Projekt prekladu Biblie

Už v minulom čísle sme vám predstavili projekt nového prekladu Biblie do slovenčiny. Aj v tomto júnovom čísle vám chceme predložiť ďalšie kapitoly Evanjelia podľa Marka. Sme vďační všetkým z vás, ktorí ste na text uverejnený v poslednom čísle reagovali a poslali nám svoje pripomienky. Prekladateľský tím sa nimi zaoberal a v prípade niektorých pristúpil aj k úprave textu. Aj naďalej máte a budete mať príležitosť sa k uverejňovaným textom vyjadrovať a posielať nám svoje ohlasy.

Niektorí ste nám položili otázku, prečo sme upustili od spôsobu sadzby veršov typického pre Roháčkov preklad, v ktorom každý verš začína osobitne na novom riadku. Pri takomto spôsobe sadzby biblického textu sa síce ľahko vyhľadávajú jednotlivé verše, no originálny text takto nevyzerá a ani nevyzeral. Jednotlivé biblické knihy sú literárnymi dielami, boli písané ako texty určené na čítanie či skôr na predčítanie a neboli rozdelené na verše. Na to, aby čitateľ pochopil myšlienkovú štruktúru textu a jeho odkaz, je potrebné tento text čítať v celistvosti. Rozkúskovanie na verše pôsobí v tejto súvislosti rušivo.

Nie je bez zaujímavosti, že k rozdeleniu biblického textu na verše došlo až v 16. storočí. Vo svojom vydaní gréckeho textu ho učinil Robert Estiene (lat. Robertus Stephanus). Na rozdiel od originálneho textu Písma nie je číslovanie veršov inšpirované Svätým Duchom, ale je dielom človeka, pomôckou k lepšej orientácii v texte. Číslovanie veršov v texte samozrejme ponechávame a kedže jednotlivé verše nezačínajú každý na novom riadku, čísla veršov sú pre lepšiu prehľadnosť vytlačené tučným písmom. Výhodou sadzby Biblie ako súvislého textu je možnosť prirodzene graficky odlíšiť jednotlivé odstavce (perikopy). Členenie na odstavce sme prevzali zo Scrivenerovho vydania Textu receptu.

V poslednom článku o preklade sme deklarovali cieľ: vytvoriť preklad verný originálu a dobre zrozumiteľný. Ako prekladateľský tím často diskutujeme o rôznych možnostiach prekladu a stále máme na srdci to, aby výsledok našej práce bol inšpiratívny, umožnil čitateľom prenikať do hlbín Slova, a pritom ich nijako nezavádzal, ale ich ani zbytočne nezaťažoval prílišným lipnutím na jazykovej forme gréckeho originálu. Vernosť pre nás znamená predovšetkým verne tlmočiť odkaz (aj tu je pravdou, že litera môže zabíjať, Duchom inšpirovaný odkaz je to, čo čitateľa oživí). Verné tlmočenie gramatických štruktúr považujeme za cieľ iba vtedy, keď to ani nesťažuje pochopenie odkazu, ani nepôsobí rušivo zo štylistického hľadiska.

V samotnom procese prekladu sme mnohokrát riešili napríklad otázku, či prekladať naozaj každé slovko, ktoré sa v origináli objaví. Konkrétne ide napríklad o spojku „a“. V biblických jazykoch, najmä v hebrejskom ale aj v gréckom, častokrát verše aj jednotlivé vety začínajú práve touto spojkou. Pre slovenčinu to však vôbec nie je typické, ba na niektorých miestach by to pôsobilo neprirodzene a rušivo. Predstavte si, že by takmer každá veta aj v slovenčine začínala tak, ako tomu je v gréckom origináli: A išiel..., A riekol..., A uvidel..., A bolo tam... . Preto sme sa rozhodli túto spojku prekladať rôznymi spôsobmi (podľa významového kontextu). Napríklad: Išiel..., A riekol..., Potom uvidel..., Vtedy tam bolo... . Niekde túto spojku vôbec neprekladáme, pretože v gréčtine môže mať aj taký význam, ktorý sa podobá slovenským interpunkčným znamienkam, ktoré oddeľujú jednotlivé vety. V pôvodnom texte totiž interpunkčné znamienka vôbec neboli.

Ďalšími otázkami, ktoré sme riešili bolo napríklad používanie prechodníkov (vstanúc, idúc, kážuc), ktorých je grécky text plný, no v modernom slovenskom jazyku sa takmer nevyskytujú. K prechodníkom v preklade sa uchýlime iba v nevyhnutných prípadoch, pri ich prekladaní budeme zvyčajne hľadať inú vhodnú slovesnú kategóriu. Iným problémom pre nás bolo prekladanie slovesa povedať, ktoré je v evanjeliách plných Ježišových výrokov a dialógov hojne zastúpené. Gréčtina ho používa aj tam, kde sa v slovenčine povie opýtať sa, odpovedať, nariadiť a pod. Pretože je toto grécke sloveso také mnohovýznamové, aj my sa ho snažíme prekladať výrazmi vhodnými pre daný kontext. Všetkých týchto javov si všimnete, keď budete porovnávať náš preklad napríklad s prekladom prof. Roháčka.

Milí čitatelia,

ďakujeme vám za podporu, ktorej sa nám od vás dostáva. Veľmi stojíme o vaše modlitby aj ohlasy a pripomienky k postupne uverejňovanému prekladu. Čoskoro už bude zaregistrovaná nadácia pre preklad Písma a vy budete mať možnosť podporiť našu prácu aj finančne. Ohlasy nám môžete písať na sobr@milost.sk. Prajeme vám požehnanie pri čítaní ďalšej časti prekladu Evanjelia podľa Marka.

Váš prekladateľský tím.