Prerušenie tehotenstva alebo vražda

V septembri bol v parlamente opätovne prerokovávaný zákon o zákaze interrupcií. V spoločnosti sa znovu na krátku chvíľu rozšírila diskusia o tejto téme. Pre dnešné Slovensko by bolo veľkým prekvapením, keby bol podobný zákon prijatý. V tomto článku si priblížime niekoľko hlavných argumentov zástancov a odporcov tohto zákona a postavíme ich do svetla Biblie.

Na začiatok niekoľko faktov

• Ročne je vo svete vykonaných približne 46 miliónov interrupcií.
• Za posledných 50 rokov bolo na Slovensku vykonaných 1,37 milióna legálnych interrupcií, plus nelegálne. Najviac interrupcií bolo vykonaných v roku 1988, konkrétne 51 000. Potešujúce je, že po páde komunizmu je klesajúca tendencia, z čoho vieme ľahko vyrozumieť postoj komunistických režimov k životu.
• V predchádzajúcom roku bolo na Slovensku vykonaných 13 424 interrupcií.
• U žien, ktoré podstúpili interrupciu pri prvom tehotenstve, je v ďalších tehotenstvách 500% nárast mimomaternicových tehotenstiev, ktoré končia smrťou dieťaťa, a tiež významne ohrozujú život matky.
• Na Slovensku pripadá na jednu ženu vo veku 15-49 rokov 1,25 dieťaťa, čo je hlboko pod tzv. záchovnou hodnotou populácie a sme poslední v Európe.
• Západná civilizácia postupne starne a vymiera.

Prejdime teraz postupne argumenty zástancov interrupcií.

Interrupcia nezabíja človeka, ale len zhluk buniek.

V súčasnosti sa v prvom trimestri nehovorí o človeku, ale o plode. O potrate sa zase hovorí ako o umelom prerušení tehotenstva. Tieto slová znejú v našich ušiach takmer neutrálne a neosobne. Produkujú reakcie typu; nerobím predsa nič zlé, nepripravím o život človeka, ale len akýsi zhluk buniek. Zahmlievajú však pravú podstatu. Biblia jednoznačne hovorí o živote človeka už od počatia. „Takto hovorí Hospodin, ktorý ťa učinil a ktorý ťa utvoril od života matky a pomáha ti ...“ (Izaiáš 44:2)

Interrupciu zase Biblia klasifikuje ako vraždu nevinného, ktorý sa nedokáže brániť a matku v tomto prípade nazýva hrobom. „...preto, že ma neusmrtil hneď od života matky, a moja matka by mi bola bývala mojím hrobom.“ (Jeremiáš 20:17)

Ak človek nie je človekom hneď od počiatku, otázka znie, kedy sa vlastne stáva človekom. V ktorý deň, v ktorú hodinu sa z plodu stáva človek. Zástancovia interrupcií hovoria, že keďže nie je možné presne určiť tento termín, vznikla spoločenská dohoda, že je to 12 týždňov. Kto však dokáže rozhodnúť, dokedy smieme niekoho pripraviť o život, a odkedy už nie. Dokedy ešte dieťa nemá právo na život a odkedy už áno. Dieťaťu napríklad začína biť srdce už na 21. deň po počatí. Je to už človek, alebo je to ešte stále plod? Zástancovia interrupcií tvrdia, že je to jednoznačne plod. Zdá sa, že logickejšia je v tomto Biblia, ktorá za začiatok považuje naštartovanie celého procesu.

Čo keď je dieťa výsledkom znásilnenia?

Táto možnosť je uvádzaná ako asi druhý najsilnejší argument zástancov interrupcií. Pravda je však taká, že len veľmi málo prípadov znásilnení končí tehotenstvom. Otehotnenie ovplyvňujú viaceré faktory, napr. psychický stav matky, alebo obdobie ovulácie a pod. Uvádza sa číslo 0,02%, teda z 10-tisíc znásilnení končia tehotenstvom iba dva prípady.

Ďalej treba povedať, že znásilnenie je naozaj obrovskou tragédiou a páchateľ si zasluhuje trest. Môžeme si však položiť otázku, či jedna tragédia stojí za to, aby bola príčinou ďalšej. Či počatý život môže za to, čo sa stalo. Či si naozaj nezaslúži dostať šancu. Biblia nás učí, že Boh nechce, aby deti trpeli za hriechy svojich rodičov. „V tých dňoch už nepovedia viacej: Otcovia jedli nedozrelky, a synom stŕpli zuby; lež každý zomrie pre svoju vlastnú neprávosť. Ktorýkoľvek človek by jedol nedozrelky, tomu stŕpnu jeho zuby.“ (Jeremiáš 31:29-30)

Žena má predsa právo rozhodnúť sa, nemôžeme ju do ničoho nútiť. Žena predsa nie je stroj na rodenie detí.

Áno, žena skutočne nie je stroj na rodenie detí, ale tiež by nemala nikoho o život ani pripraviť. Má právo sa rozhodnúť, že ešte nechce mať dieťa. V tom prípade by sa mala správať tak, aby neotehotnela. Ale ak sa už stane, že otehotnie, prestáva to byť rozhodnutie o nej samej, ale aj o ďalšom človeku. Žena už v tej chvíli potrebuje rešpektovať nový život a správať sa zodpovedne.

Čo sociálne dôvody, čo keď si rodina nemôže dovoliť ďalšie dieťa?

Treba povedať, že paradoxne je tento argument na Slovensku a v ďalších ekonomicky silnejších krajinách západného sveta používaný najčastejšie a je úplne nezmyselný. V našich podmienkach určite nie je problém vychovať dieťa, ani viac detí. Myslím, že tento argument je skôr zásterkou pre pohodlný, bezstarostný život, bez zbytočných problémov. Dieťa je v našej kultúre skôr považované za problém a za prekážku pri kariére a pri užívaní si života. Naproti tomu biblická kultúra vždy považovala deti za požehnanie a za zdroj určitej hrdosti. Ak naši predkovia boli schopní vychovať početné rodiny s ďaleko menšou ekonomickou silou, my určite nie sme v ohrození. Trochu to pripomína históriu kanaánskych národov, ktoré boli ochotné kvôli budúcej prosperite obetovať svoje vlastné deti na oltároch svojich bohov. Spôsobilo to veľký Boží hnev a tieto národy boli nakoniec vyhladené.

Interrupciu Biblia klasifikuje ako vraždu nevinného

Čo ak je dieťa nechcené? Ako bude vyzerať jeho život?

Hoci je to čudné, naozaj sa môže stať, že matka o svoje dieťa nestojí. Napríklad kvôli svojmu veku, alebo je to výsledkom znásilnenia a pod. Ale aj tu predsa existuje riešenie. Ak matka nechce dieťa, je možné ho umiestniť do starostlivosti detských domovov, alebo ho ponúknuť na adopciu. Podľa dostupných štatistík je stále niekoľkonásobne vyšší počet žiadostí o adopciu novorodeniatok ako „ponuka“. Pre mnohé páry, ktoré z rôznych príčin nemôžu mať deti, by aj takéto „nechcené“ dieťa bolo veľkým požehnaním.

matku v prípade interupcie nazýva hrobom

Čo ak je plod poškodený?

Otázka znie, do akej miery má človek právo rozhodnúť, s akým hendikepom sa dieťa môže narodiť, a s akým už nie. Tieto myšlienky sú veľmi blízke fašizmu, ktorý si činil právo rozhodnúť, ktoré genetické predpoklady sú dostatočné na život, a ktoré už nie. Potom by sme mohli začať rozmýšľať, čo s tými, ktorí nejaký hendikep získali až počas života, a nie už pred narodením. Takto by sme mohli postupne označiť za nepohodlných napr. psychicky chorých, invalidov alebo starých ľudí. Navyše, je veľa prípadov, kedy sa z „poškodeného plodu“ dokázalo narodiť zdravé dieťa.

Čo keď je žena v ohrození života?

Toto je asi najvážnejšia a najproblematickejšia otázka. Pri jej porozumení znovu treba vychádzať z toho, že je lepšie, aby prežil aspoň jeden, a aby nezomreli obidvaja. Zvyčajne v tejto veci panuje zhoda, že toto rozhodnutie naozaj musí urobiť žena.

Čo ak by sa po zmene legislatívy zdvihol počet nelegálnych interrupcií a potratová turistika?

Áno, pravda je taká, že potraty vždy boli a pravdepodobne vždy aj budú. Vždy sa nájdu ľudia, ktorí si vyvolia takúto možnosť. Dôležité je, aby spoločnosť otvorene nepodporovala potraty, aby bol potrat verejne považovaný za neprípustný. Aby nebol ponúkaný ako jednoduchší a príjemnejší variant. Je otázne, či je možné v súčasných podmienkach dosiahnuť úplný zákaz interrupcií. Pravda je však taká, že každý krok týmto smerom je určite víťazstvom. Je to krok od smrti k životu. My ako kresťania potrebujeme stáť na strane života a potrat je proti nemu.

Čo teda antikoncepcia?

V náboženských kruhoch je práve táto téma najkontroverznejšia a je okolo nej najviac otázok. Mnohokrát sme kritizovaní, že niečo očakávame, ale nedávame žiadne východiská. Treba povedať, že učenie, ktoré každý druh antikoncepcie označuje za hriech, je mylným učením. Hriechom je taký zásah, ktorý zabíja zárodok, teda oplodnené vajíčko. Tiež nie je v poriadku taký druh antikoncepcie, ktorá negatívne vplýva na zdravotný stav, alebo na možnosti otehotnenia v budúcnosti. Nejde teda o fanatické, sektárske odmietnutie každého druhu antikoncepcie, ale ani o jej bezbrehé obhajovanie. Sex je v Biblii popisovaný nielen ako prostriedok radosti a zábavy, ale aj zodpovednosti, pretože jeho výsledkom môže byť kedykoľvek ďalšie potomstvo. Aj preto sex patrí do manželstva, a nie na diskotéky.

Zhrnutie

Život sa určite začína počatím. Biblická viera je náukou o živote, a nie o smrti. Je o záchrane každého, koho je možné zachrániť. Ježiš sám je nazývaný cestou, pravdou a životom a zomieral práve pre to, aby iní ľudia mohli žiť. Biblia nás vyzýva, aby sme sa aj my postavili na stranu bezbranných a tých, ktorým sa ubližuje. Súčasná legislatíva umožňuje, aby sa človek správal v tejto oblasti úplne nezodpovedne a je potrebné ju zmeniť.