Napokon vyliaty bude na nás Duch z výšin, púšť sa zmení na ovocný sad a ovocný sad budú pokladať za les. (Iz 32,15)

Putovanie truhly zmluvy

truhla-1-opt.jpegTruhla zmluvy bola bežne umiestnená na najdôležitejšom mieste stánu (potom chrámu) - v svätyni svätých. Zo všetkých predmetov zariadenia svätostánku, ktoré Boh prikázal urobiť, je truhla tým najvýznamnejším. Vieme, že nad truhlou bola zľutovnica a dvaja cherubi a hlavne nad truhlou spočívala šekina - Božia sláva - zjavná prítomnosť Všemohúceho Boha. Keďže truhla zmluvy má taký veľký význam, oplatí sa sledovať, aké bolo jej putovanie, čo spôsobilo a čo sa stalo tam, kde sa objavila.

Truhla na púšti

Po východe Izraela z Egypta Boh s Izraelom ako národom urobil zmluvu, a hneď potom začal Mojžišovi odovzdávať nariadenia zákona: Prikázal Mojžišovi zhotoviť stán, dal mu presné inštrukcie, ako má vyzerať, a aké má byť jeho zariadenie. Nič z toho, čo bolo v stáne, nebolo vyrobené svojvoľne, ale presne podľa Božích príkazov. Keď bol stán dokončený, truhla bola slávnostne vnesená na svoje miesto a stán naplnila Božia sláva: „Potom vzal a dal svedectvo do TRUHLY a položil sochory na TRUHLU a dal pokrývku na vrch na TRUHLU. A vniesol TRUHLU do príbytku a zavesil oponu zastrenia a zastrel TRUHLU svedectva, tak ako prikázal Hospodin Mojžišovi. (…) A oblak zakryl stan zhromaždenia, a sláva Hospodinova naplnila príbytok, takže nemohol Mojžiš vojsť do stánu zhromaždenia, pretože prebýval na ňom oblak, a sláva Hospodinova naplnila príbytok. A keď sa zdvihol oblak sponad príbytku, rušali sa synovia Izraelovi na všetkých svojich pochodoch. A keď sa nedvíhal oblak, nehnuli sa, až do dňa, keď sa zase zdvihol. Lebo oblak Hospodinov bol na príbytku vodne, a oheň bol v noci na ňom pred očami celého domu Izraelovho na všetkých ich pochodoch.“ (2Moj 40:20-21,34-38) Odovzdávanie zákona trvalo jeden rok, a potom sa izraelská pospolitosť vzorne zorganizovaná rozdelená do štyroch práporov pohla smerom k zasľúbenej zemi, nasledujúc oblak slávy Božej. Truhlu zmluvy slávnostne niesli kňazi na sochoroch, lebo sa jej nikto nesmel dotýkať. „A stalo sa druhého roku druhého mesiaca dvadsiateho dňa toho mesiaca, že sa zdvihol oblak sponad príbytku svedectva. A synovia Izraelovi sa rušali, podľa svojho poradia, z púšte Sinai. A oblak zastal a býval na púšti Fárane.“ (4Moj 10:11-12) V priebehu pochodu však prepukli nepokoje, vzbury a Izraelci začali reptať. Výsledkom toho bolo, že Božia sláva sa prestala pohybovať smerom k zasľúbenej zemi, ale štyridsať rokov blúdila po púšti a Izraelci spolu s ňou, kým nevymrela generácia reptákov.

Truhla za Jozueho a sudcov

Keď sa skončilo putovanie Izraelcov po púšti, Izrael vstúpil do zasľúbenej zeme. Keďže Izraelci prichádzali z východu, museli prejsť Jordán. Keď kňazi nesúci truhlu vkročili do Jordánu, pritekajúce vody rieky začali v rozpore s fyzikálnymi zákonmi ustupovať smerom nahor - vstup Izraela do zasľúbenej zeme sprevádzal veľký zázrak: „… a keď prišli tí, ktorí niesli truhlu, až k Jordánu, a nohy kňazov, nesúcich truhlu, zamočili sa na kraji vody (a Jordán býva preplnený, takže rozlieva vody na všetky svoje brehy, každoročne v dobe žatvy), že sa zastavili vody, zostupujúce odhora a stáli ako jedna hromada na veľmi ďaleko pri meste Adame, ktoré leží po strane Cartána, a tie, ktoré zostupovali k moru púšte, k Soľnému moru, odtiekli celkom a boli odrezané, a ľud prešiel na miesto naproti Jerichu. A kňazi, ktorí niesli truhlu zmluvy Hospodinovej, stáli na suchu prostred Jordána nehýbajúc sa, a celý Izrael, všetci išli po suchu, dokiaľ neprešiel cez Jordán celý národ.“ (Joz 3:15-17)

Ďalej truhla zohrala významnú úlohu pri dobývaní prvého mesta zasľúbenej zeme - Jericha. „Obkľúčite mesto, všetci mužovia boja, obísť ho dookola raz. Tak učiníš po šesť dní. A sedem kňazov ponesie sedem trúb plesania pred TRUHLOU, a siedmeho dňa obídete mesto sedem ráz, a kňazi budú trúbiť na trúby.“ (Joz 6:3-4) Aj v neskorších bojoch Izraelci nosili truhlu na miesto vojenských konfliktov, čo spôsobovalo v radoch nepriateľov veľkú paniku. Z toho vidno, že truhla nebola iba obyčajným sakrálnym predmetom podľa dnešného chápania, ale sprevádzala ju aj skutočná Božia sila, ktorá doniesla aj konkrétne zmeny tam, kde sa objavila.

Po dobytí zasľúbenej zeme bol stánok spolu so zariadením umiestnený v Síle. „A celá obec synov Izraelových, všetci sa zhromaždili do Síla, a rozbytovali tam stán zhromaždenia, a zem bola podmanená pred nimi.“ (Joz 18:1) Problém bol, že synovia Izraelovi sa začali odkláňať od Božích prikázaní a bohoslužba v stánku začala upadať. V 1. knihe Samuelovej čítame, že synovia Éliho, ktorí boli kňazmi, páchali ťažké hriechy, a preto celý národ pohŕdal stánom aj bohoslužbou: „A hriech tých mládencov bol veľmi veliký pred tvárou Hospodinovou, lebo ľudia opovrhovali obetným darom Hospodinovým.“ (1Sam 2:17) Nakoniec aj Boh opovrhol tým, čo sa v Síle dialo a dovolil, aby sa truhla zmluvy dostala k Filištíncom.

Truhla u Filištíncov

Keď sa Filištínci zmocnili truhly, veľmi sa radovali. Ich radosť však bola predčasná, lebo prítomnosť Všemohúceho Boha v strede hriešnikov prinesie na prvom mieste súd. Najprv Boh značne poškodil sochu Dágona, čo bol filištínsky bôžik v tvare ryby. Tu vidno, že Božia prítomnosť vedľa seba nestrpí modly, sochy ani symboly iných bohov, nie je možné Boha Abraháma, Izáka a Jákoba pozvať do ekumenickej spolupráce spolu s Budhom, Krišnom či Manituom... Potom začali mať Filištínci nepríjemné zdravotné problémy, Boh ich začal ponižovať a trápiť tým, že sa im na intímnych miestach vyhádzali bolestivé vredy. Ku cti Filištíncom slúži, že zo vzniknutej situácie vydedukovali, že príčinou ich problémov môže byť práve truhla, ktorej sa na počiatku veľmi tešili. Preto za zaujímavých okolností položili truhlu na voz a  poslali ju tam, kam patrila - k Izraelcom. Keď sa truhla dostala do Bét-Šemeša, nastalo ďalšie zdesenie, lebo tu zomrelo sedemdesiat mužov, ktorí boli zvedaví, čo sa nachádza v truhle a nazerali do nej. Znovu tu vidno, že nešlo o obyčajný predmet, ale truhla bola skutočne neoddeliteľne spojená so skutočnou Božou silou. Pre nás je to dosť ťažké pochopiť, lebo sakrálne predmety, s ktorými sa človek môže stretnúť, nespôsobia vôbec nič. Ich pôsobenie býva iba predstierané, čo patrí do kategórie náboženského podvodu, ktorý slúži k manipulácii ľudí. Ten, kto videl film Stevena Spielberga Dobyvatelia stratenej archy, si mohol uvedomiť, že tento režisér arche rozumel oveľa lepšie ako náboženskí predstavitelia.

Betšemešania po trpkej skúsenosti zavolali mužov z Kirjat-jearíma, aby si truhlu odniesli k sebe, a tam zostala na dlhé roky: „Vtedy prišli mužovia Kirjat-jearíma a odniesli TRUHLU Hospodinovu hore a vniesli ju do domu Abinadába na vŕšku, a Eleazára, jeho syna, posvätili, aby strážil TRUHLU Hospodinovu. A stalo sa, že od toho dňa, ktorého prišla truhla bývať do Kirjat-jearíma, prešlo mnoho dní, a bolo toho dvadsať rokov. A celý dom Izraelov žialil za Hospodinom.“ (1Sam 7:1-2)

Truhla v období kráľov

Prvý izraelský kráľ Saul sa o truhlu veľmi nestaral. Neležala mu na srdci obnova centra života izraelskej spoločnosti, obnova bohoslužby, čo je dôležité konštatovanie k pochopeniu spornej postavy kráľa Saula. Druhý izraelský kráľ Dávid bol celkom iný. S prorockou genialitou pochopil význam bohoslužby aj význam Jeruzalema. Preto okamžite, ako bol pomazaný za kráľa nad celým Izraelom, dobyl Jebuzejskú pevnosť, čo nie je nič iné ako vrch Sion. Ďalej pochopil, že na toto miesto, ktoré je z Božieho hľadiska skutočným centrom zeme, sa musí dostať aj truhla, takže okamžite po dobytí Siona sa rozhodol previezť truhlu tam. Preto ju zobral z Kirjat-jearíma z domu kňaza Abínádába a s veľkou slávnosťou ju chcel previezť do Jeruzalema. No namiesto toho, aby truhlu niesli kňazi, pokračoval v tradícii zavedenej Filištíncami, a taktiež truhlu vyložil na voz. Celá slávnosť sa skončila fiaskom, lebo na nerovnej ceste sa truhla začala šmýkať z voza.
Uza mal zrejme dobrý úmysel, keď chcel truhlu podržať, no keď sa jej dotkol, zomrel. Stále, aj po rokoch, bola truhla spojená s Božou mocou. Smrť Uzu Dávida veľmi znechutila a truhlu nechal v dome Obéd-Edoma Gatského. No v dome Obéd-Edoma došlo k veľkým zmenám, za tri mesiace sa prejavilo také požehnanie, ktoré povzbudilo Dávida k tomu, aby prehodnotil svoje rozhodnutie ohľadom truhly. Priznal, že urobil chybu a truhla bola prenesená na druhý raz podľa všetkého poriadku.

Prenesenie truhly na Sion má veľký prorocký význam. V tej dobe bol totiž stán v Gibeone. Dávid umiestnil truhlu na Sion, kde neprebiehali obete podľa Mojžišovho zákona. Tento jeho krok bol zrejme dlhú dobu nepochopiteľný. Na Sione Dávid urobil stánok a truhlu obkolesil spevákmi, ktorí 24-hodín denne chválili okrasu Hospodinovu. Z tohto obdobia pochádza veľa žalmov. Prístup do Božej prítomnosti bez obetí bol prorockým skutkom, ktorý hovoril o cirkvi, kde taktiež vstupujeme do Božej prítomnosti priamo bez obetí, keďže bola prinesená jediná obeť, a to obeť Ježiša Krista Nazaretského, ktorá je platná až dodnes. Keď sa začali obracať pohania, apoštoli hneď pochopili prorocký význam Dávidovho stánku. Vedúci jeruzalemského zboru Jákob na obrátenie pohanov reagoval takto: „A umĺklo všetko množstvo a počúvali Barnabáša a Pavla, ktorí vyprávali, jaké mnohé divy a zázraky činil Boh skrze nich medzi pohanmi. A keď umĺkli, odpovedal Jákob a povedal: Mužovia bratia, počujte ma! Šimon práve rozprával, ako Boh najprv pohliadol, aby vzal z pohanov ľud na svoje meno. A s tým sa zrovnávajú slová prorokov, ako je napísané: Potom sa navrátim a zase vystavím padlý stán Dávidov i jeho zboreniny znova vybudujem a postavím ho rovno, aby pozostalí z ľudí vyhľadali Pána i všetky národy, nad ktorými bolo vzývané moje meno, hovorí Pán, ktorý činí toto všetko.“ (Sk 15:12-17) Spôsob bohoslužby v Dávidovom stánku, kde bolo centrum uctievania a vyvyšovania Božej svätosti a milosti, nám hovorí o nezastupiteľnej úlohe chvál a modlitieb novozákonnej cirkvi. Čiže centrom novozákonnej cirkvi nie je obetovanie a liturgia, ale reakcia na obeť, ktorá už bola prinesená, a to ďakovaním, dobrorečením, chválospevmi a uctievaním.

Ďalšie miesto, kde bola umiestnená truhla, bol Šalamúnov chrám. Dávid nevedel, kde by stán mal stáť, až do doby, keď mu anjel ukázal miesto, kde má postaviť oltár a obetovať. Toto miesto bolo humno Aravnu Jebuzejského, a nie je to nič iné ako vrch Mórija, kde Abrahám obetoval Izáka. Mórija je blízko vrchu Sion a je kúsok vyššie, preto aj králi museli stúpať hore do domu Hospodinovho. Na tomto mieste (chrámová hora) Šalamún vystavil chrám. Keď bola vnesená truhla zmluvy do svätyne svätých, dostala sa po dlhom putovaní na miesto, kde ju Boh chcel mať pôvodne. „A kňazi vniesli TRUHLU zmluvy Hospodinovej na jej miesto do svätyne domu, do svätyne svätých, pod krídla cherubov. Lebo cherubi mali roztiahnuté krídla nad miestom TRUHLY, a tak prikrývali cherubíni TRUHLU i jej sochory zhora. A sochory vyčnievali, takže bolo vidieť konce sochorov zo svätyne vo svätyni svätých, ale von ich nebolo vidieť. A sú tam až do tohoto dňa. Nebolo v TRUHLE ničoho, iba dvoje kamenných dosiek, ktoré tam položil Mojžiš na Chórebe, keď učinil Hospodin zmluvu so synmi Izraelovými vtedy, keď vyšli z egyptskej zeme. A stalo sa, keď vyšli kňazi zo svätyne, že oblak naplnil dom Hospodinov, takže nemohli kňazi obstáť a slúžiť pre oblak, lebo sláva Hospodinova naplnila dom Hospodinov.“ (1 Kráľ 8:6-11)

Kde je truhla dnes?

Kde je truhla dnes a čo by sa stalo, keby dola nájdená, sú skutočne zaujímavé otázky. Je možné a logické, že truhlu zrejme ukryli pred babylonským zajatím. Občas preblesknú „fantastické“ články ľudí, ktorí truhlu našli. Najzaujímavejší je príbeh, že našli truhlu v jaskyni na chrámovej hore s tvrdením, že ide o miesto, kde bol ukrižovaný Ježiš a Jeho krv stekala na vrch truhly - zľutovnicu. Znie to pekne, ale až príliš pekne na to, aby sa tomu dalo veriť. Na druhej strane vieme, že pod chrámovou horou skutočne sú chodby a jaskyne, ktoré čakajú na archeologický výskum. Taktiež neviem, čo by truhla spôsobila, keby ju dnes niekto objavil a dotkol sa jej. Vieme, že z predmetov Božia prítomnosť vyprcháva. Keby niekto vlastnil rúcho, ktorého sa dotkla žena s krvotokom, alebo sukne, ktoré nosil Pavol, dnes by sa už skrze ne nič nedialo. To isté by platilo o Elizeových kostiach, aj o iných kostiach. Truhla by bola zrejme výnimkou. Boh ju možno skryl aj preto, aby ľudia celú svoju pozornosť upriamili na Boha samotného, a nie na predmety, lebo v človeku je obrovská náklonnosť k modlárstvu. Uspokojme sa s tým, že môžeme do Božej prítomnosti vchádzať skrze meno a obeť Ježiša Krista s chválami a s dobrorečením. Skrze meno Ježiš sa dostávame do tej istej prítomnosti Božej, ako sa dostávali kňazi v prítomnosti truhly Božej.



Súvisiace články

„Čo zatrasie zemou?“|Logos 12 / 2019 | Alžbeta Palkoci|Zo života cirkvi
Teológia náhrady|Logos 10 / 2017 | Michal Tausk|Vyučovanie
Úžasná milosť|Logos 1 / 2022 | Daniel Šobr |Vyučovanie
Veríme v hebrejského Boha|Logos 5 / 2019 | Daniel Šobr |Vyučovanie
Opäť medzi nás prišiel pastor Alexey Ledyaev|Logos 10 / 2019 | Martina Šafaříková|Zo života cirkvi