Neznámy hrdina Božieho slova

Adoniram Judson mladší

Adoniram Judson (narodený 9. augusta 1788, zomrel 12. apríla 1850) bol baptistický misionár z Ameriky. Takmer 40 rokov slúžil v Mjanmarsku (bývalá Barma), kde založil niekoľko protestantských zborov a preložil Bibliu do barmčiny. Judson síce nebol prvý misionár vyslaný na územie Mjanmarska, ale na misii v tejto krajine vydržal najdlhšie. Bol jedným z prvých misionárov, ktorí boli z Ameriky vyslaní za oceán.

Adoniram sa narodil v štáte Massachusetts kazateľovi Adoniramovi Judsonovi a jeho manželke Abigail. Keď mal šestnásť rokov, dostal sa na univerzitu na Rhode Islande, ktorú skončil v devätnástich. Počas štúdia na univerzite sa však zoznámil s mladíkom menom Jacob Eames, ktorý ho natoľko ovplyvnil svojimi deistickými a skeptickými myšlienkami, že Adoniram odpadol od kresťanského učenia, v ktorom vyrástol. Rok po ukončení univerzity napísal knihu anglickej gramatiky a učebnicu matematiky pre dievčatá.

Judson bol nútený prehodnotiť prijatú deistickú filozofiu, keď jeho dobrý priateľ náhle zomrel následkom zákernej choroby. Jeho smrť Judsonom natoľko otriasla, že sa vrátil k viere svojej mladosti a znovu sa obrátil.

„Judson bol absolútne ohromený: to je predsa jeho priateľ, ateista! Po niekoľkých hodinách, ktoré prešli, ani nevedel ako, pokúsil sa pokračovať v ceste. Ale len jedna myšlienka stále zamestnávala jeho myseľ; slová „Mŕtvy!“ „Zatratený!“ „Zatratený!“ mu neutíchajúco zneli v ušiach. Vedel, že náboženstvo, o ktorom sa píše v Biblii, je pravdivé. Práve túto pravdu opustil a teraz bol zúfalý. V tomto stave sa rozhodol, že už nebude cestovať tak, ako si zaumienil, a v momente zamieril smerom do Plymouthu.“ (úryvok z knihy Henryho Pickeringa Twice-Born Men: True Conversion Records of 100 Well-Known Men in All Ranks of Life /Dvakrát narodení muži: Pravdivé záznamy o obrátení 100 známych mužov zo všetkých vrstiev/)

Mladý Adoniram si uvedomil, že potrebuje vieru na prekonanie životných skúšok, vieru pre prípad smrti a vieru na terajší čas i na večnosť.

Ježiša Krista prijal na seminári v Andoveri a v roku 1808 sa pevne rozhodol, že svoj život odovzdá službe Bohu. Andoverskí študenti dali podnet na založenie prvej americkej misijnej spoločnosti. Judson prijal zjavenie, že modlárska Ázia je najdôležitejším poľom misijnej žatvy. Keď sa tento výnimočne nadaný študent dozvedel o misijnej práci v Indii, ktorú organizoval William Carey, prinútilo ho to vážne sa zamyslieť nad tým, či Boh nepovoláva na misiu aj jeho. Začal sa krutý vnútorný boj vlastných ambícií s Božím povolaním, až napokon, raz v lese, keď Judson ležal na zemi a volal na Boha: „Viac ako čokoľvek iné túžim zapáčiť sa Tebe, môj Pán. Čo chceš, aby som robil?“, mu Ježiš Kristus potvrdil, že jeho úlohou je ísť do vzdialených končín zeme a šíriť tam evanjelium. Adoniram poslúchol.

Začiatok misijných ciest

Jeho cesta sa začala príchodom do Liverpoolu, odkiaľ mal navštíviť London Missionary Society (Londýnska misijná spoločnosť), keďže v Amerike ešte žiadna misijná základňa neexistovala. Cestu však skomplikoval francúzsky korzár L’Invincible Napoleon, ktorý loď zajal a všetkých pasažierov odviedol do Francúzska. Zakrátko bol však Judson oslobodený a cez Lamanšský prieliv sa v roku 1811 dostal do Londýna. Po absolvovaní misijného seminára v Gosporte sa vrátil do New Yorku.

V Amerike bol onedlho vymenovaný za misionára pre Východ, do funkcie ho obsadila aj jeho materská (vtedy kalvínska) cirkev a hneď nato, 5. februára 1812, si vzal Ann Hasseltineovú. Už 19. februára toho roku vyrazili na prvú zahraničnú misiu spolu s ďalšími služobníkmi. Je zaujímavé, že počas dlhej cesty Judsonovci prehodnotili svoju denominačnú príslušnosť na základe dôkladného štúdia Novej zmluvy v pôvodnom jazyku a pričlenili sa k baptistom.

V júni 1812 doplávali do Kalkaty, kde ich vodným krstom pokrstil už spomínaný anglický misionár William Carey – ten, ktorý mladého Judsona priviedol na myšlienku stať sa misionárom.

Miestne a ani britské zastupiteľstvo však nechcelo, aby Američania kázali hinduistom v tejto oblasti. Britská východoindická spoločnosť ich z politických dôvodov z Indie vykázala, preto sa v júli roku 1813 presunuli do Barmy. Na palube lode Ann Judsonová potratila ich prvé dieťa.

Misia v Barme

Keď Judsonovci doplávali do Barmy v júli 1813, bolo to nadmieru nepriateľské a evanjeliom nedotknuté miesto. Dokonca aj William Carey ich od tohto činu odhováral, keďže krajina bola vtedy považovaná za miesto plné anarchie, despotizmu, nepriateľských vpádov, vzbúr a náboženskej netolerancie. Všetci misionári tam zomreli alebo hneď odišli.

Judsonovi bolo povedané, že Barma je pre evanjelium Ježiša Krista neprístupná, on sa však okamžite pustil do štúdia barmčiny. Trávil ním 12 hodín denne. O tri roky bol už schopný plynule rozprávať v tomto jazyku. Okrem toho výborne ovládal latinčinu, gréčtinu a hebrejčinu. Jeho manželka Ann hovorila po barmsky ešte plynulejšie, preto sa dokázala spriateliť s manželkou kráľovského miestodržiteľa Rangúnu, ako aj s nevzdelanými pracujúcimi a ženami.

Viac ako čokoľvek iné túžim zapáčiť sa Tebe, môj Pán. Čo chceš, aby som robil?

Prvú verejnú bohoslužbu Adoniram usporiadal až po štyroch rokoch života v Barme. Tamojší obyvatelia ho však stále brali ako cudzinca aj napriek všetkému, čo urobil, aby sa miestnej komunite prispôsobil. V roku 1817 Adoniram dokončil preklad Gramatických poznámok k barmčine a preklad Matúšovho evanjelia. Dokonca vystaval vlastný „zajat“ (tradičná barmská budhistická stavba, kde prebiehalo vyučovanie a diskutovanie učiteľov s ľuďmi). V roku 1818 usporiadal prvú verejnú evanjelizáciu v zajate. Začal ju pokrikom: „Ho! Každý, kto žízni po vedomosti!“ V roku 1819 na toto miesto prišlo 15 mužov, aby sa zúčastnili verejného kázania. To Adonirama potešilo, aj keď mužov podozrieval, že prišli skôr zo zvedavosti. O dva mesiace pokrstil svojho prvého učeníka – Maunga Nawa, 35-ročného tesára z kmeňa na kopci. Do roku 1822 Judson získal 18 veriacich.

Raz jeden budhistický učiteľ povedal Judsonovi, že neverí v smrť Krista na kríži, lebo žiaden kráľ by nedovolil, aby jeho syn zomrel takou potupnou smrťou. Judson mu odpovedal: „Takže, nie ste učeník Krista. Pravdivý učeník neskúma, či daný fakt je v súlade s jeho vlastným rozumom, ale či je v Písme. Jeho pýcha sa obetovala na úkor nebeského svedectva. Učiteľu, vaša pýcha ešte stále nebola zlomená. Zlomte svoju pýchu a poddajte sa Božiemu slovu.“

Obrátení veriaci boli automaticky odsúdení na smrť. Judson sa s priateľom pokúsil spísať petíciu pre kráľa, ten však odmietol, evanjelium kázať nedovolil a leták s evanjeliom vyhodil.

Kázanie v Rangúne

Prvé pokusy kázať evanjelium v Rangúne sa stretli s výsostným nezáujmom spôsobeným silnou budhistickou tradíciou a barmským svetonázorom. K celkovému znechuteniu nad vývojom situácie prispela aj smrť druhého dieťaťa Judsonovcov – Rogera Williama Judsona, ktorý mal vtedy len 17 mesiacov. No Judson sa nevzdával, pokračoval v prekladaní a kázaní v zajate.

Tlačiarenské zariadenie priniesol do Barmy misionársky tlačiar George H. Hough. S manželkou vytvorili prvé tlačené kópie v barmčine, vrátane 800 kópií Evanjelia podľa Matúša, ktoré predtým Judson preložil. Mang Šwe Wa, kronikár cirkvi, o tomto období napísal: „Takto sa zrodila cirkev v Rangúne – z drevorubačov, rybárov, chudobných aj bohatých, mužov aj žien. Niektorí sa ku Kristovi dostali za tri dni, iným to trvalo dva roky. Ale keď už sa raz rozhodli pre Krista, ostali Jeho do konca.“

Základ Judsonovho učenia spočíval v akejsi kombinácii presviedčania o pravde v spolupráci s racionálnou kresťanskou vierou, pevnou vierou v autoritu Biblie a odhodlania urobiť z kresťanstva vieru relevantnú pre myslenie obyvateľov Barmy – bez porušovania kresťanských právd. Judson chcel „kázať evanjelium, nie antibudhizmus“.

Desať rokov po jeho príchode mala jeho malá cirkev 18 členov a Judson dokončil koncept celého Nového zákona.

Osobné tragédie a zúfalstvo

Judsonova prvá manželka zomrela po necelých štrnástich rokoch v Barme. O šesť mesiacov nato zomrela aj ich dvojročná dcérka Maria Elizabeth Butterworth Judsonová. Bol to pre Judsona nesmierne ťažký čas, keďže bol vtedy vo väzení – zomrela jeho manželka, ich tretie dieťa a navyše, z Ameriky ho zastihla správa, že pred ôsmimi mesiacmi zomrel aj jeho otec.

Všetky tieto tragédie mali na misionára zdrvujúci vplyv. Zaplavili ho pochybnosti, začal sa zaoberať katolíckou mystikou, myšlienkami asketizmu a sebaumŕtvovania. Zanechal prácu na preklade Starej zmluvy, stratil lásku k životu, vyhýbal sa ľuďom a všetkému, čo by mu mohlo spôsobovať radosť. Vzdal sa všetkých čestných titulov a osobného majetku v prospech baptistickej cirkvi. V zúfalom smútku za najbližšími, najmä za zosnulou manželkou Ann, dokonca dobrovoľne odišiel do džungle plnej tigrov. Vo svojom liste píše: „Boh je pre mňa veľká neznáma. Verím v Neho, ale nenachádzam Ho.“ Až napokon smrť jeho brata Elnathana priniesla do jeho života, paradoxne, pozitívny bod zlomu, keďže vedel, že brat, ktorý bol v dobe jeho odchodu ešte neobrátený, zomrel vo viere v Krista. V roku 1830 sa teda Adoniram Judson začal spamätávať z temnoty, ktorou sa nechal pohltiť.

Nový duch v Barme

V roku 1831 Judson o „novom duchu“ v Barme napísal:

„Duch skúmania… sa šíri všade, po celej dĺžke aj šírke krajiny. Rozdali sme skoro 10 000 letákov, a to len tým, ktorí si ich vyžiadali. V dome sa ohlásilo asi 6000 ľudí. Niektorí musia prejsť dvoj- aj trojmesačnú cestu, od hraníc Siamu a Číny: ‚Pane, počuli sme, že existuje večné peklo. Bojíme sa ho. Dajte nám nejaké písmo, ktoré nám povie, ako tomu uniknúť.‘ Iní prichádzajú od hraníc Kathaja: ‚Pane, videli sme písmo, ktoré hovorí o večnom Bohu. Vy rozdávate tieto písma? Ak áno, dajte aj nám jedno, lebo chceme spoznať pravdu skôr, ako zomrieme.‘ Niektorí prichádzajú z vnútrozemia, kde meno Ježiš Kristus nie je až také známe: ‚Vy ste človek Ježiša Krista? Dajte nám písmo, ktoré hovorí o Ježišovi Kristovi.‘“

Osem rokov po smrti prvej manželky si vzal Sarah Boardmanovú, vdovu po misio­nárovi. Mali spolu osem detí, päť z nich sa dožilo dospelosti. Bola pre Judsona nadanou pomocníčkou, navyše, tiež výborne ovládala jazyk.

O jedenásť rokov neskôr, v roku 1845, zomrela aj Sarah. Adoniram však neupadol do zúfalstva ako predtým. Nielenže mu po Sarah ostali deti, ale naučil sa žiť život bez depresie a horkosti. Na prekvapenie všetkých sa zamiloval aj tretíkrát, do Emily Chubbuckovej, ktorú si vzal 2. júna 1846 v USA, kam rok predtým odišiel kvôli zosnulej manželke a deťom. Emily mala len 29 rokov, on 57. Bola slávnou americkou spisovateľkou, kvôli Judsonovi však zanechala kariéru a odišla s ním do Barmy. Adoniram Judson vo svojich záznamoch spomína, že to boli štyri najkrajšie roky ich života. Mali spolu jedno dieťa. Druhé zomrelo pri pôrode. Samotná Emily zomrela niekoľko rokov po smrti Adonirama, vo veku 37 rokov.

Judsonovi zistili vážne pľúcne ochorenie a 12. apríla 1850 zomrel na palube lode vo veku 61 rokov, predtým však stihol preložiť do barmčiny kompletnú Bibliu.

Zanechal po sebe 100 zborov s 8000 veriacimi. Každý rok oslavujú baptistické cirkvi v Mjanmarsku „Deň Judsona“, kedy si pripomínajú jeho misijnú prácu. Na jeho počesť boli po ňom pomenované tiež univerzity v Rangúne a v Illinois.

Judson dokončil aj prvý Barmsko-anglický slovník. Každý slovník a gramatika, ktoré boli spísané za posledných 200 rokov, čerpajú z pôvodnej práce Adonirama Judsona. Navyše, jeho preklad Biblie stále ostáva najpopulárnejším a v Mjanmarsku podľa všetkého aj najzrozumiteľnejším.

Adoniram Judson bol pochovaný v mori – po 37 rokoch misijnej služby. V čase, keď začínal, mal len 24 rokov, jeho manželka 23. Napriek tomu neváhali zasiať svoj život do tejto krajiny. Patrick Johnson, spoluautor diela World Christian Encyclopedia (Svetová encyklopédia kresťanstva), odhaduje, že dnes je v Mjanmarsku približne 3700 baptistických zborov, ktoré navštevuje asi 620 000 členov. Aj to je výsledok sejby Adonirama Judsona do tejto krajiny. Jeho pamätná doska stojí v Plymouthe, v štáte Massachusetts.

 

Použité zdroje:
www.theologicalstudies.org.uk/article_judson.html
www.reformedreader.org/rbb/judson/ajbio.htm
www.desiringgod.org/resource-library/biographies/how-few-there-are-who-die-so-hard