Daný text sme takmer pred desiatimi rokmi spoločne prežili ako hlavné motto žiarskeho zboru. Ani ja, ani súrodenci sme nemali otvorené videnie ako apoštol Pavel, ale nejako sme cítili, že nám tento verš patrí. Aj pre mňa osobne je vždy tento text vzpruhou a povzbudením ísť ďalej, pokračovať, kázať.
Na úvod, len v skratke, z histórie zboru. V roku 1995 som sa obrátil v banskobystrickom zbore. V tom čase už pravidelne na zhromaždenia do Banskej Bystrice dochádzalo niekoľko kresťanov z Novej Bane a jeden brat z Kremnice. Neskôr sa obrátilo ešte niekoľko súrodencov v Kremnici. Pastor Jardo zasa opätovne dochádzal takmer rok (1994-95) na skupinu do Novej Bane k Vozárovcom. Tu sa začal formovať počiatok zboru.
O rok neskôr sa v evanjelizačnom stane v Sásovej (BB) obrátilo niekoľko mladých ľudí zo Žiaru, a tak začala rásť potreba založenia zboru v tomto regióne. Medzi nimi boli Deniska a Paľo Bolfovci a Beny Hurta.
Na poverenie pastora Jarda sme so sestrou Ruženkou dochádzali viesť dve skupiny do Žiaru. To trvalo od augusta do decembra 1996. Skupinky neboli jednoduché, lebo medzi novoobrátenými boli dve osoby, ktoré medzi sebou súperili a nebolo im vzdialené používať nelegálne ovplyvňovanie.
V máji v deväťdesiatom siedmom som sa po dlhšom zvažovaní a hlavne z poverenia vedenia zboru presťahoval do Žiaru, čím oficiálne začal fungovať zbor v Žiari nad Hronom.
Začiatok nebol jednoduchý a ľahký. Bol som mladý a aj krátko obrátený. Aj napriek tomu sme vedeli napredovať. V tom čase mohlo byť na zhromaždení okolo dvadsať ľudí. Premietali sme filmy, kázali na ulici a v lete sme robili evanjelizácie v stane.
Rozvoj zboru mal rôznu dynamiku. Prešli sme aj úspešnými aj menej úspešnými rokmi.
Zbor má široký záber, lebo od Kremnice po Malú Lehotu je to takmer 100 km. Preto som aj vďačný, že viacerí počas tých rokov verne dochádzali v zime, v lete na bohoslužby.
Za posledný rok - dva sme zažili aj niekoľko dôležitých uzdravení. Hlavne cez spoločné modlitby sme vedeli dosiahnuť výsledky. Napríklad vnuk jednej sestry mal vážnu haváriu na bicykli. Lekári ohodnotili jeho stav ako kritický. Po niekoľkomesačnom boji sme však videli víťazstvo. Lekári tvrdili, že chlapec nebude vidieť ani počuť. Vďaka Bohu, chlapec vidí aj počuje.
Iní súrodenci zo zboru mali vážnu autonehodu, ale vďaka za Božiu milosť a modlitby mnohých, aj z Maďarska, vec dopadla viac než šťastne. Tretím vážnym prípadom bola havária známeho jednej sestry z Novej Bane, ktorý mal tiež nehodu na bicykli. Pretože jedna z mojich sesterníc pracuje na ÁRE, kde ho priviezli, informoval som sa o jeho stave. Diagnóza - nemá šancu. Nebolo ľahké sa za neho modliť priamo v nemocnici, ale aj potom sme pokračovali v modlitebnom boji za neho. Takisto ako pri tom chlapcovi, aj tu lekári povedali, že príde o dôležité centrá. Aj keď náš priateľ ešte nie je sto percent fit, už je doma a z deväťdesiatich percent sa má dobre. Pri prepustení z Rooseveltovej nemocnice primár oddelenia konštatoval jeho manželke, že je zázrak, že žije.
Na tomto mieste chcem vyzdvihnúť aj obdivuhodnú vytrvalosť a odhodlanosť dvoch sestier, ktoré trpezlivo bojujú za svoje uzdravenie.
Najlepšie rozvíjajúcim sa regiónom bolo za posledný rok okolie Žarnovice, kde sa obrátilo a pridalo najviac ľudí z celkového počtu novoobrátených. Vďaka Bohu, dnes sa modlíme za 24 novoobrátených ľudí. Je pravda, že nie všetci sa hneď zapojili a zasadili do zhromaždenia, ale vidieť aj v tom napredovanie a máme nádej, že v nasledujúcich mesiacoch sa upevnia vo viere. Cítiť rozdiel medzi obrátením spred desiatich rokov a dnes. Ľudia sa ťažšie zaviažu a rozhorlia ako vtedy. Česť výnimkám.
Jednou z najlepších oblastí práce zboru je práca s deťmi. Hlavne nápaditosť a kreativita vedúcich pridáva na atraktívnosti a túžbe detí prichádzať do cirkvi.
V poslednom období sa zlepšila aj návštevnosť zhromaždenia počas týždňa. Rozšírili sme chvály, a aj keď viacerí pracujú na smeny, úroveň zhromaždení v týždni rastie.
Významnou udalosťou v rámci žiarskeho zboru bolo ustanovenie presbyterov na poslednej konferencii v Banskej Bystrici. Už dlhší čas som videl potrebu urobiť tento krok, ale nebola vhodná príležitosť. Vnímam, že to bol správny krok, a aj zodpovednosť za prácu sa tým rozložila na viacerých. Bratia zodpovedne prijali túto úlohu a zbor to posilnilo.
Kresťanské spoločenstvo Trenčín | | | Logos 1 / 2022 | | | Martin Vincurský | | | Predstavujeme |
Kresťanské spoločenstvo Martin | | | Logos 5 / 2017 | | | Lucia Šlichtíková | | | Predstavujeme |
Kresťanské spoločenstvo Milosť Liptovský Hrádok | | | Logos 7 / 2019 | | | Kamil Dzuriak | | | Predstavujeme |
Kresťanské konferencie | | | Logos 10 / 2018 | | | Redakcia | | | Zo života cirkvi |
Kresťanské spoločenstvo Milosť Brezno | | | Logos 10 / 2019 | | | Daniel Šobr | | | Predstavujeme |