Víťazstvá a boje prvej cirkvi II.

História prvej cirkvi nám odkrýva silné duchovné pravdy, ktoré aj my v dnešnej dobe potrebujeme používať v praxi. Ako sme už aj v minulom článku spomenuli, pôvodný názov knihy Skutkov poukazuje na prax. V týchto dňoch cirkevné spoločenstvá práve v tejto oblasti praktického použitia zjavení z Božieho slova majú najväčšie medzery. Preto v letničných a v charizmatických zboroch práve kniha Skutkov je veľmi čítanou knihou. Mnohí učitelia Božieho slova ju považujú za učebnicu praktického života zborov.

Obrátenie apoštola Pavla a otvorenie dverí pre pohanov

V prvej časti článku sme sa zaoberali bojmi prvej cirkvi v židovskom prostredí. Po udalostiach apoštola Petra, Jakuba a Jána, ktoré sme už zmienili, sa prenáša pozornosť knihy Skutkov na Božie dielo a boje s ním spojené medzi pohanmi. Obrátením apoštola Pavla môžeme vidieť, ako evanjelium začalo zasahovať ľudí, ktorí dovtedy o Bohu nevedeli nič alebo iba málo. Za Pavlovým obrátením vieme medzi riadkami cítiť silné modlitebné hnutie za oslobodenie kresťanov od prenasledovania, ktorého vedúcim bol Saul z Tarzu (neskôr dostal meno apoštol Pavol). O tomto modlitebnom hnutí môžeme rozmýšľať z toho dôvodu, že všetky konflikty a protivenstvá, ktoré aj dovtedy stretli prvú cirkev, vždy veriaci riešili silným modlitebným životom. Na niektorých miestach kniha Skutkov hovorí o tom, ako za zmenu, ktorá prebehla v Pavlovom živote, oslavovali Boha (Gal.1.kap.). Silný vplyv modlitieb prvých kresťanov sa dá vidieť aj z dramatického zásahu Božej moci sprevádzajúcej Pavlovo obrátenie. Aj v dnešnej dobe takéto mocné prejavy Božieho kráľovstva sú vždy sprevádzané silným, dynamickým modlitebným životom. Na ceste do Damašku, kde Saul z Tarzu išiel s úmyslom trápiť tamojších kresťanov, zažil v jednom momente otvorené videnie, pri ktorom sa mu ukázal vzkriesený a oslávený Boží Syn, Ježiš Kristus a napomenul ho za prenasledovanie cirkvi. Toto stretnutie ho natoľko silne zasiahlo, že tri dni činil pokánie v pôste a pýtal sa Boha, čo má ďalej robiť. Odpoveď mu priniesol nejaký učeník Ananiáš, ktorý bol medzi damašskými kresťanmi. Skrze jeho modlitbu a položenie rúk bol Saul uzdravený, naplnený Svätým Duchom a bolo nad ním vyrieknuté proroctvo o jeho službe medzi pohanmi, o jeho svedectve pred kráľmi a o prenasledovaní sprevádzajúcom jeho službu. Udalosti zmeny Saulovho života nám otvárajú duchovné zjavenie o tom, že všetky prekážky stojace voči Božiemu dielu je možné prekonať modlitbou a duchovným bojom a zároveň iba skrze konfrontáciu je možné vždy potiahnuť Božie dielo do nových úrovní. Pokiaľ by prví kresťania podľahli tlaku, ktorý išiel cez hnutie prenasledovania Saula z Tarzu, mohli by sme predpokladať zastavenie hnutia Svätého Ducha v Jeruzaleme aj v ďalších židovských mestách.

Ďalším výrazným medzníkom tohto obdobia sú udalosti v Kornéliovom dome. Tu Boh zopakoval Letnice pre pohanov. Až do tohto momentu veriaci v prvej cirkvi pochádzali spomedzi židov alebo prozelytov (prozelyti - pohania, ktorí prijali Mojžišov zákon a asimilovali sa v židovských komunitách). V Kornéliovom dome Boh po prvýkrát naplnil Svätým Duchom ľudí spomedzi iných národov, čím dal jasné znamenie, že skrze znovuzrodenie v Ježišovi Kristovi boli pred ním zrovnoprávnení židia aj pohania. Táto udalosť znovu rozpútala vnútorný konflikt v cirkvi, pretože dovtedy aj apoštoli a vedúci cirkvi rozmýšľali o spasení len ako o povolaní pre židov. Petrova odpoveď na ich otázku, prečo vošiel do domu „neobrezaných“ mužov - ich uspokojila až vtedy, keď počuli, že Boh dal účasť na Svätom Duchu aj týmto „pohanským“ veriacim. Z tohto konfliktu vieme vyvodiť tie závery, že židovskí kresťania chápali naplnenie sa Svätým Duchom ako priamu účasť na Abrahámovom požehnaní.

Udalosťami v dome Kornélia boli niektorí veriaci tak povzbudení, že začali kázať Krista aj helenistom a pohansky zmýšľajúcim ľuďom v meste Antiochia. Tu sa aj obrátili veľké zástupy ľudí. Vyššie spomenuté konflikty nám ukazujú, že pre napredovanie a rozširovanie Božieho kráľovstva sa musíme vysporiadať aj s bariérami a hradbami v našich mysliach.

Boh nabíja svoje zbrane

Po týchto začiatkoch služby medzi pohanmi, Boh povoláva do apoštolskej služby Saula z Tarzu, pracujúceho medzi vedúcimi Antiochijského zboru. Odtiaľto Saula a Barnabáša vyslali starší zboru s položením rúk a pôstom, čím preniesli na nich autoritu Božieho kráľovstva, potrebnú k naplneniu ich povolania. Medzi pohanmi Saul zažil viacero konfliktov, ktoré odhalili, aké duchovné sily stoja proti evanjeliu v pohanskom prostredí. Hneď na prvom mieste, kde Saul a Barnabáš začali službu, stretli sa s opozíciou čarodejníctva. Aj ďalšie konflikty v Ikónii, v Lystre a v Derbe ukázali, že sila mágie a čarodejníctva, vychádzajúca z okultizmu, modlárstva a rôznych kmeňových a regionálnych tradícií, vytvára silný konflikt, s ktorým je nutné rátať pri kázaní evanjelia. Nepriateľovým ťahom číslo jedna bol pokus zastaviť evanjelium zastrašovaním a postavením sa do opozície ľudí, ktorí boli protagonistami veštectva, horoskopov, ľudového liečiteľstva a ďalších okultných vied. Títo sa najprv pokúsili otvorene sa protiviť Božej moci pôsobiacej skrze Pavla. Keď tento ťah neobstál, lebo Saul sa veľmi ostro proti nemu postavil, pokúšali sa zmeniť taktiku, aby evanjelium bolo podávané v takej forme, ktorá by zostávala tolerantná. Aj tu vidíme, že Pavol sa veľmi smelo a odvážne postavil na stranu evanjelia, čo mu prinášalo ďalšie problémy. Napr. v meste Lystra ho skoro ukameňovali a takmer zomrel. Tieto jeho prvé skúsenosti na misii medzi pohanmi nám odhaľujú dôležitosť duchovného boja a nutnosť očistiť Božie slovo od vplyvu všetkých tradícií, pacifizmu, humanizmu, kvôli ktorým evanjelium stráca svoju moc a prieraznú silu.

Pavlova prvá misijná cesta

Stanice misijnej cesty:

Ikónia - Lystra - Derba - Lystra - Ikónia - Antiochia (ázijská - Pisidská) - Perga - Seleucia (časť prístavu Antiochie) - Cyprus (rodná zem Barnabáša) - Antiochia (sýrska).

Misijné cesty apoštola Pavla k pohanom boli praktickým vykonaním povolania, ktoré dostal od Ducha Svätého v Antiochii: „A keď slúžili Pánovi a postili sa, povedal Svätý Duch: Nože mi oddeľte Barnabáša a Saula ku dielu, ku ktorému som ich povolal. Vtedy, keď sa boli postili, pomodlili sa a položili na nich ruky a prepustili ich.“ (Sk 13:2-3)

Udalosti na ceste

V hlavnom meste Cypru - v meste Paf - sa udiala konfrontácia s Barjezusom. (Sk 13:4-12) Prekliatie Barjezusa je prvým zapísaným Pavlovým zázrakom. Dôvod k tejto zvláštnej udalosti bol jednoduchý - naskytla sa výborná možnosť hlásať Slovo pred miestodržiteľom a túto šancu, kázať pred vysokopostavenou autoritou, získali pomazaním Svätého Ducha a pomohlo k tomu aj Pavlovo vtedajšie vysokoškolské vzdelanie, vysoko uznávané v tej dobe, a takisto jeho rímske občianstvo. Do tohoto obdobia bol Barnabáš vedúci a Pavol podriadený, avšak touto udalosťou Pavol prevzal vedenie služby.

Perga: V tomto meste sa od nich oddelil Marek a vrátil sa do Jeruzalema. Dôvodom bol duševne náročný konflikt s Barjezusom, ktorý Marek nezvládol. Bola to však škoda, lebo pri službe bol potrebný, bol diakonom, ktorý zabezpečoval ubytovanie, službu zabezpečoval potravou a venoval sa podobným veciam.

Pisidská Antiochia: Územie patriace ku Galácii, ktoré dostalo názov podľa toho, že tu žili Galaťania, pôvodom Kelti, žijúci na francúzskom území, ktorých Pavol raz nazval hlupákmi: „nerozumní Galaťania“. Kázanie evanjelia sa začalo prevažne v sy-nagóge. Dôležitý bol prístup predstaveného synagógy, on určil, či pokračovali vo vnútri alebo mimo synagógy. Bohabojní pohania prijímali Ježiša za svojho Spasiteľa v ich okolí, lebo pravidelne prichádzali do synagóg, prebudenia začínali často práve medzi nimi. Ak sa títo bohabojní pohania skôr dostali pod vplyv evanjelia a znovuzrodili sa, vtedy boli ovplyvniteľní v dobrom smere, ale keď sa k nim pred časom dostal postoj náboženských, ale proti evanjeliu stojacich židovských vedúcich, ktorých si oni veľmi ctili, vtedy boli naladiteľní proti apoštolom. Boli to zo srdca nábožní ľudia, ktorí skutočne túžili po spoločenstve s Bohom. (Sk 13:50)

Na konci 1. misijnej cesty sa Pavol a Barnabáš navrátili do Sýrskej Antiochie. Počas ich cesty prišla z Júdska skupina (židovského pôvodu, Svätým Duchom naplnená), ktorá vyučovala, že obrátení pohania sa musia dať obrezať a musia zachovávať Zákon. Počas Pavlovej neprítomnosti si títo židovskí kresťania získali určitú autoritu, pretože prišli z Júdei a boli židovského pôvodu. Začalo sa hnutie pre dodržanie Zákona, kvôli čomu sa Pavel so svojou skupinou dostali do konfliktu. „Ale vraj povstali niektorí zo sekty farizejov, ktorí uverili, a hovoria, že sa musia obrezať, a že sa im má prikázať, aby zachovávali Zákon Mojžišov.“ (Sk 15:5)

V ďalšej časti Novej zmluvy môžeme čítať, že nie všetci z tých, ktorí zastupovali obriezku, prijali toto rozhodnutie. Vytvorilo sa akési „nezávislé hnutie“, ktorého členovia boli znovuzrodení kresťania, pochádzajúci zo Židov a vyznávali, že veriaci, ktorí sa obrátili z pohanského pozadia, musia dodržať Zákon a byť obrezaní. Aj list Galaťanom bol napísaný po tomto konvente taktiež z tohto dôvodu: „Pretože sme počuli, že niektorí z nás vyjdúc znepokojili vás rečami a rozvracajú vaše duše hovoriac, že sa musíte obrezať a zachovávať zákon, ktorým sme toho nenaručili.“ (Sk 15:24) Títo služobníci neboli poslaní Bohom, ani vyslaní autoritou, do svojej úlohy sa postavili sami. Barnabáša poslali apoštoli, aby slúžil v Antiochii. Pavla si vzal k sebe Barnabáš. Na základe tohto dôležitého zjavenia môžeme logicky a pravdepodobne aj v časovom poriadku zaradiť zrod listu Galatským, aj keď presný čas jeho napísania nevieme. Vyvrcholením Pavlovho konfliktu s kresťanmi, zastávajúcimi Mojžišovskú tradíciu, bolo stretnutie obidvoch strán so staršími jeruzalemského zboru a apoštolmi, aby oni rozsúdili ich otázku. Peter sa ako prvý ujal slova na tomto stretnutí a ukázal, že ak Boh dal Svätého Ducha pohanom aj bez obriezky a dodržiavania zákona, potom ich touto otázkou ďalej netreba znepokojovať. V tejto línii pokračoval ďalej aj Jakub - brat Pánov, ktorý podoprel svoju reč aj výrokmi prorokov hovoriacich o spasení pohanov z milosti. Ďalej vydali bratom spomedzi pohanov inštrukcie, aby sa po svojom obrátení zdržovali smilstva, modiel, krvi (mäsa zo zaduseného) a jedla obetovaného modlám, čo nám poukazuje na zrieknutie sa väzieb s okultizmom a predmetov s danou problematikou súvisiacich. Pohania totižto nemali poznanie o hriechu, ktoré bolo možné získať jedine prostredníctvom Zákona. Nakoniec sa apoštoli odvolali na Svätého Ducha ako najvyššiu autoritu v cirkvi, od ktorého pochádzali tieto ustanovenia. Z tohto stretnutia poslali bratom v Antiochii a ďalším zborom otvorený list, spolu s ktorým vyslali dvoch mužov Barsabáša a Sílasa, aby aj osobne odovzdali „bratom z pohanov“ pozdravy od jeruzalemského zboru a upokojili situáciu.