Kráľ zatúži po tvojej kráse

Števo

Bol som dosť živé a problémové dieťa. Nerešpektoval som ani rodičov, ani učiteľov, skrátka žiadne autority. Keď som bol v škole, často som vyrušoval alebo som neprišiel do školy vôbec, kvôli čomu som aj niekoľkokrát prepadol. Neustále som vyhľadával nejaké dobrodružstvo, niekde som sa chcel zašiť a niečo nové zažiť a myslel som si, že viem všetko. Často aj do školy chodila kvôli mne polícia, čo bolo pre mojich rodičov veľmi nepríjemné. V tom čase som mal takých kamošov, s ktorými sme kradli, fajčili a robili rôzne zlé veci. Keď som mal 14 rokov, dostal som sa do polepšovne v Hornom Bankove, kde som strávil dva roky a zároveň si dokončil základnú školu. Po návrate z polepšovne som pokračoval na strednej škole v Levoči odbor strojný mechanik, ale keďže sa môj život nenapravil a ja som sa vrátil k starým veciam – falšoval som ospravedlnenky od lekára a často chodil poza školu – bol som v druhom ročníku vyhodený. Napriek tomu, že mi rodičia dohovárali, ja som bol neposlušný a išiel som si svojou cestou. Dostal som sa k fajčeniu trávy, bral som aj pervitín a narobil si veľké dlžoby.

Ako 18-ročný som bol s kamošmi na námestí, kde kázal evanjelium Slavo Drlík. Vtedy som prvýkrát počul o Bohu a začal sa stretávať s kresťanmi, prišli aj svetlé obdobia, ale nechcel som opustiť svoj starý život – zároveň som chodil aj na diskotéky a to ma postupne úplne oddelilo od Boha. Rozhodol som sa odcestovať za prácou do Írska, kde som spoznal nových ľudí a podarilo sa mi s podporou mojej sestry Tinky začať si splácať svoje dlhy. Zmena prostredia a vyhliadky na lepšiu budúcnosť však netrvali dlho a môj spôsob života ma dobehol aj v zahraničí, ba dokonca sa ešte zhoršil, lebo som prešiel na heroín a opiátové lieky. Problémy vo veľkom narastali, dostal som sa až na samé dno a už nebolo ďaleko od toho, aby som si siahol na holý život.

Vtedy ma oslovil sused, ktorý mi dal otázku, či verím v Boha, lebo videl, že môj život nie je v poriadku. Odpovedal som, že áno. Povedal mi, že najbližšiu sobotu ma zoznámi s jeho priateľmi. Nevedel som, o čo ide a myslel som si, že pôjde o nejakú prácu, že konečne vypadnem z tohto prostredia. V tú sobotu sa stalo niečo zaujímavé. Susedovi kamaráti sa začali za mňa modliť a vtedy ma naplnil Svätý Duch. Boh sa ma tam silno dotkol a ja som začal veľmi plakať. Uvedomil som si, ako zle som doteraz žil, čo všetko som napáchal a veľmi som to ľutoval. Zrazu som pocítil, že napriek všetkému ma Boh miluje, nič silnejšie som doteraz nikdy nezažil. Vedel som, že Boh ma prijal a rozhodol som sa, že už chcem ísť len za Ním. Vnímal som, že u Neho získam slobodu. Bolo mnoho vecí, ktorých som sa predtým bál a zrazu bol preč aj strach. Môj život sa začal úplne meniť. Vrátil som sa na Slovensko a našiel cirkev Milosť Spišská Nová Ves. Zbor bol dokonca len kúsok od môjho bytu. Dal som sa pokrstiť – bol to úžasný pocit. Začal som pravidelne chodiť na bohoslužby, celému svojmu okoliu som rozprával o tom, čo sa stalo. Rozhodol som sa Bohu slúžiť, a keďže mi dal aj talent v speve, mohol som sa stať súčasťou chváliacej skupiny v cirkvi. Vždy som túžil po rodine a modlil sa za to. Boh je úžasný a vypočúva modlitby, dal mi skvelú manželku a dve krásne dcérky Adelku a Sárku. Požehnal ma aj dobrou prácou s výborným platom. Len dobrý a dokonalý dar je od Boha nášho Otca. Za všetko, čo mám, vďačím Bohu.

Gabika

Narodila som sa a vyrástla v Trenčíne, v klasickej katolíckej rodine – pravidelne sme chodili do kostola. Keď som dospela a osamostatnila sa, prestala som do kostola chodiť, lebo ma veľmi odradili rôzne pedofilné a sexuálne aféry farárov, o ktorých sa v tej dobe dosť veľa hovorilo. Nemohla som uveriť, že títo ľudia sú zástupcami Boha a uvedomila som si, že Boh v kostole určite nie je. Verila som, že je niečo nadprirodzené a pomenovala som si to „Univerzum“. Roky ubiehali a ja som odišla pracovať do zahraničia (Taliansko). Žila som klasický život: práca, diskotéky, dovolenky atď… No po nejakom čase som zatúžila vrátiť sa domov, usadiť sa a založiť si rodinu.

Vrátila som sa na Slovensko a jedného dňa som stretla známu z Talianska – poznali sme sa skôr z videnia. Po krátkom rozhovore ma pozvala na kresťanské stretnutie. Keďže som mala dosť voľného času a stretnutie sa konalo na sídlisku, kde som bývala, súhlasila som. Stretnutie sa mi na prvýkrát aj celkom páčilo. Boli tam prevažne mladí ľudia približne v mojom veku. Nič výnimočné sa tam nedialo, až na jednu vec. Niektorí ľudia sa smiali (aj keď sa tam zrovna nič vtipné nehovorilo), niektorí dokonca padli na zem. Tomuto som vôbec nerozumela, rozmýšľala som, čo to môže byť? Začala som pravidelne navštevovať tieto kresťanské zhromaždenia, len tak z nudy. To som vtedy ešte netušila, že je tam prítomný živý Boh. Zrazu som sa pristihla, že aj ja túžim spoznať toho Boha z Biblie, o ktorom všetci tak nadšene rozprávali. Postupne ma sestry zo zboru viedli k modlitbe spasenia. Chcela som napraviť svoj život, rozišla som sa aj s priateľom, keďže sme si nerozumeli a začala som žiť život podľa Biblie. Prijala som Ducha Svätého a dala sa pokrstiť. Bolo to krásne a veľmi vzrušujúce obdobie. Svet sa mi zdal omnoho krajší a ja som sa cítila ako princezná v náručí Všemohúceho.

Verila som, že Boh mi dá manžela a rodinu, po ktorej tak veľmi túžim. Roky ubiehali a ja som sa neustále modlila za manžela. Už sa mi zdalo, že žiaden slobodný muž pre mňa v cirkvi nezostal. Mala som v zbore v Trenčíne jednu blízku sestru Dadu, s ktorou sme sa spolu veľa modlili a vybojovali sme veľké boje. Ona ma povzbudzovala ohľadom manželstva vždy, keď moja viera slabla. Verila som, že Boh má moc zmeniť život zo dňa na deň a vyznávala som verš zo Žalmu 107,35: „Boh obracia púšť na jazero vody a vyprahlú zem na pramene vôd.“ Cez internetovú kresťanskú zoznamku Milosť som spoznala Števa. V tej dobe sa mi nezdal dosť dobrý, nebol to muž podľa mojich predstáv. Veď ja som predsa mala vysnívaného „princa na bielom koni“. Až časom som si uvedomila, že Števo by mohol byť dobrým partnerom pre môj život, ale už bolo neskoro, a tak som sa modlila za manžela ďalej. Stále akoby sa nič nedialo. Už som Bohu zdôrazňovala, že mám svoj vek a nemám už toľko času, keďže chcem ešte aj deti. Toto obdobie trvalo približne rok a pol. Zrazu mi Boh začal naznačovať, že sa budem vydávať, len som stále netušila za koho. Aj keď sa mi Boh snažil naznačiť cez rôzne situácie, že to bude Števo, ja som si stále myslela, že to nie je možné. Jedného dňa, keď som sa znovu modlila za manžela, Boh mi dal slovo – Žalm 45,11–12: „Počuj, dcéro a vidz, nakloň svoje ucho a zabudni svoj ľud a dom svojho otca. A zatúži kráľ po tvojej kráse, lebo on je tvojim pánom a klaňaj sa mu!“ Pochopila som, že sa budem sťahovať a muž, ktorý ma tam čaká, bude môj manžel. Tak som čakala, čo sa bude diať. Na ďalší deň mi zavolal Števo a pozval ma na kávu, mali sme sa stretnúť v Banskej Bystrici, keďže cez víkend sa mala konať konferencia. Všetko prebehlo dobre a po konferencii, keď sme sa rozprávali, čo ďalej, sa vyjadril, že by bol rád, kebyže sa presťahujem do Spišskej Novej Vsi. A to som ja už predsa všetko vedela. Súhlasila som a o pár mesiacov sme sa zobrali. Po svadbe som otehotnela, a tak sme sa znovu modlili za dobrý priebeh tehotenstva a rýchly pôrod. Boh mi dal znova slovo – Izaiáš 66,7: „… prv, ako pracovala ku pôrodu, porodila…“ Pôrod bol výborný, rýchly a ľahký, aj keď to nikto neočakával, keďže som mala už 38 rokov. Druhý pôrod bol ešte rýchlejší, a to som rodila v 40-tke. Boh je verný a napĺňa túžby nášho srdca. Po siedmich rokoch som dostala to, za čo som sa tak vytrvalo modlila. Za všetko, čo mám, ďakujem len Bohu, život s Ním je super.