„Keby som zabudol na teba, Jeruzalem, nech uschne moja pravica.“ (Žalm 137,5) Deň Jeruzalema - Jom Jerušalaim - národný sviatok, ktorý sa podľa židovského kalendára oslavuje 28. Iyara, sme si pripomenuli 22. mája. V júni 1967, v šesťdňovej vojne, Izrael získal kontrolu aj nad východným Jeruzalemom, dovtedy okupovaným Jordánskom od roku 1947, a zjednotil ho pod svoju správu. Stalo sa tak šesť týždňov po pesachovej večeri a týždeň pred Šavuotom-letnicami. Jeruzalem je kľúčovým mestom v kresťanskej (a židovskej) eschatológii ako mesto budúcej vlády Mesiáša z rodu Dávidovho, nášho Pána Ježiša Krista.
Chaya Mizrachi, manželka pastora Aviho Mizrachiho, zmienila počas bohoslužieb trpkú príhodu, ktorá sa prihodila ich dcére Debore. Debora sa po skončení povinnej vojenskej služby v Izraeli zapísala do známej misionárskej školy v Tichomorí. Pri návšteve jedného zboru v Indonézii ju pastor, keď sa dozvedel, že slúžila v izraelskej armáde, počastoval prívlastkami ako „vrah, zločinec, okupant“ v spojitosti s vojenskou operáciou Liate olovo v Gaze. Debora sa ostrému slovnému útoku duchovného bránila, že v armáde bojovala proti teroristom, čo vystreľujú rakety na izraelských civilistov. Žiaľ, aj takýmto postojom v rámci širokého kresťanského sveta musia čeliť mesiánski Židia. Sú integrálnou súčasťou vyvoleného národa a aktívnymi občanmi svojej krajiny a častokrát musia znášať to, čím väčšinová mienka sveta haní Židov a Izrael.
Čo sa bezpečnosti týka, Izrael musí v poslednej dobe čeliť iba ojedinelým raketovým a mínometným útokom z Gazy. Obvykle odpovedá len leteckým bombardovaním pašeráckych tunelov a vybraných cieľov v Gaze. Izraelská armáda naposledy zabila dvoch teroristov, keď sa ozbrojení priblížili k hraničnému prechodu.
Hamas zopakoval odmietnutie uznania Izraela. Stalo sa tak v egyptskej Káhire pri ďalšom kole rozhovorov o „národnej jednote“ medzi hnutiami Fatah a Hamas. Fatah opakovane žiadal od Hamasu, aby uznal Izrael, jeho doterajšie dohody s palestínskou samosprávou a zriekol sa terorizmu ako prvý krok k rokovaniu o jednote. Hamas to odmietol.
15.mája, kedy je výročie vyhlásenia nezávislosti Izraela v roku 1948, si palestínski a mnohí izraelskí Arabi pripomenuli „katastrofu“, arabsky Nakba. „Slnko sionistov zapadne hneď, ako povstane islamský štát,“ nechal sa počuť šejk z islamského hnutia Izraela na zhromaždení v izraelskej arabskej dedine Kfar Kana. Podobne odmietli finančnú kompenzáciu ako aj vzdať sa „práva návratu“ palestínskych utečencov.
Zatiaľ čo znepriatelené frakcie súperia, pacienti zostávajú v Gaze. Odvtedy, čo konflikt Fatah-Hamas viedol k rozpusteniu lekárskej komisie, ktorá mala na starosti presun palestínskych pacientov do nemocníc v Izraeli a v Egypte, zomrelo osem Gazanov. 22. marca Hamas prevzal v Gaze kontrolu nad lekárskou komisiou, ktorá podľa neho bola skorumpovaná a potrebovala reformu. Fatahom riadená Palestínska samospráva na Západnom brehu, ktorá financuje liečebné pobyty pacientov v zahraničí, reagovala zastavením transferov. Iniciatívy sa chopili humanitárne organizácie, no tie bez fungujúcej komisie nemôžu efektívne pomáhať urgentným pacientom. Ako povedal otec 12-ročného chlapca v Gaze, postihnutého rakovinou mozgu: „Nemôžem mu pomôcť, a on možno bude zomierať pred mojimi očami.“
Kresťania vo Washingtone sa pripojili k Židom, aby spolu demonštrovali proti tlaku Obamovej vládnej administratívy na Izrael, ktorý by mal akceptovať na svojom území palestínsky štát. Išlo o Kresťanských priateľov izraelských komunít (www.CFOIC.com), podľa ktorých „dvojštátne riešenie je synonymom pre úplné stiahnutie sa zo srdca biblického Izraela... uspokojenie arabskej tyranie nie je žiadnym riešením... povedzte nie dvojštátnemu riešeniu. Povedzte áno biblickému Izraelu!“
Naproti tomu pápež Benedikt XVI. v palestínskom Betleheme vyzýval k vytvoreniu „suverénnej palestínskej domoviny“ k ukončeniu blokády pásma Gazy. Podobne kritizoval aj izraelské bezpečnostné bariéry. Palestínska strana pápežove vyhlásenia a jeho návštevu utečeneckého tábora, kde sa vyfotografoval pri bezpečnostnom plote, prijala veľmi uspokojivo.
Mesiánski Židia požadujú izraelské občianstvo. Traja mesiánski Židia z Veľkej Británie požiadali izraelský najvyšší súd o uznanie občianstva. Ministerstvo vnútra opakovane zamietalo ich žiadosti o izraelské občianstvo z dôvodu náboženskej príslušnosti ku kresťanstvu, hoci etnicky sú starí rodičia žiadateľov Židia, čo je podľa zákona o návrate dostatočné k získaniu občianstva. Žiadatelia tvrdia, že ministerstvo vnútra sa správa diskriminačne v otázke vierovyznania.
Perlička: Čo je ľahšie - čeliť nepriateľom v Gaze alebo domácim protestujúcim demonštrantom? Podľa vojakov 75. obrnenej brigády sú násilné demonštrácie proti výstavbe bezpečnostného plota na Západnom brehu v dedinách Naalin a Bilin obávanejšie. Každý piatok stovky Palestínčanov a domácich a zahraničných ľavicových aktivistov prichádzajú k plotu, aby ho nivočili, a pritom sa zrazili s poriadkovými silami. Tie majú prísne obmedzenia, čo sa týka násilných metód na rozptýlenie davu. Navyše, demonštranti z Naalinu sú veľmi kreatívni v spôsoboch rozšírenia demonštrácie. Napríklad nesú transparenty na oceľových plátoch, ktoré zároveň slúžia ako štít proti gumeným projektilom poriadkových síl. Nečudo, že izraelskí vojaci by radšej sadli do tankov a bojovali proti skutočným nepriateľom v Gaze.
„Keby som zabudol na teba, Jeruzalem, nech uschne moja pravica.“ (Žalm 137,5) Deň Jeruzalema - Jom Jerušalaim - národný sviatok, ktorý sa podľa židovského kalendára oslavuje 28. Iyara, sme si pripomenuli 22. mája. V júni 1967, v šesťdňovej vojne, Izrael získal kontrolu aj nad východným Jeruzalemom, dovtedy okupovaným Jordánskom od roku 1947, a zjednotil ho pod svoju správu. Stalo sa tak šesť týždňov po pesachovej večeri a týždeň pred Šavuotom-letnicami. Jeruzalem je kľúčovým mestom v kresťanskej (a židovskej) eschatológii ako mesto budúcej vlády Mesiáša z rodu Dávidovho, nášho Pána Ježiša Krista.
