Moja stáž v Izraeli

Milí čitatelia, prinášam reportáž o mojej augustovej stáži v Tel Avive. Zmienim vedu na izraelskej univerzite, sebaobranu i mesiánskych židov s krstom v mori a s veľkou svadbou
v ich komunite.

Nebesia sa „otvorili“ a zo štrukturálnych fondov Európskej únie (EÚ) pre Slovensko (ďakujem vám, milí daňoví poplatníci EÚ) sa mi dostalo „pár drobných“ na služobnú mesačnú stáž na Tel Avivskej univerzite v Izraeli. Keď žehnať Izraelu – začínam „od podlahy“ – výberom leteckého prepravcu. Podľa grantových pravidiel sa musí zakúpiť najlacnejšia letenka z prieskumu troch ponúk. Modlil som sa pred cestou, aby u všetkých troch internetových predajcov leteniek vyšla najlacnejšia práve izraelská spoločnosť El Al. Haleluja, tak sa aj stalo! Písali predtým v izraelskej tlači, že v El Al robili zoštíhľovanie, aby cenovo dokázali konkurovať ostatným prepravcom. Toho „slávneho“ dňa, 29. mája 2013, všetky tri internetové rebríčky vyhral práve El Al a ja som si naradovaný ihneď kúpil ich letenku Viedeň – Tel Aviv a späť.

Moja stáž bola logickým pokračovaním júlovej vedeckej stáže profesora Efraima Eliava (priezvisko Eliav znamená v hebrejčine Eliáš) z Tel Avivskej univerzity u mňa, na domácej Katedre chémie Fakulty prírodných vied Univerzity Mateja Bela. Spolu sme v mojej pracovni na treťom poschodí pracovali na nových progresívnych metódach relativistickej kvantovej chémie, určených na výpočet jemných atómových konštánt s vysokou presnosťou.

Malá odbočka v snahe trocha priblížiť čitateľom kvantovú chémiu. Teoretické princípy kvantovej mechaniky sú aplikované pre atómové jadrá a elektróny chemických systémov a premietnuté (naprogramované) sú do rôznych vedeckých softvérov. Vedci (no nielen oni, aj vysokoškolskí študenti v rámci príslušných predmetov) ich aplikujú na svoje študované molekuly. Rôzne vypočítané vlastnosti (spektroskopické, elektrické, magnetické) porovnávajú s inými kvantovochemickými výpočtami a,  samozrejme, s dostupnými experimentálnymi údajmi pre dané veličiny. Metódy počítačovej kvantovej chémie bývajú rozličnej kvality a niektoré zahrňujú aj teóriu relativity, ktorou sa ja a Efraim zaoberáme, a ktorá má veľký význam pre ťažké prvky ako napríklad zlato, ortuť, olovo.

Pri vstupe do Izraela ma trochu „pogrilovali“ v rámci bezpečnostného vypočúvania.

Zaujímavo vyzeralo – z religiózneho hľadiska – naše spoločné obedné stolovanie v univerzitnej jedálni banskobystrickej fakulty. Pred jedlom sme sa obaja modlili – ja k Bohu Otcovi skrze Krista v angličtine a Efraim k Hospodinu podľa židovskej tradície. Ďalej vždy som pre neho zisťoval, či podávané jedlo nemá „nekošér“ zložku – mäso. Preto namiesto mäsa podávali pani kuchárky viacej ryže, zemiakov alebo cestovín, prípadne aj sóje. Takýchto stravníkov z Izraela asi v našej jedálni ešte nemali. Ortodoxnejší Židia by ale nejedli žiadne jedlá, ktorých príprava nie je odobrená rabínskou pečiatkou kašrút; Efraimovi v „ľahšej verzii“ judaizmu stačilo vyhnúť sa iba mäsu. To, že v šťave môžu byť stopy mäsa, nevadilo. Efraima s jeho synom Avivom som koncom júla povodil našou zborovou budovou v Banskej Bystrici, aby videli, ako vyzerá moderná charizmatická a proizraelská cirkev. Obaja boli uveličení z našich moderných priestorov. Židia poznajú iba tradičné starobylé kostoly, akých majú v Izraeli mnoho, ktoré sú lákadlom pre kresťanských pútnikov a turistov. „Funkčnosť“ charizmatického kresťanstva sa prejavuje nie vyzdobenými kostolmi, ale v sile Ducha Božieho.

S Efraimom som urobil krátky rozhovor pre Logos. Nášmu zboru želá „prosperitu a dobré zdravie všetkým členom“. O návšteve zborovej budovy hovorí: „Bol som milo prekvapený z návštevy cirkvi; a dúfam, že aj v budúcnosti budem mať príležitosť ju navštíviť. Som potešený, že v cirkvi a na Slovensku sú úprimní priatelia Izraela, bolo mi potešením navštíviť priateľov z KS Milosť. Dúfam, že ich stretnem i tu v Izraeli.“ Ohľadom vedy, ktorú sme spolu robili v Banskej Bystrici a v Izraeli: „.... som rád, že sme urobili pokrok v niekoľkých dôležitých projektoch a dúfam, že v budúcnosti ich dokončíme a publikujeme v kvalitných vedeckých časopisoch. Takisto by som rád rozšíril našu spoluprácu v teoretickej chémii.“

Pri vstupe do Izraela ma trochu „pogrilovali“ v rámci bezpečnostného vypočúvania; také štyri hodinky som sa celkovo zdržal. Efraim ma zatiaľ čakal (a odpovedal telefonicky na otázky ohľadom mojej návštevy) a pritom stihol aj nočné prednášky z judaizmu pre verejnosť v neďalekej synagóge. Ani ja som v oblasti viery nezaháľal – veď výsluch bol ideálnou príležitosťou podeliť sa aj o moje biblické postoje k Izraelu. Ako židofil a sionista sa predsa nezapriem, nie? Počas výsluchu ma sympatický muž posielal do čakárne, aby popremýšľal, či ma vpustiť. Zatiaľ som sa vytrvalo modlil k Bohu. Nakoniec u mladého bezpečnostného pracovníka padlo rozhodnutie – dobre, vpúšťam Mira do Izraela. S charizmaticky zdvihnutými rukami som zvolal haleluja a vykročil z výsluchovej zóny letiska Ben Gurion do zeme požehnanej, modernej, prekypujúcej medom a mliekom.

Celý môj augustový pobyt bol lokalizovaný na Tel Avivskej univerzite, kde som pokračoval vo vedeckom výskume s Efraimom. Vonkajšie teploty boli vysoké, no všetky pracovné miestnosti majú klimatizáciu; na chodbe pracoviska nám slúžil automat na vodu a chladnička. V areáli univerzity je aj synagóga, kde som sa bol zopár razy modliť. Dal som si kipu na hlavu a decentne sa – často v prázdnej bohoslužobnej miestnosti s lavicami – modlil. Univerzitný areál je rozsiahly a veľmi pekný – udržiavané trávniky, zeleň, palmy a moderné budovy. Areál je obohnaný vysokým plotom a ozbrojení strážnici do neho vpúšťajú cez kontrolné miesta. Na mnohých miestach sú tabule, pripomínajúce dary – či už pre jednotlivé budovy, súčasti fakúlt, ale napríklad aj parky. Je to typické pre Izrael, ktorý požehnávajú mnohí bohatí darcovia. Pred „mojou“ fakultou exaktných vied je krásny palmový park – rovnomerne nasadené vysoké datľové palmy. Ku koncu augusta datle zreli a orezávali ich spolu s nadbytočnými vetvami. Čerstvými datľami som si prilepšil výdatne izraelský jedálniček. Na Slovensku datle poznáme len sušené.

Sebaobrana

Keď dávajú, ber, keď bijú – utekaj? Synu, radšej sa bráň. Pri univerzite je veľké športové centrum a v jeho útrobách som trénoval i sebaobranu, známu ako Intensive Krav Maga (IKM, v preklade intenzívny boj zblízka). Tam v klimatizovanej telocvični na žinenke som sa namáhal a potil v snahe čo najlepšie nacvičiť obranu proti úderom, držaniam, útoku palicou, nožom... Zakladateľom a trénerom tejto školy sebaobrany je pán Avi Bleier, dlhoročný bezpečnostný expert. Má vyše šesťdesiat a je vo výbornej kondícii. Kiež by som i ja i mnohí iní bratia – keď budeme mať toľko „krížikov“ – takto vedeli „poletovať“ pri športe... Avi cvičí systémom IKM rôzne silové zložky v rámci svojej bezpečnostnej spoločnosti ISATI. Počas palestínskej intifády – po krátkom kurze – strážnik Michail Sarkizow s použitím techník zneškodnil samovražedného útočníka a chytil ho živého. Michal a Avi za to dostali vyznamenanie od vtedajšieho premié­ra Ariela Šarona. IKM je uprednostňovaný pre tie bezpečnostné zložky, ktoré musia konať v súlade so zákonom a vyhnúť sa, podľa možnosti, zraneniam, či stratám na ľudských životoch.

Mesiánski Židia

Dugit je hebrejské slovo pre malú rybársku loďku. Je to prenajatá miestnosť pri frekventovanej ulici v Tel Avive, ktorá ponúka okoloidúcim možnosť sadnúť si a vypiť kávu. Je to jednoduché mesiánske evanjelizačné centrum určené na misiu medzi židovským národom. Je podporované hlavne zahraničnými kresťanmi a striedajú sa v ňom – ako dobrovoľníci – mnohí zahraniční kresťania. Stretol som sa tam so skupinou bratov a sestier zo Spojených štátov amerických. Títo napríklad organizovali večerný minikoncert pre verejnosť, či biblickú hodinu pre spoluveriacich. V rámci aktivít pre izraelskú verejnosť jedna sestra pred Dugitom maľovala, kým zvnútra sa ozývala príjemná hudba. Takto rôzne „lákajú“ okoloidúcich do mesiánskeho prostredia. Ja som mal česť – v rámci návštev Dugitu – „pagavaríť“ s jedným ruským Židom, čo bol v šesťdesiatom ôsmom na krátkom „pobyte“ v Československu v rámci inváznych vojsk Varšavskej zmluvy. V tej istej budove, kde sídli Dugit, má sídlo i mesiánska kongregácia Adonai Roi, ako aj nimi prenajatá modlitebná miestnosť na 12. poschodí. Z jej okien je krásny výhľad na Tel Aviv. V nej som strávil nejaký čas na modlitbách za Izrael a za Cirkev.

V prvých dňoch môjho pobytu som mal možnosť zúčastniť sa krstu novoobráteného židovského brata Vadima, imigranta pôvodom z kaukazskej oblasti. Vybrali sme sa celá skupina – pastor Avi Mizrachi, jeho asistent Šmuel a ešte ďalší mesiánski bratia k blízkej pláži. Samotný krst prebehol v (Stredozemnom) mori, kde Avi ponoril Vadima. Pomodlili sme sa (spolu s vyfotením) na Tel Avivskej pláži, plnej rekreujúcich sa návštevníkov a vrátili sme sa do neďalekého Dugitu na ulici Ben Yehuda.

Na pravidelné šabatové bohoslužby Adonai Roi v kresťanskom hosteli Beit Imannuel v Jafe som sa dopravoval „šejrútom“ – dodávkou upravenou na prevážanie pasažierov, akým je dovolené premávať počas židovských sviatočných dní. Je to akési ľudové cestovanie pre maximálne desať osôb. Doviezol som sa na hlavnú autobusovú stanicu a odtiaľ prešiel pešo do hostela. Okrem domácich židovských veriacich v Ješuu, sa na bohoslužbách obvykle zúčastňujú návštevníci zo zahraničia.

Svadba v Kfar Saba

Keď odkvitne biela ruža, treba ju trhať, keď má dievča dvadsať rôčkov, treba ju vydať! Platí to aj pre mesiánske sestry. Veľká to svadba bola koncom augusta – pastor Avi Mizrachi vydával svoju najstaršiu dcéru Deboru. Aj ona, aj jej nastávajúci sú veriaci Židia v Mesiáša Ješuu. Dva plné autobusy kresťanov, hlavne zahraničných, akých som vídaval na bohoslužbách v kongregácii, sa presunuli vo večerných hodinách z hotela Gilgál v Tel Avive do mestečka Kfar Saba, vzdialeného asi 30 km, na „kráľovskú“ svadbu. Vo vstupe do spoločenských priestorov bola trezorová schránka, kam svadobčania hádzali obálky so svadobnými želaniami a (hlavne) s peniazmi. Klasické hmotné dary som tam nevidel. Hotovosť v obálke je pre židovských novomanželov praktickejšia sťa nejaký kuchynský robot. Kiežby sme si túto tradíciu osvojili aj my, gójovia. Na úvod hrala muzička, párik talentovaných hudobníkov hral rôzne hitovky a medzitým sa hostia tmolili okolo stolov po krajoch, kde čašníci servírovali pohostenie. Potom sa všetci nahrnuli do vedľajšej obradnej miestnosti, kde dominovala prikrývka-chupa nad vyvýšeným ozdobným altánkom. Tam prebehol obrad svadby – aké prekvapenie – a to v podaní ortodoxného rabína. Nuž, aj keď mladí veria v Ježiša, „no problem“ pre ortodoxný rabinát, ktorý má licenciu (popri uznaných tradičných kresťanských cirkvách v Izraeli, ktoré tvoria hlavne arabskí kresťania) na manželstvá. Sekulárni Židia, čo nechcú náboženský svadobný obrad od rabinátu, lebo len taký je v „ponuke“ štátu Izrael, sa civilne zosobášia v zahraničí (najčastejšie na Cypre) a Izrael im uzná manželstvo uzavreté v zahraničí. Takto so sobášnym systémom, čo v Eretz Izrael ovládajú nábožní, „vybabrú“. No v prípade „nekošér“ Židov, akým bol aj tento párik, zrejme ortodoxní nerobili „drahoty“ a zosobášili ich. Veď nie každý v Izraeli je stopercentný ortodoxný Žid. Pod chupou – veľkou svadobnou pokrývkou nad altánkom – nasledovali všetky spievané požehnania ženícha a nevesty a nakoniec im rabín odovzdal manželskú zmluvu – ketubu.

Nasledovala veselica, tancovačka, „didžina“ do decentnej dvanástej hodiny. Potom svadobčania nasadli do autobusu a vrátili sa do Tel Avivu. Na stoly sa servírovalo jedlo a pitie, či bolo košér, som nezisťoval... Chutilo mi všetko, i pivko mi dobre padlo. Čo sa týka môjho tancovania, to som „poriešil“ s bratom Shmuelom, kopastorom v mesiánskej kongregácii. Reku, žena mi je v slovenskej zemi ďaleko, a ja by som si chcel pri tejto hudbičke zaskákať, zakrepčiť. Žiadne „slaďáky“ so sestrami, ale len individuálny tanec pri bratoch, znela pastierska rada na „košér“ zabávanie sa veriacich. Tak na chvíľu, pripojac sa do tancujúcej skupiny, zmenil som sa na „parketového leva“. Ale iba takého malého, konzervatívneho.

Jeruzalem

V jeden deň som navštívil aj Jeruzalem, vyštartujúc autobusom z autobusovej stanice Arlozorov v Tel Avive. Navštívil som Západný múr, prešiel židovskou štvrťou. V poobedňajších hodinách som zašiel do novootvoreného návštevníckeho centra Chrámového inštitútu, keďže vtedy je vyhradený čas pre anglicky hovoriacich návštevníkov. Sprievodkyňa – nábožná Židovka – pútavo previedla našu skupinu (bol som v nej asi jediný nežid) celou expozíciou, znázorňujúcou schému pripravovaného tretieho Chrámu. Od vonkajších nádvorí až po svätyňu svätých. Zaujal ma bazén na umývanie kňazov, majúci na rozdiel od historického modernú vodoinštaláciu. Z pripravovaných predmetov zmienim rúcha kňazov, rozličné náradie na obetnú bohoslužbu. Zlatá menora je vystavená vonku v židovskej štvrti, stôl na predkladanie chlebov je vo vnútri expozície. Rúcha kňazov, oblečené na figurínach, sú zafarbené pôvodnými prírodnými farbivami. Truhla zmluvy je len vo forme makety. V Chrámovom inštitúte veria, že pôvodná sa nachádza vo vnútri Chrámovej hory, a v správny čas ju vytiahnu von. Takisto je to aj s vierou Židov v postavenie tretieho Chrámu na mieste, kde dominujú islamské mešity Skalný dóm s typickou zlatou kupolou a mešita Al-aksá. Keďže podľa judaizmu Židia nesmú vstúpiť na Chrámový vrch, alebo aspoň na miesto približnej polohy Svätyne svätých (hebr. Kodeš hakodešim), vytvorili modernú audiovizuálnu internetovú stránku pre virtuálnu prehliadku Chrámovej hory.

Darovanie krvi

Čím ešte požehnám Izraela, hútal som... a prišlo na rad darovanie krvi. Efraim mi zisťoval, kde v Tel Avive je darcovská stanica, no teta na telefóne mu zle poradila – daná adresa zodpovedala obchodnému domu. Našťastie, Magen David Adom (MDA) má stanicu neďaleko nesprávne určeného miesta, tak som tam šťastne pešo došiel. Vypĺňal som dotazník s kolónkami v ivrite, a to podľa identickej predlohy v angličtine. Vypil som vodu a pohodlne sa usalašil v kresle. Milá pani, ktorá tam „ťahala krv“, mi napichla žilu v predlaktí a do izraelskej banky pretieklo trocha mojej slovenskej krvi. Nech krvička darovaná poslúži synom Izraela.

Záver

Aby som to zovšeobecnil, popri klasických niekoľkodňových zájazdoch je veľa spôsobov, ako žehnať Izrael. Napríklad vysokoškolskí študenti sa môžu uchádzať o štipendium na základe slovensko-izraelskej zmluvy o spolupráci. Ďalej je tam veľa dobrovoľníckych pozícií na dlhšiu dobu. Tieto vyžadujú znalosť angličtiny a istú mieru financií na cestovné náklady a na vreckové. Populárny je napríklad program Sarel, čo sú dobrovoľnícke stáže na základniach izraelskej armády, kde záujemcovia v „polovojenskom“ režime robia rôzne pomocné činnosti. Efraim aj mne na Tel Avivskej univerzite z „politických dôvodov“ vybavil štatút výskumného dobrovoľníka, nech ním obmäkčím srdcia bezpečnostných pracovníkov pri návrate domov, aby ma toľko nevypočúvali :)

Domov sa vraciam  vďaka zdravej „izraelskej“ životospráve ľahší asi o päť kíl.

Izrael opúšťam pred židovským novým rokom (Roš Hašana), po ktorom idú tzv. veľké sviatky – Jom Kippur a za ním Sviatok stánkov (Sukkót). Mnohí Izraelčania si zaobstarávajú plynové masky. V krajine sa posilnila protiraketová obrana. Je isté nebezpečenstvo, že by sýrsky diktátor Bashar Assad odpálil rakety s chemickými hlavicami na Izrael. No v bežnom živote krajiny nebadať obavy z vojny so Sýriou, ani z použitia chemických zbraní. V septembri roku 2007 Izrael zbombardoval v Sýrii atómový reaktor vo výstavbe, čím odstavil vývoj tohto druhu zbraní. Ako sa chrániť pri chemickom útoku? Zopakujme si: plynová maska chráni dýchacie cesty, ktorými by sa mohol inhalovať smrtiaci plyn. Ak by nás chemický útok zastihol vonku, prikrývame si aj telo, keďže chemické látky sa vstrebávajú aj kožou. Za bývalého režimu mnohí z nás, vrátane mňa, absolvovali branné kurzy v rámci školskej dochádzky, kde sme pochodovali a presúvali sa do krytov v pivničných priestoroch, a to v plynových maskách, v igelitových plášťoch do dažďa a so sáčkami na nohách a na rukách.

Domov sa vraciam – vďaka zdravej „izraelskej“ životospráve – ľahší asi o päť kíl. V domácich podmienkach, pri plnej chladničke v kuchyni, začína neľútostný boj o udržanie (zo zahraničia) „dovezenej“ štíhlej línie. Každopádne, z Izraela mi zostal pozitívny pocit z dobre vykonanej práce, z vybojovaných statočných bojov Hospodinových, z preliateho potu, sĺz a (darovanej) krvi. Na rodnom Slovensku pokračujem v práci na poli domácej cirkvi.