Občianska vojna v Palestíne?

Predseda Palestínskej samosprávy a zároveň palestínsky prezident Mahmúd Abbás bol dňa 9. decembra 2006 Výkonným výborom Organizácie pre oslobodenie Palestíny (OOP) vyzvaný, aby rozpustil súčasnú vládu a urýchlene vypísal predčasné parlamentné voľby. Mahmúd Abbás, ktorý sa po smrti Jásira Arafata stal zároveň predsedom OOP aj hnutia Fatah, sa už od januárových parlamentných volieb márne snaží vyriešiť patovú situáciu, do ktorej dostalo Palestínsku samosprávu hnutie Hamas po jeho víťazstve v týchto voľbách. Teroristická organizácia Hamas opakovane odmieta vytvoriť s hnutím Fatah koaličnú vládu, ktorá by splnila požiadavky medzinárodného spoločenstva, aby formálne uznala štát Izrael, zriekla sa násilia a uznala mierové dohody, ktoré uzavrel Izrael s predchádzajúcimi vládami Palestínskej samosprávy.

Vodca hnutia Hamas a zároveň palestínsky premiér, Izmail Haníja, vyhlásil, že prezident Mahmúd Abbás nemá právomoc vyhlasovať predčasné voľby. Premiér Haníja sa o podporu uchádzal v prvom decembrovom týždni u iránskeho prezidenta Mahmúda Ahmadinedžáda. Irán poskytol palestínskemu premiérovi 120 miliónov amerických dolárov na mzdy pre palestínskych štátnych zamestnancov, ktorých je asi 165 000. Títo prakticky ihneď po tom, ako Hamas vyhral začiatkom roka voľby, prestali dostávať svoje platy. Odvtedy sa na palestínskych územiach pravidelne opakujú demonštrácie proti vláde Hamasu spojené s násilnosťami. Peniaze poskytuje Hamasu tiež Saudská Arábia, ktorá dotuje jeho civilné aktivity desiatkami miliónov amerických dolárov. Avšak Saudská Arábia spolu s Jordánskom a Spojenými arabskými emirátmi kritizujú Hamas za jeho úzke kontakty s Iránom a hrozia pozastavením finančnej pomoci.

Izmail Haníja pri návšteve Iránu sa vo svojom prejave na Teheránskej univerzite vyjadril: „Najarogantnejšia krajina sveta - USA a sionisti chcú, aby sme akceptovali krádež palestínskeho územia, zastavili svätú vojnu a prijali dohody so sionostickým režimom uzavreté v minulosti. Nikdy neuznáme zlodejskú sionistickú vládu a budeme pokračovať v ozbrojenom boji až do oslobodenia Jeruzalema.“

V pondelok, 11. decembra, spustili ozbrojenci Hamasu paľbu na osobný automobil, v ktorom sa do školy viezli 3 deti vo veku 6 až 9 rokov. Išlo o synov šéfa spravodajskej služby Palestínskej samosprávy, Baha Balousha, ktorý je verný prezidentovi Abbásovi. Všetky tri deti, ako aj vodič auta, boli na mieste mŕtvi. Baha Balousha bol v minulosti zapojený v mnohých aktivitách namierených proti Hamasu, pričom na neho ozbrojenci Hamasu viackrát podnikli neúspešné pokusy o atentát.

Táto vražda prišla iba deň po tom, čo ozbrojenci Fatahu vykonali neúspešný atentát na ministra vnútra Palestínskej samosprávy z hnutia Hamas - Saída Siáma. V piatok, 15. decembra, napadli ozbrojenci Fatahu konvoj palestínskeho premiéra Haníju, ktorý sa vracal zo svojej prvej zahraničnej cesty (z Iránu). Pri následnej prestrelke bol zabitý Haníjov osobný strážca a zranený jeho syn Abíd. Izmail Haníja vyviazol nezranený a vyjadril sa, že vie, ktorá strana strieľala na jeho konvoj, a takisto vie, ako sa s ňou vysporiadať.

Deň predtým, vo štvrtok, došlo k prestrelke medzi niekoľko sto ozbrojencami Hamasu a pohraničnou políciou vernou hnutiu Fatah prezidenta Abbása na hraničnom prechode Rafah, medzi Pásmom Gazy a Egyptom. Teroristi z Hamasu si chceli vynútiť, aby ich vodca mohol doniesť do Gazy 35 miliónov amerických dolárov, ktoré dostal od iránskeho prezidenta. Potom, ako túto finančnú hotovosť zložil na egyptskom území v pobočke tamojšej banky, bol premiér Haníja do pásma Gazy vpustený. Pozorovatelia Európskej únie, dislokovaní na tomto hraničnom prechode, ušli a odmietli sa naň vrátiť, kým nebude uzatvorený a situácia sa neupokojí.

V sobotu, 16. decembra, vyhlásil palestínsky prezident, že v blízkej dobe vypíše predčasné prezidentské a parlamentné voľby: „Je to moje ústavné právo a môžem tak urobiť kedykoľvek budem chcieť.“ Opakovane tiež vyzval hnutie Hamas, aby prepustilo desiatnika izraelskej armády Gilada Šalita, uneseného v júni. Policajti verní hnutiu Fatah a prezidentovi Abbásovi tiež zatkli mužov, ktorí sú podozriví z vraždy troch detí šéfa spravodajskej služby Palestínskej samosprávy, vernej prezidentovi Abbásovi, Baha Balousha.

V nedeľu, 17. decembra, zaútočili ozbrojenci Hamasu na dom palestínskeho prezidenta Abbása v Gaze, iba niekoľko hodín po tom, čo ozbrojenci Fatahu strieľali na konvoj ministra zahraničia Palestínskej samosprávy za hnutie Hamas, Mahmúda al-Zahara. Toho istého dňa, v skorých ranných hodinách, zaútočili ozbrojenci Hamasu na výcvikovú základňu Force 17, elitnú jednotku vernú palestínskemu prezidentovi a vodcovi Fatahu M. Abbásovi. Zapálili stany, v ktorých príslušníci Force 17 spali a ostreľovali ich, aby sa im z nich nepodarilo uniknúť. Pri vchode do tohto výcvikového centra v meste Gaza bol na začiatku útoku zastrelený jeden z dôstojníkov Force 17. Útok trval asi 20 minút a ozbrojenci Hamasu pri ňom zranili asi 5 osôb a v tábore vyradili transformátor. Útočníci ušli, keď sa blížili posily Force 17. Išlo o prvý otvorený útok na túto elitnú jednotku Fatahu zo strany ozbrojencov Hamasu.

V pondelok, 18. decembra, sa palestínsky premiér a vodca Hamasu I. Haníja a palestínsky prezident a vodca Fatahu, M. Abbás, dohodli na vyhlásení prímeria. Iba niekoľko minút pred tým, ako bolo prímerie vyhlásené bol v Džabálíi unesený a následne zavraždený dôstojník palestínskej polície vernej prezidentovi Abbásovi, Adnan Rahmi. Takisto prepukli prudké strety medzi ozbrojencami Hamasu a palestínskymi policajtami vernými hnutiu Fatah pred domom Mahmúda Dahlána, šéfa palestínskej polície. V utorok, 19. decembra, napriek „prímeriu“ medzi bojujúcimi stranami pokračovali ozbrojené zrážky, ktoré si vyžiadali 6 mŕtvych a 18 zranených. Spolu 5 osôb bolo tiež obidvomi stranami unesených.

Veľká Británia slovami svojho premiéra Tonyho Blaira vyjadrila podporu Abbásovmu úmyslu vyhlásiť predčasné voľby. Takisto Rusko dalo najavo svoju podporu tomuto plánu. Izrael sa od počiatku konfliktu medzi palestínskymi hnutiami k tomuto oficiálne nijako nevyjadruje. V stredu, 20. decembra, hodil príslušník Fatahu do pochodujúcej skupiny Hamasu granát, pričom dvaja príslušníci Hamasu prišli o život. Ďalej ozbrojenci Fatahu zastrelili sudcu Islamského súdu, ktorý patril k Hamasu. Guvernér severnej Gazy, Izmail Shamallah, z Fatahu prežil pokus o atentát na jeho auto, uskutočnený ozbrojencami Hamasu. Americký veľvyslanec na Blízkom východe, generál Keith Dayton, navrhol poskytnúť finančnú podporu vo výške 42 miliónov amerických dolárov pre Force 17 - elitnú jednotku vernú palestínskemu prezidentovi a vodcovi hnutia Fatah M. Abbásovi. Izmail Haníja obvinil USA z toho, že robia politiku, ktorá viedla k súčasným násilnostiam medzi Palestínčanmi a vyhlásil, že urobí všetko pre to, aby prezidenta Abbása zvrhol.

Riešenie súčasnej situácie na palestínskych územiach vidia viacerí analytici v možnom rozdelení moci medzi Fatah a Hamas. Pásmo Gazy, ktoré prakticky ovláda Hamas, by zostalo pod kontrolou vlády Palestínskej samosprávy a Západný breh Jordánu, ktorý je pod kontrolou Fatahu, by spravoval palestínsky prezident Mahmúd Abbás. Tomuto rozdeleniu vplyvu zodpovedajú aj sídla vodcov Hamasu a Fatahu. Premiér Haníja sídli v meste Gaza a prezident Abbás zas v meste Ramalláh na Západnom brehu. Zaujímavý recept na riešenie súčasnej krízy má jedna z menších palestínskych teroristických organizácií - Palestínsky islamský džihád: obnoviť raketové útoky na Izrael a spojiť tak palestínske sily proti nemu.