Bojovať či nebojovať

Vo všeobecnosti je zakorenený názor, že kresťanstvo má byť úplne pacifistické. Ľudia sú povzbudzovaní k tomu, aby sa poddávali a s pokorou prijímali všetky údery, ktoré prináša ľudský život, s odôvodnením, že všetko, čo sa deje na zemi, je Božia vôľa. Takýto postoj však v ľuďoch nutne musí vyvolať pochybnosti o Božej dobrote, lebo život človeka je naplnený aj udalosťami, ktoré sú veľmi zlé. Kresťan, ktorý bol vychovaný k tomu, aby neodporoval osudu, sa mýli v základnom pochopení toho, či sa na zemi deje Božia vôľa, alebo nie.

Často sa hovorí: „Bez Božej vôle nespadne ani vlas.“ V Biblii však takýto výrok nikde nie je. (Asi ide o prekrútenie Božieho výroku, že Boh má zrátané všetky vlasy na našej hlave.) Čiže Boh vie všetko, ale nie je pravda, že všetko, čo sa deje na zemi, je Jeho vôľa. Naopak, keď Ježiš učí svojich nasledovníkov modliť sa, nariaďuje im žiadať Otca, aby sa diala na zemi Jeho vôľa.

Po páde človeka do hriechu dostal nad zemou vládu diabol, ktorý sa stal kniežaťom tohto sveta. Samozrejme, jeho pôsobenie Boh obmedzuje, lebo keby tomu tak nebolo, diabol by bez rozmýšľania zahubil celé ľudstvo. Preto môžeme konštatovať, že v živote každého jednotlivca sa dejú veci, ktoré sú v rozpore s Božou vôľou a človek sa im nemusí podriadiť, môže sa im vzpierať a bojovať. Veľa kresťanov si myslí, že kľúčom k plnému požehnaniu je, keď budú dobrí. Áno, je správne usilovať sa, aby naše srdce bolo dobré, ale tento servilný postoj zákonite vedie k tomu, že úroveň života človeka ide dole. Takýto veriaci prestane byť náročný na svoju budúcnosť a neustále sa uskromňuje. Málokto si prizná, že tento vývoj je veľmi neradostný a že vyvoláva mnoho sklamaní, dezilúzií, smútku a horkosti. Preto je správne zdôrazňovať, že kresťan okrem toho, že sa snaží podriadiť Bohu a Jeho slovu, musí tiež odporovať diablovi, vzpierať sa a bojovať s negatívnymi okolnosťami života. Veď Božie slovo hovorí: „Poddajte sa tedy Bohu a sprotivte sa diablovi, a utečie od vás.“ (Jk 4:7) Starý zákon nám hovorí o tom, že Izraelci museli každý hektár zasľúbenej zeme vybojovať. Keď sa blížili ku Kanaánu boli veľmi prekvapení, že miestni obyvatelia ich nevítali s chlebom a soľou a s kľúčami od brán svojich miest a domovov. Niekto môže namietnuť, že ide o Starý zákon. Táto námietka nemôže obstáť, lebo Starý aj Nový zákon zjavuje toho istého Boha, a tiež v Novej zmluve sú miesta, ktoré nás vyzývajú k boju a nemôžeme pred nimi zatvárať oči. V liste Efežanom nás Pavol upozorňuje, že prebieha boj. „Lebo nie je nám zápasiť s krvou a s telom, ale s kniežatstvami, mocnosťami, so svetovládcami temnosti tohoto veku, s duchovnými mocami zlosti v ponebeských oblastiach.“ (Ef 6:12) Nebojujeme síce proti telu a krvi, ale nemôžeme to prečítať tak, že nebojujeme vôbec. Samozrejme, nebojujeme s ľuďmi, ale s temnými duchovnými silami, diablom, padlými anjelmi a s démonmi. Veď na inom mieste Pavol hovorí, aby sme bojovali dobrý boj viery. Z uvedeného vyplýva, že je potrebné posilniť v kresťanoch vedomie, že ak budú správne bojovať o svoje požehnanie, môžu ho aj získať. Ak nebudú bojovať, zostanú sklamaní.

Aj v prirodzenej oblasti je známe, že pri chorobe je veľmi dôležité, ako ju človek prijme. Ak je v človeku chuť žiť, dostane sa veľakrát aj z nemožných situácií. Ak však rezignuje, choroba má oveľa progresívnejší vývoj.

Obraz o Ježišovi, ktorý tradície vytvorili v priebehu dejín, je úplne deformovaný. Ježiš všade, kde prišiel, dostal sa do konfrontácie, vyháňal démonov, napádal farizejov a uzdravoval chorých, dokonca prekazil aj niekoľko pohrebov (vrátane svojho vlastného). Tradícia zahmlieva tieto Ježišove skutky, ale neustále upriamuje pozornosť na utrpenie a porážku, (viď film Mela Gibsona). Ježiš však nezostal na kríži, kríž je prázdny. Poprava v skutočnosti trvala iba niekoľko hodín. Ježiš vstal, vystúpil k Otcovi, je plný života a šťastia. Už dvetisíc rokov ho náboženstvá chcú udržať na kríži tým, že neustále upriamujú pozornosť nie na zmŕtvychvstanie, ale na smrť. Hrob je prázdny, ale aj kríž je prázdny.

Princípy duchovného boja

„A prišiel Amalech a bojoval s Izraelom v Refidíme. Vtedy povedal Mojžiš Jozuovi: Vyber nám mužov a vyjdi, bojuj proti Amalechovi. Ja budem zajtra stáť hore na brehu, a palica Božia bude v mojej ruke. A Jozua urobil tak, ako mu povedal Mojžiš, bojoval proti Amalechovi. A Mojžiš, Áron a Húr vyšli na vrch toho brehu. A bolo, dokiaľ držal Mojžiš svoju ruku zdvihnutú, premáhal Izrael; ale keď spustil svoju ruku, premáhal Amalech. A keďže boli ruky Mojžišove ťažké, vzali kameň a položili pod neho, a sadol naň, a Áron a Húr podopierali jeho ruky, jeden z jednej a druhý z druhej strany, a tak stáli jeho ruky pevne až do západu slnca. Tak porazil Jozua Amalecha i jeho ľud ostrím meča.“ (Ex 17:8-13)

Prvá vec, s ktorou musíme rátať je, že vždy, keď človek ide za požehnaním, postaví sa mu do cesty amalechitská sila. Meno Amalech je odvodené z hebrejského koreňa ámal, ktorý znamená trápenie, problém či námaha. Upozorňujem, že ide o princíp. Objavuje sa znova a znova. Život je toho plný. Ak máš nastúpiť do novej roboty a veľmi ti záleží, ako sa uvedieš, môžu sa objaviť zdravotné problémy alebo iné komplikácie. Ak máš ako podnikateľ získať novú zákazku, alebo postúpiť na vyššiu úroveň, môžu nastať taktiež komplikácie. Ľudský život je už od lona matky vystavený mnohým rizikám. Je zaujímavé, že Amalech sa objavil, keď bol Izrael na ceste z Egypta do zasľúbenej zeme. Mojžiš neprijal Amalecha ako Božieho posla, neprijal ho ako vôľu Božiu, ale ako nepriateľa a začal boj, z ktorého sa môžeme veľa naučiť.

1 Mojžiš robil v prirodzenej oblasti čo najlepšie mohol. Izraelci fyzicky bojovali, aj my sa musíme usilovať, aby sme v prirodzenej oblasti urobili všetko čo najlepšie na to, aby sme dosiahli požehnanie. Pracovať, študovať, podnikať a kázať je treba vždy čo najlepšie.

2 Mojžiš vyšiel na vrch. Keď príde ťažká situácia, je veľmi dôležité pozrieť sa na celú záležitosť trochu s odstupom. Človek koľkokrát vie dobre poradiť svojmu priateľovi, ale keď sa sám dostane do podobnej situácie, tlak na emócie veľakrát spôsobí, že ju vidí horšie, ako je v skutočnosti, zúfa si, stratí vieru, naďalej očakáva najhorší možný scenár. Keď je situácia veľmi zlá, treba sa pozrieť, aký názor na ňu majú v nebi. Treba zobrať Božie slovo a pozrieť sa, čo na situáciu hovorí Boh. Človek dostane nádej, vieru a začne bojovať.

3 Mojžiš si sadol na kameň. Kameň sa v Biblii objavuje často. Je to ten kameň, ktorý zavrhli stavitelia, uholný kameň, kameň, ktorý sa odtrhol z neba a rozbil sochu, ktorú videl kráľ Nabuchodonozor vo svojom sne. Tento kameň je Ježiš Kristus Nazaretský. Ježiš porazil nepriateľa, odzbrojil sily temnoty, porazil diabla, smrť i peklo a neexistuje spôsob, ako by mu Jeho víťazstvo niekto zobral. Víťazstvo v našom boji nespôsobí naše bojovanie, ale to, že Ježiš je víťazom. Napríklad, hriechy nemáme odpustené preto, lebo urobíme pokánie, ale preto, že Ježiš ich zobral na seba a odpustí nám ich. Keď však nebudeme bojovať, tak víťazstvo, ktoré vydobyl Ježiš, nikdy nebudeme prežívať.

Veľa kazateľov sa vysmieva z duchovného boja, no ich cirkvi nenapredujú

4 Mojžiš bol vytrvalý. Duchovný boj je na dlhý dych. Niektorí náboženskí nadšenci si myslia, že celé víťazstvo je záležitosťou jedného entuziastického výkriku, ktorý obsahuje vyznanie viery. Boli by sme radi, keby to tak fungovalo. Skutočnosť je však úplne iná. Mojžiš sa pri boji úplne vyčerpal. Keď sa prestal modliť k Pánovi a svoje ruky spustil dole, videl, že v prirodzenej oblasti Izrael prehráva a situácia sa zhoršuje, preto znovu pozdvihol ruky a situácia sa zase zlepšovala.

5 Mojžiš mal priateľov. Zhoda v duchovnom boji je veľmi mocnou zbraňou. Jeden druhému podopierame ruky, povzbudzujeme sa vo viere.

Z uvedeného príbehu jasne vidíme, že bez Mojžišovej podpory, ktorá sa diala oddelene od toho, ako prebiehal boj v údolí, nebolo možné zvíťaziť.

Zbrane bojovania

„Lebo pravda chodíme v tele, ale nebojujeme podľa tela - lebo zbrane nášho bojovania nie sú telesné, ale mocné Bohu na borenie pevností, ktorí boríme úmysly a každú vysokosť, ktorá sa povyšuje proti známosti Božej, a zajímame v plen každú myseľ do poslušnosti Krista.“ (2Kor 10:3-5)

Modlitba - je najprirodzenejšou zbraňou, ktorú kresťania používajú. Treba si uvedomiť, že modlitba má veľa polôh, veľa rôznych dimenzií. Do modlitby môžeme zahrnúť prosbu, chválu, uctievanie, ďakovanie a pod. Bez modlitby to nejde. Je veľmi dôležité modliť sa pravidelne a to nielen vtedy, keď je situácia ťažká. Veriaci, ktorý sa modlí pravidelne, je silný vo svojom srdci a ťažšia situácia ho nezlomí. Nie je ľahké začať s modlitebným životom, keď sa ľudská duša dostane do tlaku, do depresie. Toto sa často stáva veriacim, ktorí nemajú dobrý modlitebný život.

Meno Ježiš - „Preto aj Boh Jeho povýšil nad všetko a dal mu z ľúbosti meno, ktoré je nad každé meno, aby sa v mene Ježiša sklonilo každé koleno bytostí ponebeských a pozemských i podzemských, a každý jazyk aby vyznal, že Ježiš Kristus je Pánom, na slávu Boha Otca.“ (Fil 2:9-11) Pred menom Ježiš musí ustúpiť každé iné meno. Meno reprezentuje osobu, v tomto prípade takú osobu, ktorej sa nikto nemôže vyrovnať. Keďže diabol, padlí anjeli a démoni sú taktiež osoby, pri jednaní v mene Ježiš, môžeme tieto osoby prinútiť k ústupu.

Božie slovo - Pán Ježiš pri stretnutí so satanom, ktoré sa udialo na konci jeho štyridsaťdňového pôstu, viackrát citoval Božie slovo. Je veľmi mocné, keď v akejkoľvek situácii spoznáme Božie slovo, vieme ho citovať, prehlasovať a vyznávať. Epištola Židom hovorí, že Ježiš je Veľkňazom nášho vyznania, čiže postaví sa za to, čo vyznávame v súlade s Jeho slovom. Za slová, ktoré vyjadrujú naše myšlienky, sa nepostaví, a tiež nemôže nič robiť, keď my mlčíme. Aj v chorobe treba vyznávať Božie výroky o uzdravení, a podobne v každej inej situácii.

Krv Kristova - Skutoční Boží muži a ženy vždy poznali moc Kristovej krvi. Kristova krv je dokonalá a svätá. Je to fantastické, lebo ide o ľudskú krv. Nie je poškvrnená hriechom, preto je v nej víťazstvo a radi to diablovi pripomíname.

Pôst - vždy zintenzívni Božiu prácu, je veľmi dôležitý práve pri duchovnom boji. Veď stretnutie Ježiša so satanom bolo práve v pôste.

Zmätok v pojmoch

Niekedy sa miešajú pojmy ako je exorcizmus, duchovný boj a kliatby. Radi by sme tieto pojmy vysvetlili. Niektoré nekresťanské aj kresťanské kruhy sa nám vysmievajú, že sa týmito vecami zaoberáme. V skutočnosti práve to, že sa nimi zaoberáme, je kľúčom nášho úspechu. Niekto tvrdí, že sa kliatbami netreba zaoberať, no na prvý pohľad je vidno koľko oblastí jeho života je pod kliatbou. Niektorí kresťania sa vysmievajú vyháňaniu démonov, no na prvý pohľad vidno, že démoni ničia ich životy, zdravie, rodinu aj majetok. Veľa cirkví sa vysmieva z duchovného boja, no ich cirkvi nenapredujú, lebo v Európe je taká tvrdá duchovná klíma, že bez duchovného boja nie je možné, aby cirkvi dosiahli významnejších počtov a dostali sa z undergroundu.

Čo je kliatba?

Kliatbu môžeme definovať ako duchovnú silu, ktorá obmedzuje jednu alebo viacero oblastí ľudského života, aby sa nemohli rozvinúť a doniesť ovocie. Dvaja ľudia s tými istými možnosťami vybehnú na životnú dráhu, prvému sa podarí založiť rodinu, postaviť dom, vybudovať firmu, teší sa dobrému zdraviu a na starobu vidí krásne ovocie svojho života v mnohých oblastiach, zatiaľ čo ten druhý sa tak isto usiloval, no výsledok sa nedostavil - podlomené zdravie, neustále dlžoby a choroby, konflikty a hádky - čo môže mať svoju príčinu práve v kliatbach.

Vyháňanie démonov - exorcizmus

Exorcizmus sa zaoberá vyháňaním démonov tak, ako to robil Nazaretský Ježiš i Jeho učeníci. V evanjeliu Marka čítame, aké znamenia budú sprevádzať Ježišových učeníkov a na prvom mieste je to práve vyháňanie démonov. Túto prax v žiadnom prípade nemôžeme z kresťanstva vynechať. Nie je dobre sa vysmievať z démonov, lebo sú to veľmi zlé a zlomyseľné bytosti, ktoré vchádzajú do ľudí, ničia ich zdravie, vôľu, rozum a robia ich veľmi nešťastnými. Mali by sme sa usilovať týmto ľuďom pomôcť. Som veľmi znechutený z akademických debát o exorcizme, ktoré prebiehajú medzi ľuďmi, ktorí ho nepraktizujú. Ľudia sa hádajú o to, kde démon je, či v duši, v tele, v duchu, či ide o obsadenie alebo démonizovanie. Oveľa dôležitejšie je usilovať sa ľuďom pomôcť, lebo veľa problémov je bez služby oslobodzovania neriešiteľných. Dôležité je v mene Ježiš prikázať, aby zlý duch vyšiel z človeka von. Lebo ak je v mysli, potom myseľ je v duši a duša je aj tak v tele.

Ak niekto chce poprieť démonov a službu vyslobodzovania, potom nemá právo hovoriť o Bohu, lebo ak nemôžeme hovoriť o hriechoch, o pekle, o démonoch, potom nemôžeme hovoriť ani o Bohu.

Duchovný boj

Pod pojmom duchovný boj máme na mysli niečo iné ako sú exorcizmus a kliatby, aj keď by sme ich mohli do duchovného boja zahrnúť. Cieľom duchovného boja je oslabiť pôsobenie padlých anjelov v danom regióne. Konfrontujeme problémy, ktoré sú zreteľné na danom mieste. Niekde je viac materializmu, nezáujem o Boha, na inom mieste je väčší hedonizmus, sexuálne hriechy, inde zase bigotnosť alebo východné náboženstvá. Bez oslabenia týchto štruktúr sa ľudia ťažko obrátia, a keď sa obrátia, bez oslabenia týchto vplyvov existuje nebezpečenstvo, že odpadnú a vrátia sa k pôvodnému pohanskému životnému štýlu.

Padlých anjelov nie je možné vyhnať, je ich možné iba poviazať - oslabiť. „Alebo ako môže niekto vojsť do domu silného a zlúpiť jeho náradie, keby prv nepoviazal toho silného? Len potom olúpi jeho dom.“ (Mt 12:29) Na rozdiel od démonov, ktorí sú pripútaní k zemi a snažia sa zneužiť ľudské telo, padlí anjeli stoja za ideológiami, doktrínami a náboženskými systémami. Veľmi často je vidno ich vplyv v kultúre, v národných alebo regionálnych symboloch, na bankovkách a pod.

* * *

Ešte by som rád vyvrátil jeden názor, s ktorým sa možno stretnúť v kresťanských kruhoch, a to, že obrátením človeka k Ježišovi a znovuzrodením dôjde k automatickému vyslobodeniu od všetkých vyššie uvedených vplyvov. Boli by sme veľmi šťastní, keby tomu tak bolo, ale žiaľ, nie je to tak. Dá sa to dobre vysvetliť na príklade uzdravenia. Keď sa niekto obráti, väčšinou sa jeho zdravotný stav nezmení (niekedy áno). V ďalšom vývoji svojho kresťanského života sa musí naučiť uzdravenie si privlastňovať. Rovnako je to aj s kliatbami, démonmi a duchovným bojom. Ak sa niekto obráti, neznamená to, že diabol mu dá automaticky pokoj - skôr naopak. Každý kresťan sa musí naučiť všetky oblasti svojho života jednu po druhej dostať pod Božiu vládu. Musí zlomiť napríklad familiárne kliatby, musí sa naučiť bojovať s preklínaním od druhých ľudí a mnoho iných vecí, ktoré patria do oblasti duchovného boja.

Najdôležitejším potvrdením správnej cesty je ovocie. Ľudia, ktorí sú proti duchovnému boju, sú na prvý pohľad vo veľmi zlom stave, prenasledujú ich choroby, konflikty v rodine, nevedia získať ľudí pre Krista. Z takýchto si neberme príklad, ani nenasledujme ich myšlienky. Poďme aj naďalej ešte lepšie a intenzívnejšie bojovať dobrý boj v mene Ježiš. Ak ťa tento článok zaujal, príď do niektorej z našich cirkví, kde sa naučíš duchovnému boju.