Zlaté teľa: bohovia, či Boh?

Chcem v tomto článku dokázať, že zlaté teľa nemalo reprezentovať cudzie božstvo, ale samotného Hospodina. Väčšina biblických prekladov príslušnú časť textu vzťahujúcu sa k teľaťu prekladá ako: „To sú tvoji bohovia, Izrael, ktorí ťa vyviedli z Egypta“ (Ex 32,4 EKU). Takáto formulácia, samozrejme, naznačuje, že teľa by malo reprezentovať viacerých (pohanských) bohov. Hoci túto myšlienku chcem vyvrátiť, preklady s podobným znením, ako ešte uvidíme, nemožno považovať za explicitne nesprávne – podrobne vysvetlím nižšie.

Exodus 32,1-6

Budeme sa zaujímať najmä o prvých šesť veršov 32. kapitoly:

„Keď ľud videl, že Mojžiš dlho nezostupuje z vrchu, zhromaždil sa k Áronovi a povedal mu: Vstaň, urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami. Veď nevieme, čo je s Mojžišom, s mužom, ktorý nás vyviedol z Egypta. Áron im odpovedal: Postrhávajte zlaté náušnice, čo majú na ušiach vaše ženy, vaši synovia i vaše dcéry a prineste mi ich. Všetok ľud si postŕhal z uší zlaté náušnice a priniesli ich Áronovi. On to od nich vzal, zhotovil formu a ulial podobu teľaťa. Oni povedali: To sú tvoji bohovia, Izrael, ktorí ťa vyviedli z Egypta. Keď to Áron videl, postavil pred ním oltár a oznámil: Zajtra bude Hospodinova slávnosť. Na druhý deň včasráno vstali, priniesli spaľované obety i obety spoločenstva. Ľud sa posadil, jedol a pil; potom vstali a zabávali sa.“ (Ex 32,1-6 EKU)

Izraeliti po tom, čo ich Hospodin vyviedol z Egypta, si zrazu utvorili akýchsi bohov reprezentovaných jedným teľaťom, aby ich mohli uctievať. Stalo sa tak po tom, čo Mojžiš odišiel a dlho sa nevracal. Evidentne ho mali dokonca za mŕtveho, resp. neočakávali, že sa ešte vráti. Áron, možno pod nátlakom (dá sa tak usudzovať z významu slovesa preloženého do slovenčiny ako zhromaždil sa, ktoré sa dá prekladať aj v zmysle zhromaždenia proti niekomu, teda rebélie), splnil požiadavky ľudu a vyhotovil zlaté teľa. Potom nasledovalo uctievanie teľaťa a náboženská slávnosť paradoxne venovaná Hospodinovi. Tak koho teda majú predstavovať tí „bohovia, ktorí Izrael vyviedli z Egypta“?

Problém gramatiky: použitie a význam slova elohim v textoch Tenachu

Slovo bohovia je tu trochu problematické. V originálnom hebrejskom texte totiž stojí: elohim. To je plurálny tvar slova eloah alebo el (oboje môže byť používané v zmysle Boh) a v rámci Tenachu ho nájdeme v pomerne širokej škále významov. Napriek svojej plurálnej forme je používané najčastejšie ako označenie pre jediného Boha – Hospodina, obvykle vo vete so slovesom v jednotnom čísle (prvým takým miestom je hneď prvý verš Biblie Gn 1,1). Okrem významu Boh sa môže vyskytnúť aj vo význame sudcovia (napr. Ex 21,6; Ž 82,6), teda v zmysle Boží splnomocnenci. Zdá sa, že môže ísť aj o anjelov (porov. Ž 8,6 + Hebr 2,9) a, dokonca, aj Mojžiš má byť pre Árona ako Elohim (Ex 4,16). Ďalej je slovo používané v obecnom význame božstvo a bohovia, čo sa môže pochopiteľne vzťahovať aj na cudzie božstvá (napr. Ex 12,12; Ex 18,11; 2Krn 2,5). Ako elohim sú prezentovaní aj jednotliví pohanskí bohovia ako Dágon (1Sam 5,7), Baál (1Kr 18,24), Aštarta (1Kr 11,5), Chemoš a Moloch (1Kr 11,33). Zdá sa, že slovo elohim je možné aplikovať prakticky na akékoľvek božstvo, či nadprirodzenú bytosť, výnimočne však dokonca aj na ľudí. V súvislosti so zlatým teľaťom by sme možno mohli premýšľať aj nad významom boží obraz v zmysle náboženského alebo posvätného vyobrazenia, sochy (niektoré formulácie to skutočne naznačujú, napr. Ex 20,23) – to je však len úvaha. Ak chceme dešifrovať význam slova na konkrétnych miestach, musíme sa, samo­zrejme, dívať na kontext. Ako však ďalej uvidíme, vo väčšine prípadov nám môžu významne pomôcť aj gramatické tvary súvisiacich vetných členov (slovies a prídavných mien).

Obecné pravidlo by malo byť také, že pokiaľ je slovo elohim použité vo vete so singulárnym tvarom slovesa či prídavného mena, vzťahuje sa k Bohu. Pokiaľ je použité vo väzbe s plurálnym tvarom slovesa, ide o viacerých (pohanských) bohov – a toto je tiež prípad Ex 32;1,4,8. To znamená, že v Ex 32 je preklad bohovia v podstate úplne gramaticky správny. Nie je to však ani zďaleka tak jednoduché. Spomenuté pravidlo zjavne nie je bez výnimiek. Existujú aj miesta, kde sa objavuje elohim spolu so slovesom v množnom čísle a z kontextu sa zdá byť jasné, že nemôže ísť o nikoho iného, jedine o Hospodina (porov. Gn 20,13; Gn 35,7; 2Sam 7,23). Použitie plurálu slovesa v Ex 32 teda zostáva tak trochu záhadou a je teoreticky možné ho vnímať ako argument proti tvrdeniu, že zlaté teľa má reprezentovať Hospodina.

Zlaté teľa = JHVH

Hoci gramatika je sporná, uveďme teraz niekoľko iných argumentov, ktoré našu tézu podporujú.

1.Jedno teľa = veľa bohov? Samotná logika nás vedie skôr k záveru, že jedno teľa by malo reprezentovať jedného konkrétneho boha/Boha, a nie viacerých bohov.

2. Kontext knihy Exodus. Pokiaľ by teľa malo reprezentovať cudzie božstvo, príbeh nedáva príliš zmysel. Po tom, čo sme prečítali 31 kapitol, v ktorých boli Izraeliti svedkami neuveriteľných divov konaných Hospodinom, sa odrazu dostávame k 1. veršu 32. kapitoly, kde hovoria Áronovi: „Vstaň, urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami. Veď nevieme, čo je s Mojžišom, s mužom, ktorý nás vyviedol z Egypta.“ Znamená to, že len tak odrazu odvrhli Hospodina? Ale prečo? Lebo Mojžiš sa možno už nevráti? Takto šokujúci a nepochopiteľný krok nie je v texte nijak vysvetlený – nedáva zmysel.

3. Kontext celého Tenachu. K pochopeniu zlatého teľaťa by nám logicky mohli dopomôcť ďalšie miesta Písma, ktoré ho spomínajú.

Tak napríklad, keď porovnáme zápis v knihe Exodus s knihou Deuteronómium, zistíme, že v 5. knihe Mojžišovej formulácia „To sú tvoji bohovia, Izrael, ktorí ťa vyviedli z Egypta“ úplne chýba. Vlastne chýba akákoľvek iná zmienka o cudzích bohoch. Hriech Izraelitov je popísaný slovami „zhotovili si liatu modlu“ (Dt 9,12).

V neskoršej nehemiášovskej verzii príbehu je vo fráze „toto je tvoj Elohim, ktorý ťa vyviedol z Egypta“ (Neh 9,18) použité sloveso v jednotnom čísle na rozdiel od Ex 32. Preto sa slovo Elohim na tomto mieste s úplnou samozrejmosťou prekladá v zmysle Boh. Kniha Nehemiáš nám síce nevysvetlí, prečo v Ex 32 je neštandardne použitý plurál, no poukazuje aspoň na to, ako máme zlatému teľaťu rozumieť.

Zmienku o zlatom teľati nájdeme aj v Žalmoch: „Pri Horebe si spravili teľa, uctievali uliatu modlu. Svoju slávu zamenili za podobu býka, čo žerie trávu. Zabudli na Boha, ktorý ich zachránil a v Egypte robil veľké veci…“ (Ž 106,19-21 EKU). Píše sa tu síce, že na Boha zabudli, ale to by mohlo byť chápané aj v zmysle, že zabudli na to, aký je a kým je. Jeho meno si iste stále pamätali. Ani tu nenachádzame žiadnu zmienku o cudzích bohoch. Hriechom je modla v tvare býka, ktorá však iste musela nejaké božstvo reprezentovať.

V tejto súvislosti musíme spomenúť tiež rozprávanie z Prvej knihy kráľov (1Kr 12,26-30). Kráľ izraelského (severného) kráľovstva, Jeroboám, nechal zhotoviť dve zlaté teľatá ako bohov (elohim), „ktorí Izrael vyviedli z Egypta“. Jedna socha bola postavená na severe v Dáne a druhá v Bételi (Bétel bol, mimochodom, významným miestom uctievania Hospodina, porov. Gn 31,13; Gn 35,1). V tomto prípade sa množné číslo síce javí byť opodstatnené (takisto tu ide o slovo elohim + plurál slovesa), no napriek tomu sa nezdá, že by išlo o vyobrazenia rôznych bohov. Znovu išlo o teľatá, dve rovnaké zvieratá, teda najskôr o dve reprezentácie jedného boha/Boha. Zaujímavé je predovšetkým to, že keď Jehu poháňaný „horlivosťou za Hospodina“ vykorenil Baálov kult z Izraela, zlaté teľatá mu z nejakého dôvodu nevadili (2Kr 10,15-29). Nešlo teda aj v tomto prípade o spodobnenia Hospodina, za ktorého bojoval? Uctievanie modiel so zmienkou o bozkávaní teliat zmieňuje ešte prorok Hozeáš 13,2.

4. Ten, ktorý Izrael vyviedol z Egypta. Teľaťu je prisúdený atribút „ktorý/ktorí ťa vyviedol/vyviedli z Egypta“. Toto slovné spojenie môže poukazovať len na dve osoby – na Mojžiša alebo na Boha. Pokiaľ ide o Mojžiša, všimnime si nasledovnú paralelu:

v. 1: „Veď nevieme, čo je s Mojžišom, s mužom, čo nás vyviedol z egyptskej krajiny.“

v. 4: „Oni povedali: To sú tvoji bohovia, Izrael, ktorí ťa vyviedli z Egypta.“

Teľa je zhotovené z toho dôvodu, že Mojžiš sa dlho nevracal. Je teda v určitom zmysle jeho náhradou. To ešte nemusí znamenať, že by Mojžiš bol chápaný ako elohim (rovnako ako teľa), hoci rôzne významy slova a pasáže v Ex 4,16 a Ex 7,1 by nás teoreticky mohli viesť aj k takejto úvahe. Mojžiš bol skôr chápaný ako unikátny prostredník medzi ľudom a Bohom. Skrze Mojžiša sa prejavoval Boh, skrze neho sa diali veľké veci, skrze neho boli Izraeliti vyvedení z Egypta (porov. Ex 3,7-12). Teľa malo byť v tomto zmysle jeho náhradou, ale bolo zjavne chápané ako ešte reálnejšia a lepšia reprezentácia Boha, pretože bolo podrobené náboženskému uctievaniu (v. 6-8).

Tu použitý atribút však má odkazovať jednoznačne primárne na Boha. Tú istú formuláciu nájdeme priamo v prvom prikázaní Desatora: „Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otrokov“ (Ex 20,2-3 EKU). Podobne aj na množstve ďalších miest: Ex 6,7; 7,5; 12,7; 12,42; 12,51; 13,3; 13,9; 13,14; 13,16; 16,6; 16,32; 18,1; 29,46…

5. Hospodinova slávnosť. Napokon, azda najsilnejším argumentom v prospech tvrdenia, že teľa reprezentovalo Boha, je ten, ktorý bol zrejme zjavný už od začiatku, a síce verš 5 priamo v 32. kapitole knihy Exodus: „Keď to Áron videl, postavil pred ním (pred teľaťom) oltár a oznámil: Zajtra bude Hospodinova slávnosť.“ Tu použité slovo (v spojení Hospodinova slávnosť) je absolútne nesporné – ide o tetragramaton (JHVH).

Záver

Celkový kontext príbehu o zlatom teľati nás vedie k jednoznačnému záveru, že socha mala reprezentovať Boha – Hospodina. Na druhej strane sa však musíme nejak vysporiadať s nezhodujúcou sa gramatikou. Neštandardne použitý plurál v Ex 32,1,4 a 8 je predmetom dohadov a ohľadom toho zrejme nie je možné čokoľvek tvrdiť s úplnou istotou – rovnako ako v prípade ďalších miest, zmienených vyššie, kde akoby gramatika nesedela so zjavným posolstvom.

Jeden z možných výkladov však hovorí, že zvolená gramatika by tu mohla mať silne ironizujúci charakter. To, čo Izraeliti pod Horebom predviedli, je podľa Moberlyho nutné chápať ako ironickú paródiu na pravé, Bohu milé, uctievanie. Použitie množného čísla v spojení so slovom Elohim, ktoré tu má zjavne označovať Hospodina, teda „nemá vyjadrovať pluralitu božstiev, ale falošnú predstavu jedného Boha“ (Moberly, s. 48). Je to v podstate paródia na Mojžišovu bohoslužbu z 24. kapitoly: „(Mojžiš) včasráno vstal a na úpätí vrchu postavil oltár i dvanásť posvätných stĺpov pre dvanásť kmeňov Izraela. Potom poslal izraelských mládencov, aby priniesli spaľované obety a zabili býčky na obety spoločenstva na počesť Hospodina“ (Ex 24,4-5 EKU). V kapitole 32 je takisto postavený oltár, na ktorom boli zhodne „včasráno“ prinesené spaľované obety a obety spoločenstva. Po Mojžišovej bohoslužbe sa jedlo a pilo (Ex 24,11) rovnako ako po tej Áronovej, po ktorej sa Izraeliti navyše aj „zabávali“ (Ex 32,6). Slovo tsachaq, ktoré býva prekladané ako smiať sa, zabávať sa alebo hrať sa, môže mať ale až erotický nádych. Rovnaké slovo nájdeme napríklad aj v Gn 26,8, kde si Abímelech všimol, ako sa Izák „poihrával“ (podľa ROH) s Rebekou. Keďže Abímelech na základe toho okamžite usúdil, že Rebeka určite je Izákova manželka, je v celku jasné, že nehrali šachy. Podľa viacerých vykladačov Písma bol teda výsledkom Áronovej modlárskej „bohoslužby“ úpadok sexuálnej morálky, smilstvo. Povšimnime si ešte, že Mojžiš pri svojej bohoslužbe tiež používal teľatá – býčkov – ale ako obetu Bohu, nie ako Jeho podobu. Núka sa, samozrejme, otázka, čo presne bolo obetované na oltári pred teľaťom. Na tú však, obávam sa, jasnú odpoveď nemáme.

Jediný slovenský preklad, ktorý textu jednoznačne rozumie v zmysle zlaté teľa = spodobnenie Boha, je ten katolícky: „On (Áron) to vzal z ich rúk, roztopil to a urobil zlaté teľa. A oni vraveli: „Toto je tvoj boh, Izrael, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny!“ To je dosť prekvapivé, najmä keď si uvedomíme, že Izraeliti uctievaním zlatého teľaťa neporušili prvé prikázanie: „Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otrokov. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa!“ (Ex 20,2-3 EKU), ale to druhé: „Neurobíš si modlu ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť…“ (Ex 20,4-5 EKU). Izraeliti nezačali uctievať úplne cudzie božstvá. Ich hriech bol v tom, že porušili jednoznačný zákaz vyjadrený na inom mieste slovami: „Toto mi nerobte: nerobte si pre seba strieborných ani zlatých bohov (obrazy)“ (Ex 20,23 EKU). Oni si však jedného podľa vlastných predstáv a vlastnými rukami aj tak zhotovili a urobili z neho prostredníka. Namiesto toho pôvodného prostredníka, ktorého im určil sám Boh.

Literatúra

HAYES Christine E.: Golden Calf Stories: The Relationship of Exodus 32 and Deuteronomy 9-10, in: NAJMAN H. - NEWMAN J. H. (edd.): The Idea of Biblical Interpretation. Essays in Honor of James L. Kugel, Leiden - Boston 2004, s. 45-93.

HEISER Michael R.: Should אלהים (ʾĔLŌHÎM) with Plural Predication Be Translated “Gods”?, Bible Translator 61/3, 2010, s. 123-136.

MOBERLY R. W. L.: At the Mountain of God. Story and Theology in Exodus 32-34, Sheffield 1983.

SEGAL M. H.: El, Elohim, and Yhwh in the Bible, The Jewish Quarterly Review 46/2, 1955, s. 89-115.

SLIVNIAK Dmitri: Our God(s) is One. Biblical and the Indeterminacy of Meaning, Scandinavian Journal of the Old Testament 19/1, 2011, s. 3-23.

SLIVNIAK Dmitri: The Golden Calf Story: Constructively and Deconstructively, Journal for the Study of the Old Testament 33/1, 2008, s. 19-38.

TIŇO Jozef (ed.): Exodus. Komentáre k Starému zákonu 3. zväzok, Trnava 2013.