Asi najdôležitejšou vecou je správne sa vyrovnať s faktom smrti a večného života. Pokiaľ človek neuverí, že táto oblasť vyriešená je, studené chápadlá strachu ho budú neustále zvierať a zotročovať. Písmo hovorí, že ľudia sú celý život držaní smrťou v otroctve. „Teda, keď deti stali sa účastnými tela a krvi, tak aj on podobným spôsobom stal sa účastným toho istého, aby smrťou zahladil toho, ktorý má vládu smrti, to jest diabla, a vyprostil ich, všetkých, ktorí bázňou smrti po celý čas žitia boli držaní v rabstve.“ (Žd 2,14–15) Preto každý kresťan musí mať hlboko vo svojom srdci zakorenený fakt, že smrť je porazená a smrť fyzická neznamená pre veriacich koniec ani trápenie, ale vstup do novej, lepšej dimenzie. Kto verí v Ježiša, prešiel zo smrti do života a aj keby zomrel, bude žiť. Je možné, že človek sa obráti k Bohu z iného dôvodu (napr. potreba uzdravenia alebo iná životná kríza), ale v konečnom dôsledku musí pochopiť, že ide o večný život alebo večné zatratenie.
Druhou podobnou oblasťou, v ktorej musíme byť vyslobodení, sú tzv. nezvratné straty. V priebehu ľudského života prichádzajú mnohé zmeny. Človek bol mladý, silný, no potom zostarne a v jeho tele sa prejavia zmeny. Tiež sa stretávame so smrťou nám blízkych osôb. Tieto straty vedia človeka skrušiť, ťažko sa s nimi vyrovnáva a začne uvažovať asi takto: „Už to nikdy nebude také dobré, aké to bolo; Keby sa to tak mohlo vrátiť…“ a pod. V Kristovi Ježišovi však žiadne nezvratné straty neexistujú. Ak si prišiel o blízkeho, ktorý zomrel v Pánovi, čaká vás radostné stretnutie. Ani vtedy, ak si prišiel o zuby, o vlasy alebo o niektorý úd – tento stav nie je definitívny, ale dočasný. Čokoľvek ti diabol ukradol, bude ti musieť vrátiť. Preto nenariekajme, že už nikdy nebude, ako bolo, ale tešme sa, že bude lepšie, ako bolo.
Treťou oblasťou je strach z ťažkých situácií, tlakov, chorôb, skúšok a utrpení. Diabol nás sužuje myšlienkami, že na nás príde také trápenie, že sa pod ním zrútime, že bude neznesiteľné, prídeme o rozum a pod. Písmo však hovorí nasledovné: „Skúška, ktorá na vás doľahla, je len ľudská. Boh je však verný. On nedopustí, aby ste boli skúšaní nad svoje sily, ale so skúškou dá aj východisko, aby ste ju vládali zniesť.“ (1Kor 10,13) Znamená to teda, že na nás prichádzajú skúšky a pokušenia iba ľudské, lebo proti tlakom anjelským (duchovných bytostí) by sme boli slabí. Pán hovorí, že nás nenechá pokúšať nad naše možnosti – keby to nad naše možnosti bolo, nedopustí to, a ďalej Slovo hovorí, že Boh z každej situácie dáva aj východisko. Ak uveríme, že na nás prišlo zlo, ktoré je nad naše sily, rezignujeme a nehľadáme riešenie. Ak uveríme, že to Boh nedopustí, budeme hľadať východisko a nájdeme ho.
Pravdepodobne ste sa s uvedenými biblickými myšlienkami už stretli. Pre víťazný život si však treba tieto pravdy osvojiť a podľa nich tiež žiť.
Božia dobrota – základ viery | | | Logos 2 / 2012 | | | Gloria Copeland | | | Vyučovanie |
Ako vychovať zbožné deti | | | Logos 2 / 2012 | | | Kenneth Copeland | | | Vyučovanie |
Sťažovaním sa si spôsobujeme poškodenie mozgu | | | Logos 12 / 2019 | | | Redakcia | | | Veda a viera |
Praha - Hradec Králové | | | Logos 12 / 2007 | | | Rastislav Bravčok | | | Reportáž |
Církev víry v Prostějově | | | Logos 10 / 2018 | | | Milada Pajerová | | | Predstavujeme |