O jednote

„A celá zem bola jedného jazyka a jednakých slov. A stalo sa, keď sa rušali od východu, že našli rovinu v zemi Sineáre a bývali tam. Vtedy povedali druh druhovi: Nože narobme tehiel a vypáľme ich v ohni. A tak im bola tehla miesto kameňa a zemská smola im bola miesto malty. A povedali: Nože si vystavme mesto a vežu, ktorej vrch bude siahať až do neba. A učiňme si meno, aby sme neboli rozptýlení po tvári celej zeme. Vtedy zostúpil Hospodin, aby videl mesto a vežu, ktoré stavali synovia človeka. A Hospodin riekol: Hľa, je to jeden národ, a všetci majú jeden a ten istý jazyk, a toto je začiatkom toho, čo budú ďalej robiť; takto im teraz nebude prekazené v ničom z toho, čo si zaumienili robiť. Nože zostúpme a zmäťme tam ich jazyk, aby nerozumeli druh reči svojho druha. A tak ich rozptýlil Hospodin odtiaľ po tvári celej zeme, a prestali stavať mesto. Preto nazvali jeho meno Bábel (Bábel = Zmätok), lebo tam zmiatol Hospodin jazyk celej zeme a odtiaľ ich rozptýlil Hospodin po tvári celej zeme.“ (Gen 11,1-9) Tento významný okamih ľudských dejín nám odhaľuje Boží pohľad na jednotu. Vidno, že Všemohúci jednotu oceňuje, lebo hovorí, že keď ľudia zostanú jednotní, nie je možné im prekaziť čokoľvek si zaumienia. Keďže egoizmus je jednou z najcharakteristickejších vlastností človeka, určite sa oplatí nad uvedeným faktom pozastaviť a porozmýšľať. Jednotlivec nikdy nedosiahne to, čo dosiahne skupina ľudí. Najväčšie osobné ciele človeka sú obsiahnuté v cieľoch väčších – globálnych. Už pri praotcovi viery – Abrahámovi vidíme, že Boh hovorí o národe, ktorý z neho vyjde. Osobný blahobyt človeka je v značnej miere závislý od štátu a regiónu, v ktorom žije a rozvoj života jednotlivca sa odvíja od kvality rodiny, v ktorej bol vychovaný. V Biblii by sme našli veľa zasľúbení, ktoré sa vzťahujú na jednotu: „A zase vám hovorím, že keď sa dvaja z vás zhodnú na zemi o akejkoľvek veci, za ktorú by prosili, stane sa im od môjho Otca, ktorý je v nebesiach.“ (Mt 18,19) Poďme sa nad jednotou zamyslieť.

Je nevyhnutné, aby jeden každý bol zjednotený s Bohom a Jeho Synom, Pánom Ježišom Kristom.

Jednota veriacich

Ježiš sa modlí nasledovné: „A už viac nie som na svete, ale oni sú na svete, a ja idem k tebe. Svätý Otče, zachovaj ich v svojom mene, ktorých si mi dal, aby boli jedno ako my.“ (Jn 17,11) Všimnime si, že ako základ jednoty Ježiš neuvádza nič iné ako jednotu medzi Ním a Jeho Otcom. Ak majú byť veriaci jednotní, potom nestačí vytvoriť nejakú ľudskú platformu pre stretnutie, ale je nevyhnutné, aby jeden každý bol zjednotený s Bohom a Jeho Synom, Pánom Ježišom Kristom. Na to, aby sme boli zjednotení s Ježišom, je treba sa znovuzrodiť a prijať normy Slova Božieho (Biblie) ako záväzné. Čím viac sa veriaci vinú k Pánovi a podriaďujú sa Božiemu slovu, tým sú si bližšie aj k sebe navzájom. Samozrejme, že sa musíme zhodnúť v základných vyhláseniach Božieho slova a nemali by nás rozdeliť menej dôležité vyhlásenia Božieho slova, ako sú postavenie žien v cirkvi alebo umývanie nôh.

Nie každá jednota je dobrá

Musíme zdôrazniť, že bezbrehé pojatie jednoty nakoniec spôsobí to, že v nej nebude Boh. Znie to čudne, ale niektorým protagonistom jednoty to očividne nevadí. Základným predpokladom toho, aby sme vytvorili s niekým správnu jednotu a harmóniu, je totiž práve to, že niekoho z tejto jednoty vylúčime. Najzrozumiteľnejším je príklad manželstva. Predpokladom skutočne hlbokého vzťahu medzi mužom a ženou je vylúčenie intímneho vzťahu s ďalšími partnermi. Biblia nás na mnohých miestach varuje, aby sme nevstupovali do jednoty s bezbožníkmi. „Môj synu, keby ťa nahovárali hriešnici, neprivoľ! Keby ti riekli: Nože poď s nami; nastrojíme krvi úklady; skryjeme sa proti nevinnému bez príčiny; pohltíme ich živých ako peklo a bezúhonných ako tých, ktorí zostupujú do jamy; nájdeme rôzny majetok drahocenný; naplníme svoje domy korisťou. Vrhni svoj los medzi nami; všetci budeme mať jeden mešec. Môj synu, nechoď na cestu s nimi; zdrž svoju nohu od ich chodníka!“ (Pr 1,11-15) Nemôžeme poprieť, že aj mafia, teroristické organizácie alebo tajné spolky, či sekty majú veľmi dobrú organizáciu a jednota je pre nich priam charakteristická. Problémom je, že v tejto jednote Boh nie je. Ak by sme sa pripojili do jednoty tejto, automaticky vystúpime z tej s Bohom. Boh hovorí jasne: neexistuje jednota medzi Kristom a Beliálom: „A aký súhlas Krista s Beliálom? Alebo aký má podiel verný s neverným?“ (2Kor 6,15)

Keď sa s niekým zjednocujeme, musíme pozorovať, či je v tomto zväzku prítomný Boh.

Kto je bratom a kto nie

Priateľov si môžeme voliť, bratov nie. Brat nám je „pridelený“. Tak, ako keď sme sa narodili, my sme nerozhodli o tom, kto je naším súrodencom, podobne je to aj s bratmi v Kristu. Rozhoduje o tom Boh. Každý znovuzrodený človek sa narodil do Božej rodiny a týmto krokom získal množstvo bratov a sestier. Žiadna skupina ani cirkev si nemôže privlastniť to, čo môže urobiť iba Najvyšší. Ak nejaká cirkev vyhlasuje, že je jediná pravá a spasenie a poznanie Boha je možné získať vstupom do nej, nie je treba veľkého duchovného rozlíšenia, aby bolo jasné, že ide o sektu. Opäť je to Božie slovo, ktoré nám vymedzuje aj to, kto bratom nie je, aj keď o sebe tvrdí, že je, núka sa do rodiny, do jednoty a spolupráce. „Písal som vám v liste, aby ste sa nemiešali so smilníkmi, ale nie vôbec so smilníkmi tohoto sveta alebo s lakomcami a s dráčmi alebo s modlármi, pretože by ste museli vyjsť zo sveta. Ale teraz som vám písal nemiešať sa, keby sa niekto menoval bratom a bol smilník alebo lakomec, alebo modlár, alebo nadávač, alebo opilec, alebo dráč, s takým ani nejesť. Lebo čože je mne do toho, aby som mal súdiť aj tých, ktorí sú vonku?! Či vy nesúdite tých, ktorí sú vnútri? A tých, ktorí sú vonku, súdi Boh. Vylúčte toho zlého sami spomedzi seba!“

Ak by sme chceli vstúpiť do duchovnej jednoty s tými, ktorí smilnia, alebo sa klaňajú modlám, potom nám musí byť jasné, že v tejto jednote nie je Boh. Nestačí sa zísť v rovnakom čase na rovnakom mieste, hlásiť sa do rodiny, hlásiť sa ku Kristovi, ale základnou požiadavkou je vylúčenie takých hriechov, ktorých dôsledkom je, že Boh sa vzdiali.

S kým a kedy sa môžeme zhodnúť

Vždy, keď sa s niekým zjednocujeme, musíme pozorovať, či je v tomto zväzku prítomný Boh a či ciele, ktoré má tento spolok, sú správne.

Božie požiadavky pre spoluprácu v spoločnosti sú celkom iné ako pre spoluprácu v cirkvi. Existujú štyri základné štruktúry, skrze ktoré sa realizuje vláda Božieho kráľovstva a každá má iné ciele a každá vyžaduje zhodu na iných základoch. Tieto základné štruktúry sú štátne zriadenie, zamestnanecký pomer, rodina a cirkev. Samozrejme, existujú aj ďalšie zoskupenia, ako sú športové alebo záujmové kluby, ale bez existencie týchto bude spoločnosť fungovať aj ďalej, ale bez existencie vyššie uvedených štyroch spoločnosť prosperovať nebude.

Štát: Štátne zriadenie má zabezpečovať, aby sa mohol život jednotlivca pokojne rozvíjať a aby bol ochránený pred tým, kto by chcel tomuto rozvoju brániť. Preto sa môžeme zhodnúť s našimi spoluobčanmi na dobrých cieľoch, ako sú prosperita, možnosti vzdelania, lekárska starostlivosť, sloboda a podobne. V prípade, že by tieto výdobytky a práva boli ohrozené, boli by sme povinní ich aj brániť. K naplneniu týchto cieľov sa môžeme zhodnúť s každým naším spoluobčanom bez ohľadu na rasu, náboženské vyznanie alebo sexuálnu orientáciu.

Práca: Aj čo sa týka pracovno-právnych vzťahov, je v poriadku, keď sa zjednotíme so spolupracovníkmi bez toho, že by boli kladené nejaké nároky na vierovyznanie. Cieľom práce je vykonanie daných úloh najlepšie ako vieme a naplnenie potrieb skrze odmenu, ktorú za túto prácu dostaneme. Do vecí, ktoré by boli proti nášmu presvedčeniu a pri ktorých dochádza k porušovaniu morálnych hodnôt, ktoré zastávame a nemajú priamy súvis s plnením pracovných úloh, ako sú rôzne oslavy, večierky, alebo hlúpe reči, nie sme povinní sa zapojiť.

Čím viac sa veriaci vinú k Pánovi a podriaďujú sa Božiemu slovu, tým sú si bližšie aj k sebe navzájom.

Rodina: Rodina vždy bola a bude základnou jednotkou národa a spoločnosti. Preto v tejto oblasti by sme mali stáť o čo najväčšiu harmóniu. Jednota v rodine je extrémne dôležitá a jej porušenie pocíti veľmi tvrdo každý jej člen. Tu je dôležité, aby sa manželia hlboko zhodli po stránke telesnej, duševnej a duchovnej, aby zdieľali podobné hodnoty. Tieto sú potom spoločne odovzdávané deťom tak, aby došlo k ich maximálnemu rozvoju. Samozrejme, že deti prijímajú svetonázor svojich rodičov, teda aj vieru.

Cirkev: V otázkach viery sme v úplne inej situácii ako v predchádzajúcich. V hľadaní uctievania Boha sa s našimi občanmi zhodnúť nemusíme. Vôbec to nie je podmienka harmonického súžitia so spoluobčanmi. Po potope sa Boh rozhodol, že už viac pre bezbožnosť nezatopí svet. Hospodin nechal žiť vedľa seba tých, ktorí Ho uctievajú, aj tých, ktorí veria v cudzích bohov. Dážď padá na spravodlivých aj nespravodlivých a každý, kto zaseje, tomu semeno aj vyrastie. Čiže, ak hľadáme Boha, praktizujeme, prehlbujeme vieru, nemusíme sa s každým zhodnúť, môžeme sa s niekým aj nezhodnúť, a ešte to neznamená nepriateľstvo. Aby sa zhodli cirkvi a všetky náboženské spoločnosti, je úplne vylúčené a kto tvrdí opak, vedome klame. Napríklad, niektoré náboženstvá sú prísne monoteistické, zakazujú veriť vo viacerých bohov, iné majú bohov milióny. Je suverénnou vôľou každého človeka veriť, v čo chce a vybrať si, s kým bude túto vieru praktizovať, teda s kým sa zhodne a s kým sa nezhodne. Mimochodom, toto zaručuje Ústava ČR aj SR. Pozrime sa na podmienky zhody v cirkvi.

Podmienky jednoty v cirkvi

Božie slovo

Kresťanská viera stojí na zjavení Božieho slova – Biblie. Teraz hovoríme o zdravom, nie zákonníckom prístupe k Božiemu slovu. Sú zásadné a zrozumiteľné Božie výroky, ktoré musíme rešpektovať a ktoré sú základom pre zhodu.

Úrady v cirkvi

Podľa nášho názoru, z Božieho hľadiska sú veľmi dôležité miestne zbory, ktoré majú svoje konkrétne vedenie. Práca týchto ľudí, ktorých Biblia nazýva služobnými darmi, vedie k tomu, že jednotliví veriaci dokážu napredovať a žiť vo vzájomnej harmónii (zhode, jednote):
„... až by sme všetci dospeli v jednotu viery.” (Ef 4,13) K spolupráci medzi jednotlivými zbormi môže dôjsť jedine vtedy, keď budú spolupracovať služobníci, ktorých Boh postavil do čela jednotlivých zborov. Ak chce niekto vytvoriť platformu pre spoluprácu, a popritom na jeho živote nie je podpis Svätého Ducha v podobe jestvujúceho ovocia (rastúcej cirkvi), je táto snaha pochybná. Nedávno sme sa zúčastnili na mimoriadnej akcii, ktorá má slúžiť k priblíženiu charizmatikov a letničných a má názov Empowered21. Táto iniciatíva sa zdá rozumná, nakoľko v jej čele stoja dvaja služobníci, ktorých úspech v službe nemôže nikto spochybniť. Letničných zastupoval Ingolf Elssel a charizmatikov pastor Sándor Németh, vedúci pastor zborov Hit Gyűlekezete. Ak títo dvaja nájdu spoločné vedenie, potom sa dielo môže podariť. Podobne je to aj s jednotou miestnych cirkví, napríklad v meste alebo v štáte. Ak sa zhodnú vedúci služobníci, v čom môžu spolupracovať, je to v poriadku. Ak platformu spolupráce chcú vytvoriť ľudia, nezastávajúci vedúce postavenie v cirkvi, nemôžeme odporučiť.

Letnično-charizmatické hnutie je fenomén, ktorým sa začínajú zaoberať všetky cirkvi.

Ciele

Iba vtedy, ak napĺňame Božie ciele ako je tzv. Veľké poslanie alebo hlbšie poznanie Boha, má zmysel jednota, lebo Svätý Duch pri práci vytvára vzťahy medzi jednotlivcami. Veď aj v rodine budú dobré vzťahy iba vtedy, keď sa napĺňajú ciele (vzdelanie, úspech v robote, stavba domu...). Ak by nikto nič nerobil, potom by reči o vzájomnej potrebe a láske zneli trochu čudne. V cirkvi je to podobné. Zdá sa, že sa robí jednota pre jednotu. Dokonca sa robia spoločné akcie, ako sú konferencie alebo koncerty, ale je čudné, že nedochádza k rastu. Zrejme v tom nebol Boh.

Jednota a Duch Svätý

Letnično-charizmatické hnutie je fenomén, ktorým sa začínajú zaoberať všetky cirkvi. Mnohé totiž rýchlo vymierajú. Najnovšie štatistiky hovoria, že ľudí, ktorí prijímajú Ducha Svätého a s Ním aj hovorenie v jazykoch a ďalšie duchovné dary, je už 650 miliónov a odhad pre rok 2020 je, že tento počet dosiahne jednu miliardu. Všade tam, kde v cirkvi prebieha služba sprevádzaná nadprirodzenými charizmami, cirkev rastie. Preto cieľom každej cirkvi by malo byť, aby úroveň pomazania bola čo najvyššia. Táto jednoduchá myšlienka je kľúčom k pochopeniu, k spolupráci a hľadaniu jednoty. Radi vojdeme do vzťahu s každým, kto má tento cieľ a od tých, ktorí sa nachádzajú vo vyššej úrovni zjavenia a pomazania, sa necháme inšpirovať a potiahnuť vyššie. Ak sme však volaní do takej spolupráce, kde je kladená podmienka, že upustíme od charizmatických prejavov, zaprieme Svätého Ducha a  hovorenie v jazykoch, sme volaní do takého vzťahu, ktorého cieľom nie je jednota s Bohom. Samozrejme, sme ochotní ísť do spolupráce aj s tými, kde je úroveň charizmatickej služby na nižšej úrovni a pomôcť im dostať sa vyššie, ak to bude ich prianie a cieľ. Došlo by však k tomu, že úroveň pomazania by sa znížila. Ak ide o dočasný jav, je to v poriadku (ako napríklad pri evanjelizácii), ak by však išlo o prijatý smer, tendenciu, potom je to nežiaduce, lebo to smeruje k zvlažneniu, stagnácii, odpadlíctvu a premiešaniu so svetom. Občas počujem heslo, že máme hľadať to, čo nás spája. V cirkvi nás spája Boh, spája nás práve prítomnosť Svätého Ducha. Preto musíme dávať pozor, aby sme pri hľadaní jednoty toto najdôležitejšie neopustili, alebo nedali do úzadia.

Keď sa stretneme s Božím služobníkom, ktorého veľmi nepoznáme, je nám jasné, že bude kázať z Biblie posolstvo o Kristovi. Vždy sme ale zvedaví, aký má tento služobník vzťah so Svätým Duchom, ako bude kázanie Slova sprevádzané prejavmi moci. Ak sa sila Božia prejaví (obyčajne po službe Slovom), príde na zhromaždenie veľká radosť a okamžite vnímame, že sme v jednom duchu bez ohľadu na cirkevnú príslušnosť alebo národnosť. Preto pri hľadaní jednoty buďme nielen Kristocentrickí, ale aj spiritocentrickí.