Skutky apoštolov III. Oheň prebudenia v Európe

Druhá misijná cesta apoštola Pavla patrí medzi najvýznamnejšie prielomy v histórii kázania evanjelia

Po úspešnom vyriešení otázky dodržiavania Mojžišovho zákona pohanmi, sa Pavol rozhodol prejsť zbory v Malej Ázií a pokračovať ďalej do Európy na miesta, kde ešte nebolo hlásané evanjelium. V tomto článku sa zameriame na misiu v Európe, konkrétne v Grécku, ktoré bolo kolískou európskej kultúry a spôsobu myslenia.

Hľadanie smeru

Po nedorozumení Pavla a Barnabáša ohľadom Jána Marka odchádza Pavel so Sílasom - služobníkom z Jeruzalema, naprieč dnešným Tureckom až po západnú hranicu Mýzie do Troady (Tróje). Je zaujímavé sledovať ako Duch Svätý viedol Pavla, lebo mali záujem kázať v Ázií a ísť aj na sever do Bitýnie, ale Duch Boží im zabránil, preto zišli dole do Troady. Tam Pavel dostane cez noc videnie Macedónca, ktorý ho žiada o pomoc. Z toho Pavel hneď vydedukoval, že Pán ich povolal do Macedónie. „A tam sa ukázalo Pavlovi cez noc videnie: Akýsi muž, Macedónec, stál, prosil ho a hovoril: Prejdi do Macedónie a pomôž nám! A ako videl videnie, hneď sme hľadali možnosť odísť do Macedónie vyrozumievajúc, že nás ta povolal Pán, aby sme im zvestovali evanjelium.“ (Skutky apoštolov 16,9-10)

Filipy

Po niekoľkodňovej plavbe popri Samotrákii zakotvili v Neapolis a prešli do Filíp, ktoré boli prvým mestom Macedónie. Tu sa na začiatku obrátila Lýdia, ktorá pochádzala z Tyatír a obchodovala s purpurom. Purpur sa získaval z mäkkýšov rodu Hexaplex trunculus (ostranka purpurová), pričom len na niekoľko gramov tohto farbiva bolo treba viac tisíc týchto živočíchov. Monopol na purpur v starom svete vlastnili Feničania (dnešné pobrežie Libanona). Purpurová látka bola veľmi vzácna, z čoho môžeme usudzovať, že Lýdia patrila do bohatých obchodných kruhov. Napriek tomuto obráteniu sa Pavol cítil nesvoj a vnímal, že niečo nie je v poriadku. Určite očakával náhly prielom, tak ako to bolo v Malej Ázií pri prvej misii. Do toho im začala robiť reklamu jedna mladá veštica, ktorá síce tvrdila pravdu, že Pavel a jeho tím sú sluhovia Najvyššieho Boha a kážu cestu spasenia, ale nik sa na jej svedectvo neobrátil, skôr to malo opačný účinok. Po čase Pavel pochopil, že sa nejedná iba o malú záležitosť a vyhnal démona z dievčiny. To spustilo veľmi vážne prenasledovanie a takmer ohrozenie života Pavla a Sílasa, ktorých spalicovali a uväznili do najstráženejšej časti väzenia.

Atak regionálnych síl

Okrem obchodníkov, ktorí prišli o nemalé zisky z veštenia, aj zástup a velitelia miestnej rímskej posádky sa dostali do zúrivého stavu, v ktorom potrestajú dvoch cudzincov bez súdneho procesu. Zárukou rímskeho práva bola možnosť obhajoby na súde. Dôvodom tohto bezhlavého konania boli duchovné, regionálne sily, ktoré stratili toto médium. V originálnom texte čítame, že dievčina mala ducha Pytóna. Ide o duchovnú silu zo svetoznámej Delfskej veštiarne v centrálnej časti Achaje neďaleko Korintu.

Na chvíľu to vyzeralo, že zlomyseľným silám sa podarilo dostatočne paralyzovať týchto buričov. Avšak Pavel so Sílasom neboli ,,vystrúhaní“ z mäkkého dreva. Do polnoci sa modlili a chválili Boha. To spustilo silné zemetrasenie a brány väzenia sa otvorili. Ráno náčelník väzenia takmer spáchal samovraždu, keď to videl, ale Pavel ho zastavil a on sa obrátil a bol spasený.

Spasenie duše nie je komplikované

„Ale Pavel zavolal veľkým hlasom a povedal: Neurob si ničoho zlého, lebo sme všetci tu! A keď si vypýtal svetlo, skočil dovnútra a trasúc sa padol pred Pavla a Sílasa a vyvedúc ich von povedal: Páni, čo mám činiť, aby som bol spasený? A oni povedali: Uver v Pána Ježiša Krista a budeš spasený ty aj tvoj dom. A hovorili mu slovo Pánovo i všetkým, ktorí boli v jeho dome. A pojal ich v tú hodinu nočnú, umyl ich od rán a bol naskutku pokrstený on i všetci jeho domáci. A vyviedol ich hore do svojho domu a predložil im stôl a plesal s celým domom uveriac Bohu.“ (Skutky apoštolov 16,28-33)

Ako odpoveď na žalárnikovu otázku: ,,Čo mám robiť, aby som bol spasený?“, mu apoštoli nepredložili žiaden komplikovaný systém sviatostí. Povedali mu Slovo a usmernili ho, aby uveril v Pána, a tým získa záchranu-spasenie. Po týchto udalostiach vznikol vo Filipách zdravý, životaschopný zbor, ktorý podporoval Pavla na ďalších cestách.

Misia pokračuje

Ďalšou zastávkou bolo veľké a významné mesto Tesaloniky. Podľa svedectva Skutkov tu Pavel strávil iba tri týždne. Napriek tomu sa mu podarilo priviesť k Bohu mnohých a založiť početný zbor: „...A niektorí z nich uverili a boli losom Božím pridelení Pavlovi a Sílasovi i bohabojných Grékov veliké množstvo i popredných žien nemalý počet.“ (Skutky apoštolov 17,4) Krátku evanjelizáciu v Tesalonike zapríčinili prekážky od vplyvných neveriacich židov, ktorí vykonštruovali kampaň cez uplatených udavačov a zmanipulovali verejnú mienku, čo bolo životu nebezpečné. Preto v noci odchádzajú do neďalekého mesta Berea. Tam bolo Slovo ochotne prijaté. Keď sa to dozvedeli Tesaloničania, prišli do Berei provokovať a búriť ľud. Pavel tu necháva Sílasa a Timotea a sám ide na juh až do Atén.

V Aténách

Aj keď povesť Atén bola celosvetovo známa, v čase apoštola Pavla už neboli centrálnou metropolou. Zostali iba kultúrnym a pútnickým miestom s rôznymi filozofickými školami. Dôvodom bol hospodársky rozmach mesta Korintu, ktoré sa dostalo kvôli svojmu prieplavu na špicu hospodárskeho diania a presunul sa tam aj politický život. Pavla roznecovala situácia v Aténách, lebo množstvom sôch prevyšovali ostatné mestá. Preto veľa kázal a zhováral sa na hlavných triedach a námestiach. Po čase vošiel do konfliktu s hlavnými smermi filozofických škôl - epikurejcami a stoicistami. Tí po konfrontácii nasilu dotiahli Pavla na Areopág, čo bolo niečo ako mestská rada, rada starších. Pavel svojím bystrým myslením zaujal pozornosť rady, lebo ich pochválil za ich ,,neobyčajnú“ nábožnosť a svoju evanjelizačnú reč postavil na tom, že našiel v Aténách oltár neznámemu bohu. Vysvetlil im, že to je ten pravý Boh, ktorý ponúka pokánie a milosť cez osobu svojho Syna, ktorého vzkriesil z mŕtvych. Tam sa poslucháči názorovo rozdelili na tých, ktorí chceli počúvať a na tých, čo sa tomu posmievali.

Napriek tomu, že Atény nezažili veľké prebudenie, pravdepodobne pre ťažké filozofické pozadie, určite tam vznikol zbor, ale nemal hlavný vplyv a bol len dcérskym zborom Korintu. „No, niektorí muži sa pripojili k nemu a uverili, medzi ktorými bol aj Dionýzius Areopagský aj žena, menom Damaris, a iní s nimi.“ (Skutky apoštolov 17,34)

Z Atén napísal Pavel ešte svoje dva listy Tesaloničanom, cez ktoré sa snažil povzbudzovať vo viere, lebo aj po jeho odchode z Tesaloniky dochádzalo k perzekúcii kresťanov. Dokonca nepriatelia prebudenia falšovali listy a posielali ich, akože ich napísal Pavel a chceli vniesť zmätok do novovzniknutého zboru. Preto v druhom liste Tesaloničanom to Pavol aj spomenul a na záver sa vlastnoručne podpísal.

Epikurejci a stoici

Len pre zaujímavosť spomeňme v skratke, čo učili tieto dva smery. Hlavnou otázkou pre oba smery bolo, ako môže byť človek šťastný. Epikuros prišiel na to, že človek sa skladá z malých čiastočiek, atómov a po smrti sa rozpadne, takže neexistuje žiadna forma existencie po smrti. Tvrdili, že človek si má užívať a nepopierať žiadnu žiadosť, pokiaľ ho to robí šťastným. Neboli však zástancami extrémneho hedonizmu, ktorým pohŕdali. Naopak stoici považovali za príčinu nešťastia nenaplnené túžby, takže ich treba úplne poprieť, aby ani náhodou nebola príčina byť nešťastný. Presadzovali asketizmus.

Pavlove vyhlásenie o vzkriesení Ježiša Krista pri jeho obhajobe na Areopágu vypôsobilo búrlivé reakcie v myslení obidvoch skupín.

Korint - vrchol druhej misie

Po udalostiach v Aténách Pavel odcestuje do Korintu. Ako sme už spomenuli, v tom čase bol Korint centrom obchodu. Dôvodov bolo niekoľko. Na prvom mieste v Korinte bol strategický prístav. Jeho vnútorná poloha zabezpečovala lodiam bezpečné prezimovanie, preto bol vyhľadávaným miestom. Skutočnosť, že tam mnoho lodí zimovalo, alebo sa zdržiavalo počas búrkových období, prinášala rozvoj pre hotelierstvo a služby. Druhou výhodou korintského prístavu bolo, že lode plávajúce od Turecka, Fenície, Judska, či Egypta mohli ušetriť na plavbe viac dní tým, že na východnej strane Egejského pobrežia vyložili náklad a v páse len približne dvoch kilometrov tovar previezli na západnú časť Achaje k brehom Adriatického mora, čím ušetrili čas a vyhli sa nebezpečným vodám na juhu Achaje. Služby poskytované lodnej doprave priniesli prosperitu a nárast obyvateľstva. Výhodou pre kázanie evanjelia bolo to, že Korint bol kozmopolitným, multietnickým mestom s mladou históriou, lebo starý Korint bol v predošlých vojnách zničený. Takže sa dá predpokladať ľahšia atmosféra a otvorenosť voči novým veciam. To na druhej strane vypôsobilo až takú neviazanosť, že sa stalo v Rímskej ríši porekadlom: „Si opitý ako Korinťan.“ K tomu sa pripojil Afroditin chrám s tisíckou zasvätených prostitútok, ktoré slúžili hlavne množstvu námorníkov a obchodníkov. Na uliciach v dlažbe ste sa mohli stretnúť so stopami, na ktorých bolo napísané: ,,POĎ ZA MNOU.“

Delfy

Okrem toho bol Korint do značnej miery ovplyvnený atmosférou neďalekých Delf, kde prebiehalo veštectvo na vysokej úrovni. Mnohí králi a vojvodcovia sa chodili pýtať Pýtie na budúcnosť. Aj Pytagoras dostal svoje nasmerovanie v matematike cez tento zdroj. Je zaujímavé, ako bola veda a filozofia prepletená s týmito silami. Údajne aj Sokrates vstúpil na svoju dráhu pomocou Pýtie, keď sa jej raz jeden muž bol pýtať, kto je najmúdrejší človek na zemi. Tá odpovedala, že Sokrates. Keď mu to ten človek povedal, veľmi sa prekvapil, lebo sa tak vôbec necítil. Princípom jeho učenia sa stalo všetko spochybňovať.

Veštiareň bola postavená na kopci nad miestom, kde boli buď horúce pramene, alebo slabá vulkanická činnosť, lebo v strede svätyne vychádzali pary. Nad tým sedela Pýtia, žuvala vavrínové listy, a tak sa dostávala do extázy. Vychádzali z nej divné zvuky a občas povedala nejaký odkaz. Tragédiou zostáva, že okolo 3.- 4. storočia už považovali jej veštenie za proroctvá. Je zrejmé, že tento duch mal veľký vplyv na spoločnosť v tej dobe, lebo vidieť aj v Pavlových listoch, že musel riešiť otázky prorokovania, duchovných darov, poriadok v zbore práve kvôli tomuto zhubnému vplyvu.

Prebudenie pokračuje

Pavlovým zvykom bolo začať evanjelizáciu v synagóge, lebo veril, že slovo spasenia je poslané aj Židom aj Grékom. Druhý dôvod prečo najprv kázal v synagóge Židom bol pragmatický, lebo Izraelca, ktorý bol odmalička učený z Tóry, nebolo potrebné od základov učiť Slovu a zákonu. Preto aj zvykol po zboroch ustanoviť za presbyterov relatívne mladých kresťanov.

Takmer vždy sa opakovala situácia v úvode prebudenia tak ako v Korinte. Najprv kázal Židom, z ktorých sa viacerí obrátili, ale nášli sa aj takí, ktorí vzali za svoje zastaviť Pavla v jeho činnosti. Ten potom oddelil učeníkov, vybral správne miesto a prebudenie pokračovalo do celého mesta aj regiónu.

Na prvý pohľad by sa zdalo, že veci prebiehali vždy hladko, ale nebolo tomu tak. Iba tí, čo sa pokúsili priniesť prebudenie vedia, že to stojí značnú námahu. Pavol píše, že pri prvej návšteve v Korinte sa bál až triasol, napriek tomu, že služba bola v moci Ducha. To čítame aj v osemnástej kapitole Skutkov, kde musel Pán v noci vo videní povzbudiť Pavla k tomu, aby pokračoval. „A Krispus, predstavený synagógy, uveril Pánovi s celým svojím domom, i mnohí z Korinťanov počúvajúc verili a dávali sa pokrstiť. A Pán povedal Pavlovi v noci skrze videnie: Neboj sa, ale hovor a nemlč, lebo ja som s tebou, a nikto nesiahne na teba, aby ti zle urobil, pretože mám mnoho ľudu v tomto meste. A bol tam rok a šesť mesiacov a učil medzi nimi slovo Božie.“ (Skutky apoštolov 18,8-11)

Prenasledovanie po roku a šiestich mesiacoch narástlo na intenzite, lebo niektorí zo Židov obžalovali Pavla u najvyššej politickej autority Acháje - u Galiona, ktorý ale nemal záujem riešiť náboženské nedorozumenia medzi Židmi. Potom Pavel ešte zostal mnoho dní v Korinte a nakoniec odišiel s Priscilou a Akvilom loďou do Efezu, kde ich nechal a sám sa odplavil do Cézarey, aby bol na sviatky v Jeruzaleme. Tým sa ukončila veľmi úspešná druhá misia apoštola Pavla.

Listy do Korintu

Aj keď Pavlov list do Korintu bol písaný až počas tretej misijnej služby, v skratke sa pozrieme na vzniknuté problémy mladého zboru. Tak, ako sme už spomenuli, boli minimálne tri hlavné príčiny problémov vzniknutých v Korinte a to: Artemidin chrám, Delfská veštiareň a filozofia. Problémy, ktoré riešil Pavol, boli telesnosť a z toho vychádzajúca nadradenosť, pýcha, hádky a rozdelenie, závažný prípad smilstva a otázky ohľadom manželstva, ďalej nejasná hranica medzi slobodou a zákonom v otázke jedenia obetovaného modlám, zmätok pri Večeri Pánovej a zmätok v používaní duchovných darov a na záver zahmlené videnie ohľadom vzkriesenia.

Cieľom tohto článku nie je výklad listu Korinťanom, ale len jednoducho spojme príčiny a následky. To, že v Korinte bola prosperita, snobizmus a záľuba vo filozofovaní sa odzrkadlilo v prvej časti listu, kde Pavol reagoval na stav a poukázal na starozákonné proroctvo z Izaiáša o zahladení múdrosti múdrych a prehlásil, že Boh sa rozhodol cez bláznovstvo kázania evanjelia spasiť človeka. Poukázal na to, že ani on sám neprišiel vo vznešenosti slova, ale v moci Božej. Ešte predtým ich napomenul za to, že roztrhali zbor na frakcie, ktoré sa hlásili jedna k Petrovi, druhá k Apollovi, tretia k nemu a štvrtá bola zvlášť ,,exkluzívna“ a tá tvrdila, že nepotrebuje nikoho, lebo je priamo pod Kristom. V každom probléme sa Pavol snažil nedať len instantné, povrchné riešenie, lebo mal záujem, aby sa zbor spamätal a uzdravil. Z tohoto hľadiska prinášal veľké teologické odpovede. Ďalej im v piatej kapitole postavil pred oči zrkadlo a hovoril, že sa nadúvajú, a popritom je medzi nimi tak vážny morálny pád, ktorý nie je bežný ani u pohanov. V nasledujúcej kapitole sa ich snažil priviesť do triezvosti, aby vedeli pochopiť základné výroky Božie, a aby ne- filozofovali, nemudrovali nad nepodstatnými vecami.

Príčinou tohto morálneho pádu bola rozkvitajúca prostitúcia v meste cez Artemidin chrám, a tým pádom zahmlené videnie ohľadom smilstva a zdravého fungujúceho manželského života.

V ďalších kapitolách riešil Pavel otázku slobody. Vysvetľuje, že nie je dobre, aby boli účastní stola démonov, aj keď modla nie je nič. On sám použil túto slobodu iba z jedného motívu, aby získal čo najviac ľudí pre Krista. V inom prípade to vie pohoršiť hlavne novoobrátených, ktorí kvôli následným zmätkom môžu odpadnúť, ale má to vážny negatívny dopad aj na samotného kresťana.

Otázku duchovných darov a ich používania musel tiež zoširoka vysvetľovať. V iných zboroch to nebol tak markantný problém. Príčinou bola veštiareň v Delfách, kde sa diali tiež nadprirodzené veci, ale nezrelí kresťania vedia pomiešať, synkretizovať veci Božieho kráľovstva s falošnými, vešteckými duchmi - hlavne v otázke prorokovania a výkladu jazykov. Preto sa Pavel snaží dať do toho poriadok, nie im zabrániť v používaní duchovných darov.

Na záver vysvetľuje poradie pri vzkriesení, spôsob vzkriesenia a veľkosť tohto odkazu, lebo je na ňom postavená viera v Krista. Pre židovského človeka nebol problém rozmýšľať v súvislostiach so vzkriesením, ale pre grécky rozmýšľajúceho človeka to bola nepredstaviteľná, nemožná vec. Preto Pavel dá veľké zjavenia a výklady, aby Duch Svätý mohol objasniť Korinťanom túto oblasť Písma, ktorá je súčasťou veľkých základov kresťanstva.