharmónii v intímnej oblasti. „Muž nech preukazuje žene povinnú dobroprajnosť a podobne aj žena mužovi. Žena nemá v moci svojho vlastného tela, ale muž; a podobne ani muž nemá v moci svojho vlastného tela, ale žena. Neukracujte sa navzájom, iba ak čo z obapolného súhlasu na čas, aby ste stihli na pôst a na modlitbu, a zase sa vedno zíďte, aby vás nepokúšal satan pre vašu nezdržanlivosť.“ (1 Kor 7,3-5) Tradičné náboženstvo dalo ťažký kameň na túto oblasť. Popritom Boh stvoril človeka aj so sexuálnym pudom. Omylom je tvrdenie, že tento pud má cieľ iba plodenie detí. Sexualita sa démonizovala a všetko s ňou spojené sa považovalo za hriešne. Tým sa do svedomia dostali falošné predsudky častokrát ničiace vzťah muža a ženy. Pavel upozorňuje na odopieranie tejto prirodzenej túžby v manželstve, ako možný zdroj vážnych pokušení a napádania zo strany satana. Ľahostajnosť v tejto oblasti vie deformovať duševné zdravie jedného či druhého partnera.

Cesta – agapé

Agapé, nepodmienečná láska je cestou k zdravým vzťahom. Boh nechce, aby sa ľudia zničili, vyhoreli, zahorkli. Duch Svätý vie vliať do srdca novú silu, za pomoci ktorej sa potrhajú všetky poviazania. „Milovaní, milujme jedni druhých, pretože láska je z Boha, a každý, kto miluje, narodil sa z Boha a zná Boha. Ten, kto nemiluje, nepoznal Boha, pretože Boh je láska.“ (1 Jn 4,7-8) Písmo na viacerých miestach povzbudzuje, aby si manželia užívali svoj vzťah. „Nech je tvoj prameň požehnaný, a raduj sa zo ženy svojej mladosti.“ (Pr 5,18)

Na záver citát z listu Rimanom, ktorý sa určite vzťahuje aj pre našu tému. „Lebo každý, kto bude volať na pomoc meno Pánovo, bude zachránený.“ (Rim 10,13)