Skutky apoštolov 3.-5. kapitola

Milí čitatelia,

aj v tomto čísle časopisu Logos vám prinášame ďalšie tri kapitoly nového prekladu Biblie, tentokrát 3., 4. a 5. kapitolu knihy Skutky apoštolov. Svoje pripomienky, podnety alebo dotazy píšte na adresu sobr@milost.sk

Skutky apoštolov

3. KAPITOLA

1 Peter a Ján išli spolu hore do chrámu v hodinu modlitby, o deviatej¹. 2 Práve prinášali nejakého muža, ktorý bol chromý od narodenia²; každý deň ho kládli ku chrámovej bráne zvanej Krásna, aby si pýtal almužnu od tých, ktorí vchádzali do chrámu. 3 Ten, keď uvidel Petra a Jána, ako sa chystajú vojsť do chrámu, prosil si almužnu. 4 Peter naňho spolu s Jánom uprel zrak a povedal: Pozri na nás! 5 On ich pozorne sledoval s očakávaním, že od nich niečo dostane. 6 Ale Peter povedal: Striebro ani zlato nemám, ale čo mám, to ti dám: v mene Ježiša Krista Nazaretského, vstaň a choď! 7 Chytil ho za pravú ruku a zodvihol ho. Okamžite mu spevneli nohy a kĺby³, 8 a tak vyskočil, postavil sa a začal chodiť. Vošiel s nimi do chrámu, prechádzal sa, vyskakoval a chválil Boha. 9 A všetok ľud ho videl chodiť a chváliť Boha. 10 Poznali ho, že je to ten, čo kvôli almužne sedával pri Krásnej bráne chrámu, a naplnilo ich ohromenie a úžas nad tým, čo sa mu stalo.

11 Kým sa ten uzdravený chromý pridŕžal Petra a Jána, všetok ľud sa k nim v úžase zbehol do stĺporadia zvaného Šalamúnovo. 12 Keď to videl Peter, odpovedal ľudu: Izraelskí muži, čo sa tomu čudujete? A prečo sa na nás pozeráte, ako keby sme vlastnou mocou alebo zbožnosťou spôsobili, že tento človek chodí? 13 Boh Abraháma, Izáka a Jákoba, Boh našich otcov, oslávil svojho Syna Ježiša, ktorého ste vy vydali a zapreli pred Pilátom, hoci on usúdil, že má byť prepustený. 14 Ale vy ste toho svätého a spravodlivého zapreli a žiadali ste, aby vám omilostil vraha, 15 a zabili ste Pôvodcu života, ktorého Boh vzkriesil z mŕtvych, čoho sme my svedkami. 16 Pre vieru v jeho meno⁴, to⁵ meno posilnilo tohto človeka, ktorého vidíte a poznáte; a viera, ktorá je skrze neho⁶, dala mu toto úplné zdravie pred všetkými vami. 17 A teraz, bratia, viem, že ste konali v nevedomosti, ako aj vaši vodcovia, 18 a Boh, takto naplnil, čo predpovedal ústami všetkých svojich prorokov, že jeho Mesiáš bude trpieť. 19 Robte teda pokánie a obráťte sa, aby boli vymazané vaše hriechy, aby prišli časy občerstvenia od Pánovej prítomnosti⁷ 20 a aby poslal vám vopred ohláseného Ježiša Krista, 21 ktorého musí prijať nebo až do čias obnovenia všetkého, o čom Boh odpradávna hovoril ústami všetkých svojich svätých prorokov. 22 Lebo Mojžiš povedal otcom: Pán, váš Boh, vám vzbudí z vašich bratov proroka ako mňa; toho budete počúvať vo všetkom, čo vám bude hovoriť, 23 a stane sa, že každá duša, ktorá nebude počúvať toho proroka, bude vyhladená⁸ z ľudu. 24 A tiež všetci proroci, ktorí hovorili od Samuela ďalej, predpovedali aj tieto dni. 25 Vy ste synovia prorokov a zmluvy, ktorú uzavrel Boh s vašimi otcami, keď povedal Abrahámovi: A v tvojom semene budú požehnané všetky národy⁹ zeme. 26 Vám ako prvým Boh vzbudil svojho služobníka Ježiša a poslal ho, aby vás požehnal, keď sa každý z vás obráti od svojich zlých skutkov¹⁰.

4. KAPITOLA

1 Keď ešte hovorili k ľudu, pristúpili k nim kňazi, veliteľ chrámovej stráže a saduceji, 2 nahnevaní preto, že učia ľud a hlásajú v Ježišovi vzkriesenie z mŕtvych. 3 Položili na nich ruky a do rána ich uväznili, keďže už bol večer. 4 Ale mnohí z tých, ktorí počuli to slovo, uverili, a tak počet mužov narástol asi na päť tisíc.

5 A stalo sa na druhý deň, že sa zhromaždili vodcovia, starší a znalci Zákona do Jeruzalema, 6 aj veľkňaz Annáš, Kajfáš, Ján, Alexander a všetci, ktorí boli z veľkňazského rodu; 7 postavili ich doprostred a vypytovali sa: Akou mocou¹¹ alebo v akom mene ste to urobili? 8 Vtedy im Peter, naplnený Duchom Svätým, povedal: Vodcovia ľudu a starší Izraela! 9 Ak sme my dnes vyšetrovaní pre dobrý skutok voči chorému človeku, že ako bol uzdravený¹², 10 nech je vám všetkým známe a tiež všetkému izraelskému ľudu, že v mene Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste vy ukrižovali a ktorého Boh vzkriesil z mŕtvych, v tomto mene stojí tento človek pred vami zdravý. 11 To je ten kameň, zavrhnutý vami, staviteľmi, ktorý sa stal uholným kameňom. 12 A v nikom inom nie je záchrana, lebo ani nie je iné meno pod nebom dané ľuďom, v ktorom by sme mali byť zachránení.

13 A keď videli Petrovu a Jánovu smelosť a uvedomili si, že sú to neučení a prostí ľudia, čudovali sa a poznali, že boli s Ježišom. 14 A keď videli s nimi stáť človeka, ktorý bol uzdravený, nemali čo proti nim povedať. 15 Prikázali im teda, aby vyšli von zo Sanhedrinu a radili sa medzi sebou; 16 hovorili: Čo urobíme s týmito ľuďmi? Veď to, že sa skrze nich stalo zjavné znamenie, je známe všetkým, ktorí bývajú v Jeruzaleme, a my to nemôžeme po­prieť. 17 Ale aby sa to viac nešírilo medzi ľudom, prísne im pohrozme, aby už viac v tom mene nehovorili žiadnemu človeku. 18 A tak si ich zavolali a prikázali im, aby už vôbec nehovorili ani neučili v Ježišovom mene. 19 Ale Peter a Ján im odpovedali: Posúďte sami, či je spravodlivé pred Bohom, aby sme vás poslúchali viac ako Boha. 20 Lebo my nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli. 21 A oni, keďže nenašli nič, za čo by ich potrestali, ešte viac im pohrozili a prepustili ich kvôli ľudu, lebo všetci oslavovali Boha za to, čo sa stalo. 22 Ten človek, na ktorom sa stalo to znamenie uzdravenia, mal totiž vyše štyridsať rokov.

23 Keď boli prepustení, prišli k svojim a oznámili im všetko, čo im povedali veľkňazi a starší. 24 A oni, keď to počuli, jednomyseľne pozdvihli hlas k Bohu a povedali: Pane¹³, ty si Boh, ktorý stvoril nebo, zem a more aj všetko, čo je v nich, 25 ty si povedal skrze ústa Dávida, svojho služobníka: Prečo sa búria národy, a ľudia vymýšľajú márne veci? 26 Postavili sa králi zeme a vládcovia sa zhromaždili spolu proti Pánovi a proti jeho Pomazanému. 27 Áno, naozaj sa zhromaždili proti tvojmu svätému služobníkovi Ježišovi, ktorého si pomazal – Herodes a Pontský Pilát s pohanmi aj s izraelským ľudom, 28 aby vykonali všetko, čo tvoja ruka a tvoj plán predurčili, aby sa stalo. 29 A tak teraz, Pane, pohliadni na ich hrozby a daj svojim sluhom so všetkou smelosťou hovoriť tvoje slovo, 30 zatiaľ čo ty vystrieš svoju ruku, aby sa diali uzdravenia, znamenia a zázraky skrze meno tvojho svätého služobníka Ježiša. 31 Keď sa modlili, zatriaslo sa miesto, kde boli zhromaždení, a všetci boli naplnení Duchom Svätým a smelo hovorili Božie slovo.

32 To množstvo veriacich bolo jedno srdce a jedna duša a nikto nehovoril o tom, čo mal, že je to jeho vlastné, ale mali všetko spoločné. 33 A apoštoli vydávali s veľkou mocou svedectvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša a na nich všetkých bola veľká milosť. 34 Nikto totiž medzi nimi nebol núdzny, lebo všetci, ktorí vlastnili polia alebo domy, ich predávali a peniaze z predaja prinášali 35 a kládli ich k nohám apoštolov a rozdávalo sa každému podľa toho, ako kto potreboval.

36 A Jozef, apoštolmi zvaný Barnabáš (čo v preklade znamená Syn povzbudenia¹⁴), Levita, pôvodom z Cypru, 37 mal pole, predal ho, priniesol peniaze a položil ich k nohám apoštolov.

5. KAPITOLA

1 Istý človek menom Ananiáš so svojou manželkou Zafirou predal majetok 2 a s vedomím svojej manželky si časť z peňazí nechal a istú časť priniesol a položil k nohám apoštolov. 3 Peter však povedal: Ananiáš, prečo naplnil satan tvoje srdce, aby si klamal Duchu Svätému a nechal si časť z peňazí za to pole? 4 Nebo snáď tvoje, kým bolo nepredané? A keď bolo predané, nebolo snáď v tvojej moci? Prečo si sa vo svojom srdci rozhodol pre takúto vec? Neklamal si ľuďom, ale Bohu! 5 Keď Ananiáš počul tie slová, padol a zomrel¹⁵. A na všetkých, ktorí to počuli, prišla veľká bázeň. 6 Mladší z bratov vstali, zavinuli ho, vyniesli a pochovali. 7 A stalo sa asi o tri hodiny, že vošla aj jeho manželka, ktorá nevedela, čo sa stalo. 8 Peter jej povedal: Povedz mi, predali ste to pole za toľko peňazí? Ona povedala: Áno, za toľko. 9 Peter jej povedal: Prečo ste sa dohodli, že budete pokúšať Pánovho Ducha? Hľa, nohy tých, ktorí pochovali tvojho manžela, sú pri dverách a vynesú aj teba. 10 Nato okamžite padla k jeho nohám a zomrela. Keď vošli mládenci, našli ju mŕtvu, vyniesli ju a pochovali vedľa jej manžela. 11 A prišla veľká bázeň na celú cirkev a na všetkých, ktorí to počuli.

12 Skrze ruky apoštolov sa medzi ľudom diali mnohé znamenia a zázraky. Všetci sa jednomyseľne zdržiavali v Šalamúnovom stĺporadí. 13 Nikto z ostatných sa k nim neodvážil pripojiť, ale ľud ich veľmi chválil¹⁶. 14 A čím ďalej, tým viac veriacich sa pridávalo k Pánovi, množstvá mužov a žien, 15 takže aj na ulice vynášali chorých a kládli ich na ležadlá a na nosidlá, aby, keď tadiaľ pôjde Peter, niektorého z nich zatienil aspoň jeho tieň. 16 Do Jeruzalema sa aj z okolitých miest schádzalo množstvo tých, ktorí prinášali chorých a trápených nečistými duchmi, a tí všetci boli uzdravovaní.

17 Vtedy povstal veľkňaz a všetci, ktorí boli s ním (totiž strana saducejov), a, naplnení závisťou, 18 položili ruky na apoštolov a uvrhli ich do verejného väzenia. 19 Pánov anjel však v noci otvoril dvere väzenia, vyviedol ich von a povedal: 20 Choďte, postavte sa v chráme a hovorte ľudu všetky slová tohto života. 21 Keď to počuli, vošli nadránom do chrámu a učili. A keď prišiel veľkňaz a tí, ktorí boli s ním, zvolali Sanhedrin a celú radu starších izraelského ľudu¹⁷ a poslali do väzenia, aby ich priviedli. 22 Ale keď tam stráže prišli, vo väzení ich nenašli. Vrátili sa a oznámili: 23 Väzenie sme síce našli bezpečne zatvorené a stráže stáť vonku pri dverách, ale keď sme otvorili, nenašli sme vo vnútri nikoho. 24 Keď najvyšší kňaz, veliteľ chrámovej stráže a veľkňazi počuli tie slová, boli z toho bezradní, lebo nevedeli, čo z toho bude. 25 Niekto prišiel a oznámil im: Hľa, muži, ktorých ste uvrhli do väzenia, stoja v chráme a učia ľud. 26 Vtedy odišiel veliteľ so služobníkmi a priviedol ich, no nie násilím, lebo sa báli ľudu, aby ich neukameňovali. 27 A keď ich priviedli, postavili ich pred Sanhedrin a veľkňaz sa ich opýtal: 28 Neprikázali sme vám dôrazne, aby ste neučili v tom mene? A hľa, naplnili ste Jeruzalem svojím učením a chcete na nás uvaliť krv¹⁸ toho človeka. 29 Peter aj apoštoli odpovedali: Boha treba poslúchať viac ako ľudí. 30 Boh našich otcov vzkriesil Ježiša, ktorého ste vy zavesili na drevo a zabili. 31 Toho Boh povýšil svojou pravicou za Vodcu a Záchrancu, aby dal Izraelu pokánie a odpustenie hriechov. 32 A my sme jeho svedkami o tých veciach – aj Duch Svätý, ktorého dal Boh tým, ktorí ho poslúchajú.

33 Keď to počuli, rozzúrili sa a chceli ich zabiť. 34 Vtedy v Sanhedrine povstal istý farizej menom Gamaliel, učiteľ Zákona, ktorého si veľmi vážil všetok ľud, a rozkázal, aby apoštolov na chvíľu vyviedli von, 35 a povedal im: Muži Izraela, dávajte si pozor, čo urobíte s týmito ľuďmi! 36 Lebo prednedávnom¹⁹ povstal Teudas a hovoril o sebe, že je niekto, a pripojil sa k nemu počet okolo štyristo mužov. Bol však zabitý a všetci, ktorí ho poslúchali, sa rozpŕchli a nič z nich nezostalo²⁰. 37 Po ňom v dňoch sčítania ľudu povstal Júda Galilejský a strhol za sebou veľa ľudí; aj ten zahynul a všetci, ktorí ho poslúchali, boli rozprášení. 38 Preto vám teraz hovorím: odstúpte od týchto ľudí a nechajte ich, lebo ak je tento plán, alebo toto dielo od ľudí, zanikne; 39 no ak je od Boha, nebudete ho môcť zničiť, aby ste snáď neboli nájdení ako takí, ktorí bojujú proti Bohu! 40 A dali sa mu presvedčiť. Potom si zavolali apoštolov, zbili ich a prikázali im, aby nehovorili v Ježišovom mene a prepustili ich. 41 A oni išli zo Sanhedrinu s radosťou, že boli uznaní za hodných znášať potupu pre jeho meno. 42 Každý deň v chráme aj po domoch neprestajne vyučovali a hlásali Ježiša Krista²¹.