Svet versus Božie kráľovstvo

„Ale aj všetkých, ktorí chcú pobožne žiť v Kristu Ježišovi, budú prenasledovať.“ (2Tim 3:12)

Pochopiť fenomén prenasledovania pravých veriacich, o ktorom hovorí vyššie uvedený verš, nie je možné bez pochopenia toho, aké sily ovládli tento svet. Pod pojmom svet, nemáme na mysli ani tak prírodu, ale stav národov - ľudskú spoločnosť s jej hodnotami a hlavne negatívnym postojom voči Bohu. Biblia otvorene priznáva, že svet má veľký problém, čo Ján vyjadruje slovami: „Vieme, že sme z Boha a celý svet leží v zlom.“ (1Jn 5:19) Na samom konci dejín čaká celý svet súd, na ktorom bude odsúdený. Peter hovorí, že prvý svet bol odsúdený vodou (potopa), ale tento svet bude odsúdený ohňom: „Ale príde deň Pánov ako zlodej v noci, v ktorý pominú nebesia s rachotom a živly, rozpálené ohňom, sa rozplynú a zem i diela, ktoré sú na nej, zhoria.“ (2Pt 3:10) Ján zase hovorí, že celý svet ide ta - k zahynutiu (1Jn 2:17). Pokúsme sa zodpovedať na otázku, prečo apoštoli tvrdia, že svet speje k záhube, k tvrdému rozsudku, prečo bude svet nakoniec odsúdený, a taktiež sa pokúsme zodpovedať, ako sa tomuto súdu vyhnúť a nezahynúť spolu s ostatnými.

Dôvodom odsúdenia sveta je, že neprijal svojho Stvoriteľa Boha. Po páde človeka Boh stále vzťahoval svoje ruky k ľuďom, aby ich pozdvihol späť k sebe, posielal Slovo, robil s ľuďmi zmluvy, skrze ktoré sa chcel podeliť o svoje bohatstvá, no ľudia znova a znova Boha odmietali, búriac sa Jeho vôli. Vrcholom bolo odmietnutie Božieho Syna - Ježiša Krista Nazaretského. Pri Jeho ukrižovaní boli zástupcovia oboch vtedy existujúcich skupín, na ktoré bol svet rozdelený. Na Jeho poprave, vykonanej bez preukázania viny, mali podiel nielen Rimania, ktorí zastupovali pohanské národy a boli vtedajšou dominantnou ríšou, ale podieľali sa na nej aj židia, ktorí sú národom majúcim s Bohom osobitnú zmluvu. Pohrdnutie a týranie Mesiáša odhalilo, v akej veľkej miere sú národy démonizované a odtrhnuté od Božieho kráľovstva. Ukrižovanie Pána Ježiša Krista nebolo jediným prejavom Satanovho vplyvu na ľudí. Ďalším prejavom bolo úplné zničenie Šalamúnovho chrámu, kedy svet odmietol aj Starú zmluvu - Desatoro a spolu s ním celý mojžišovský zákon a prorokov. Táto nenávisť k Zákonu prebieha aj v súčasnej dobe.

Po páde človeka Boh stále vzťahoval svoje ruky k ľuďom, aby ich pozdvihol späť k sebe

Pavol upozorňuje, že tajomstvo bezzákonnosti (grécky anómia) už pôsobí. Jedným z prejavov odmietnutia Božieho zákona bolo vynechanie druhého prikázania, ktoré zakazuje výrobu akýchkoľvek predmetov alebo obrazov s cieľom uctievania. Dvadsiate storočie zase v mimoriadnej miere pošliapalo šieste prikázanie - nezabiješ. Doslova potoky krvi tiekli pri svetových vojnách, pri komunistickom budovaní socializmu, ale aj pri etnických bojoch v Afrike alebo v Kambodži za vlády Červených Kmérov. V súčasnosti prebieha veľká vzbura proti siedmemu prikázaniu, v ktorom je príkaz nezosmilníš. Vzdelaní a významní ľudia sa dnes vysmievajú sexuálnej zdržanlivosti a znovu a znovu sú nám dávaní za príklad nielen ľudia, ktorí žijú neviazaným životom, ale aj homosexuáli. V čom je tajomstvo pôsobenia bezzákonnosti? Je tu použité rovnaké slovo mystérium, ktoré použil Pavol, keď hovorí o tom, že cirkev je tajomstvom. Tajomstvo cirkvi je, na rozdiel od náboženských kultov, ktoré prezradia svoje praktiky až po vstupe do nich, že robí všetko transparentne pred očami spoločnosti. Ježiš vyučoval verejne, a taktiež cirkev hlása Božie slovo verejne. Tajomstvo je v tom, že ľudia síce na to hľadia, ale vôbec nevedia o čo ide a vysmievajú sa. Podobne je to s tajomstvom bezzákonnosti. Prebieha pred očami celého sveta, no zdá sa, ako keby to nikto neregistroval. V súčasnosti najmä starší ľudia síce konštatujú, že sa svet zmenil, vidia, že konzervatívne hodnoty, ktoré boli v spoločnosti ako tak prítomné za ich mladosti, sa kamsi vytrácajú, no nikoho to veľmi nepobúri ani neudiví. Zdá sa, ako keby bolo zbytočné proti tomuto vývoju bojovať, a navyše aj v týchto pamätníkoch prebieha deštrukcia bezzákonnosti, preto vývoj sveta viac-menej akceptujú.

Ďalším dôkazom toho, že svet odmietol Boha, je antisemitizmus. S Abrahámovými potomkami (Izraelom) Boh urobil zmluvy, ktorých cieľom bolo voviesť Izrael do požehnania. Toto požehnanie malo povzbudiť ostatné národy, aby videli, že Boh Izraela je iný ako ich bohovia a začali mu slúžiť. Výsledkom tejto zmluvy sú ešte aj teraz mimoriadne schopnosti židov na jednej strane, na strane druhej je však nevysvetliteľná nenávisť voči nim. Celými dejinami sa tiahne krvavá niť prenasledovania a pogromov. Vrcholom bol holokaust za druhej svetovej vojny. Jeho cieľom bolo úplne vyhubiť židov a spolu s nimi aj Starý zákon a vôbec čokoľvek, čo sa týka pravého Boha.

Rys sveta - prenasledovanie prorokov

Ďalším zvláštnym rysom, ktorý prezrádza, že je konflikt medzi Bohom a svetom, je prenasledovanie skutočných veriacich. Štefan na záver svojej reči, ktorú mal pred židovskou veľradou, zvolal nasledovné: „Tvrdošijní a neobrezaného srdca aj uší, vy sa vždy protivíte Svätému Duchu, ako vaši otcovia, tak aj vy. Ktoréhože z prorokov neprenasledovali vaši otcovia? A pobili tých, ktorí predzvestovali o príchode toho Spravodlivého, ktorého ste sa vy teraz stali zradcami a vrahmi.“ (Sk 7:51-52) Konštatuje, že vždy prebiehala vzbura proti Svätému Duchu. Táto vzbura sa prejavuje nielen vyššie uvedenými skutkami, ako bolo pohrdnutie Božím zákonom a ukrižovanie Ježiša, ale v každej generácii sa prejavuje tak, že sú prenasledovaní tí ľudia, ktorí momentálne vykonávajú Božiu vôľu. A tu sme pri koreňoch fenoménu prenasledovania. Svet vždy útočil na reprezentantov Božieho kráľovstva v danej generácii a na konkrétnom mieste. Prebieha to už tisícročia. Ľudia obyčajne nemajú problém s tými, ktorí niesli pochodeň Svätého Ducha v minulosti. Napríklad farizeji sa tvárili, že sú pokračovateľmi prorokov, ktorí boli v minulosti zavraždení. Ježiš im však povedal: „Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, že staviate hroby prorokov a ozdobujete pomníky spravodlivých a hovoríte: Keby sme boli žili za dní našich otcov, neboli by sme bývali ich spoluúčastníkmi na krvi prorokov.“ (Mt 23:29-30)

Svet vždy útočil na reprezentantov Božieho kráľovstva v danej generácii a
na konkrétnom mieste

Čiže, Pán im povedal, že nie sú nasledovníkmi prorokov, ale nasledovníkmi ich vrahov. Podobne, aj dnes vidíme, že niektoré náboženské skupiny sa odvolávajú na významné osobnosti, ktoré boli skutočnými hrdinami viery svojej doby, chcú si ich privlastniť, a pod falošným práporom pravovernosti bojujú proti tým, ktorí nesú prebudenie dnes. Hlavné rysy prebudenia, ktoré svet nevie akceptovať, sú nasledovné: Po prvé, je to verejné kázanie evanjelia na základe ktorého sa ľudia znovuzrodia, po druhé, je to nadprirodzená Božia prítomnosť. Pokiaľ skupina veriacich stratila tieto charakteristické črty, svet začne takéto náboženstvo akceptovať, no prestane aj prebudenie. A naopak, čím väčšia je odovzdanosť ľudí k Božej práci a čím viac je nadprirodzeného pôsobenia, tým je väčšie prenasledovanie. V celých Skutkoch apoštolov môžeme vidieť tento jav. Vždy, keď učeníci kázali, Boh potvrdzoval ich slovo nadprirodzene a rozrastali sa ich rady. Výsledkom bolo, že sa proti nim spojili rôzne spoločenské skupiny, aby im v kázaní zabránili. Okrem mocenských zložiek povstali proti učeníkom aj náboženské skupiny. Je to trochu zvláštne, lebo práve oni by sa mali radovať z toho, že sa káže Božie slovo. Aj v súčasnosti sa stáva, že najviac pobúrení zo zvestovania evanjelia sú ľudia, ktorí o sebe tvrdia, že sú veriaci, no hriešnici počúvajú a obrátia sa. Okrem chrámovej stráže a farizejov útočili na učeníkov aj saduceji. Saduceji boli v podstate neveriaci ľudia. Neverili vo vzkriesenie ani anjelov, Boh pre nich nebol realitou. Toto úplne zodpovedá dnešným psychológom, ktorí nemajú osobnú vieru, Boha nepoznajú, ale sami seba pasovali na tých, ktorí majú právo rozhodovať, čo je pravá viera. Títo saduceji vydávajú diletantské, nekvalifikované a poblúdilé hodnotenia a v spojení s ostatnými skupinami je ich cieľom zastaviť prácu Svätého Ducha. Nech im Boh odplatí podľa ich skutkov. Čiže, nositelia prebudenia v danom regióne a v danom čase vždy boli a sú terčom útokov. Diabol urobí všetko pre to, aby zabránil ľuďom v obrátení a naplnení Svätým Duchom. Nezabudnime, že aj Boh všetko toto pozorne sleduje.

Buďme statoční

Prví učeníci rýchlo pochopili, že konflikt, do ktorého sa dostali, je kvôli Ježišovi. Boli od Pána dobre vyučení, mali veľmi dobrý charakter, a preto necúvli. Židovská veľrada skúšala všetko, čo sa dalo, aby im zabránila ďalej kázať. Vyhrážali sa im, chceli sa s nimi dohodnúť, no učeníci nepopustili. Naopak, prosili si od Pána smelosť, aby mohli pokračovať v zvestovaní a spoliehali sa na nadprirodzenú Božiu podporu. Nervózne a podráždené reakcie farizejov odhaľujú určitú bezradnosť, ako prebudenie zastaviť, čo je pre nás určite povzbudivá správa. Nebojme sa.

Predpokladám, že keď sme odkryli koreň konfliktu medzi svetom a Bohom, dôjde k povzbudeniu tvojej viery. Nečuduj sa, ak ťa pre tvoju bohabojnosť a horlivosť majú za čudáka a vymýšľajú si na teba rôzne ohovárky, znamená to, že si na dobrej ceste. A ak o tebe hovoria, že ty si ten antikrist alebo priamo diabol v ľudskej podobe, znamená to, že v Božom kráľovstve už máš celkom dobré postavenie.

Je úplne vylúčené, aby bulvárny časopis, ktorý plní stránky najrôznejšou bezbožnosťou, hlúposťou a nemravnosťou, napísal o nás niečo dobré, keď tam platí: čím teplejší, tým väčší hrdina. Taktiež pre telesných kresťanov je prebudenie nepochopiteľnou a neužitočnou vecou, čo vidíme podľa úplne nepochopiteľnej kritiky každého prebudenia (viď Logos č.3/08 - Rick Warren): „Ale telesný človek nechápe vecí Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, lebo sa majú duchovne posudzovať.“ (1Kor 2:14) Prínosom pre každého čitateľa môže byť to, že sa môže uvedomelo rozhodnúť, na ktorú stranu sa pridá. Je totiž dosť nemožné byť bokom tohoto konfliktu. Človek je buď za, alebo proti.

Záverom by som na povzbudenie chcel odcitovať známe biblické miesta: „A keď už s nimi nebeháte, aby ste tak prostopašili ako oni, divia sa tomu a rúhajú sa, ktorí vydajú počet tomu, ktorý je hotový súdiť živých i mŕtvych.“ (1Pt 4:4-5)

„Blahoslavení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť, a keď vás vylúčia a budú haniť a vyvrhnú vaše meno ako zlé - pre Syna človeka. Radujte sa v ten deň a plesajte, lebo hľa, vaša odplata je mnohá v nebi, lebo zrovna tak robievali ich otcovia prorokom. (…) Beda vám, keby všetci ľudia dobre hovorili o vás, lebo zrovna tak robievali ich otcovia falošným prorokom.“ (Lk 6:22-23,26)