Šťastie je voľba

Tvoj najlepší život začína dnes! Boh chce, aby si si užíval svoj život práve teraz

Tvoj najlepší život začína dnes! Boh chce, aby si si užíval svoj život práve teraz. Nemusíš čakať, pokiaľ bude všetko dokonale urovnané v tvojej rodine, alebo v tvojom podnikaní, alebo kým sa vyriešia všetky tvoje problémy. Nemusíš si nechať ujsť šťastie, kým schudneš, porazíš nezdravý zlozvyk, či naplníš všetky svoje ciele. Nie, Boh chce, aby si bol šťastný práve tam, kde si a práve teraz.

Šťastie je voľba. Keď ráno vstaneš, môžeš sa rozhodnúť byť šťastný a užívať si ten deň, alebo sa môžeš rozhodnúť byť nešťastný a chodiť dookola so zatrpknutým postojom. Je to na tebe. Ak urobíš chybu, že sa budeš držať okolností, aby ti diktovali tvoje šťastie, potom riskuješ, že minieš Boží hojný život pre teba.

Možno prechádzaš ťažkým obdobím, možno máš veľký problém na svojej ceste, a všetko to ti dáva dôvod, aby si bol nešťastný a znepokojený. Ale tým, že budeš nešťastný, nič sa nezmení k lepšiemu. Tým, že budeš negatívny a zatrpknutý, ani to nič nezlepší. Radšej by si si mal zvoliť, že budeš šťastný a budeš si užívať svoj život. Keď tak urobíš, nielenže sa budeš lepšie cítiť, ale tvoja viera učiní to, že sa Boh prejaví a bude robiť divy v tvojom živote. Boh vie, že máme ťažkosti, zápasy a výzvy.

Život je príliš krátky na to, aby sme si neužívali každý deň.

Jeho cieľom nikdy nebolo to, aby sme jeden deň žili „ako v siedmom nebi“ a na druhý deň aby sme boli dole, porazení a v depresii preto, že máme problémy. On chce, aby sme si užívali každý jeden deň v našom živote.

Aby sa tak stalo, musíme sa prestať trápiť nad budúcnosťou. Prestaň si robiť starosti, ako sa to všetko otočí. Je dobre mať jeden veľký obraz – vyhliadku do budúcna, stanoviť si ciele, zostaviť rozpočty, urobiť plány, ale ak vždy žijeme v budúcnosti, nikdy si naozaj nebudeš užívať súčasnosť spôsobom, ako to Boh chce.

Keď sa veľmi sústredíme na budúcnosť, často sme frustrovaní, pretože nevieme, čo prichádza. Prirodzene, neistota zvyšuje stresovú hladinu a vytvára pocit neistoty. Musíme chápať, že Boh nám dal milosť, aby sme žili dnešok. Nedal nám milosť na zajtrajšok. Keď sa dostaneme do zajtrajška, dá nám silu, aby sme ním prešli. Boh nám dá to, čo potrebujeme. Ale ak sa práve teraz trápime nad zajtrajškom, celkom iste budeme frustrovaní a znechutení.

Musíme sa naučiť žiť deň za dňom. Aktom svojej vôle sa rozhodneme, že si začneme užívať život práve teraz. Život je príliš krátky na to, aby sme si neužívali každý deň. Nauč sa radovať zo svojej rodiny, svojich priateľov, svojho zdravia, svojej práce, užívaj si všetko vo svojom živote. Šťastie je rozhodnutie, ktoré urobíš, nie emócia, ktorú cítiš. Celkom iste sú obdobia v našich životoch, keď sa nám stávajú zlé veci, alebo sa veci nestanú tak, ako sme dúfali. Ale práve vtedy musíme urobiť rozhodnutie, že budeme šťastní napriek našim okolnostiam.

Mnoho ľudí žije v neustálom trápení. Vždy sú znechutení, frustrovaní, vždy majú nejaký druh problému, ktorý im bráni, aby boli šťastní. V noci nespia, sú ustarostení. Nemajú radi ľudí, s ktorými pracujú. Rozčúlia sa nad najmenšími vecami. Keď niečo nejde podľa nich, majú sklon stratiť kľud a sebaovládanie.

Je nesmierne dôležité, že vieme, ako žiť život v pokoji. Ak to tak chceme robiť, potrebujeme byť flexibilní a ochotní urobiť nejaké úpravy. Keď sa dejú veci, ktoré nás normálne rozčuľujú, musíme si povedať: „Nie, nedovolím, aby mi to zobralo môj pokoj. Budem ovládať svoje emócie. Nedovolím, aby som bol znechutený a podráždený. Rozhodujem sa byť šťastný.“

Mnoho ľudí si to ani neuvedomuje, že veľa z našich spôsobov správania, ktorými fungujeme v živote – naše postoje, vystupovanie – to je naučený zvyk. Tieto zvyky sa formovali opakovaním počas rokov života. Ak sme roky žili tak, že sme sa skôr sústredili na to, čo je zlé, než na to, čo je dobré, potom nám tieto negatívne zvyky bránia užívať si život.

Mnoho našich zvykov sme si osvojili od našich rodičov alebo od ľudí, ktorí boli okolo nás, keď sme vyrastali. Štúdie hovoria, že negatívni rodičia vychovajú negatívne deti. Ak sa tvoji rodiča zamerali viac na to, čo je zlé, prežili svoj život v strese a znechutení, potom je tam určite tá možnosť, že aj ty si si osvojil niečo z tohoto negatívneho myslenia.

Ľudia mi často vraveli: „Nuž, Joel, ja som taký bojovník. Ja som taký nepokojný. Nie som priateľský typ človeka.“

Prosím pochop, že tieto zvyky si si rozvinul. A dobrá správa je, že môžeš preprogramovať svoj „počítač“. Môžeš sa zbaviť negatívnej mentality a rozvíjať zvyk šťastia. Biblia hovorí: „Radujte sa v Pánovi vždycky.“

Keď ráno vstaneš, môžeš sa rozhodnúť byť šťastný.

To znamená, že bez ohľadu na to, čo nám stojí v ceste, vždy môžeme mať úsmev na tvári. Každé ráno by sme mali vstať nadšení ohľadom toho dňa, aj keď čelíme ťažkým, alebo negatívnym okolnostiam, potrebujeme sa naučiť zachovať si pozitívny postoj.

Šťastie nezávisí od našich okolností, závisí od našej vôle. Je to voľba, ktorú urobíme. Videl som ľudí prechádzať hroznými, nešťastnými situáciami, avšak v tom čase ste ani nevedeli, že majú nejaký problém. Mali úsmev na tvári a dobrú správu na svojich perách.

Iní ľudia v podobných okolnostiach – a niektorí dokonca v menej vážnych situáciách – sú v zúfalstve, v depresii, znechutení a ustarostení. V čom je ten rozdiel?

Je to v tom, ako trénovali svoju myseľ. Jeden človek si rozvinul zvyk byť šťastný. Je to človek nádeje, dôvery, ktorý verí na lepšie. Ten druhý si rozvinul myseľ byť negatívny. Je ustarostený, frustrovaný a neustále sa sťažuje.

Ak si osvojíš zvyk byť šťastný, musíš sa naučiť relaxovať a ísť v tom prúde, namiesto začínajúcej frustrácie. Musíš veriť, že Boh má veci pod kontrolou a to znamená, že nemusíš byť vystresovaný a ustarostený.

Každý deň je plný prekvapení a nepohodlia, a tak musíš akceptovať ten fakt, že nie všetko pôjde vždy tak, ako to chceš. Tvoje plány nepôjdu vždy tak, ako si si to naplánoval. Keď sa tak stane, urob rozhodnutie, že nedovolíš, aby ťa okolnosti znechutili. Nedovoľ stresu, aby ti ukradol tvoju radosť. Namiesto toho buď prispôsobivý a snaž sa vyťažiť čo najviac zo zlej situácie.

Raz som mal s Viktóriou perfektne naplánovanú dovolenku. Tešili sme sa na ňu niekoľko mesiacov. Bola to príležitosť pre nás dvoch ísť spolu preč a na niekoľko dní si dať pauzu. Čím viac sa dovolenka blížila, tým som bol nadšenejší. Mal som lístky a bol som pripravený odísť.

Moja matka mala problém so svojím bedrom kvôli detskej obrne, ktorú mala ako dieťa. Lekári robili čo mohli, aby jej pomohli s liekmi a rozhodli, že jej vymenia bedro a objednali ju na operáciu. Niečo do toho prišlo, a tak ju museli preobjednať na iný termín. Posunuli operačný deň a ten padol presne na deň, keď sme plánovali odísť na náš veľký výlet. Ťažko sa mi rozhodovalo, či pôjdem na dovolenku, alebo zostanem doma a budem sa starať o matku. Rozhodli sme sa zostať doma. Najprv sme boli znechutení, ale sme sa rozhodli, že nedovolíme, aby nám to ukradlo našu radosť.

Matka bola na operácii a v ten týždeň, kým som bol v nemocnici ju navštíviť, som sa tiež modlil za 20 alebo 30 iných ľudí. Išiel som z jednej nemocničnej izby do druhej, pretože jedna rodina za druhou ma prosila, aby som sa modlil za ich blízkych. Na konci toho týždňa som bol sviežejší a viac zrelaxovaný, ako by som bol, keby som sa vrátil z dovolenky.

Mohli sme sa nechať tým vystresovať. Mohli sme povedať: „Bože, toto nie je fér. Dlho sme si to plánovali. Prečo sa nám to deje?“

Namiesto toho sme sa jednoducho prispôsobili. Biblia hovorí v liste Rimanom 8,28: „Všetky veci pôsobia na dobré tomu, kto miluje Pána.“ Neviem, prečo matkina operácia padla rovno na deň odchodu na našu dovolenku. Ale viem, že Boh to spracoval pre naše dobro. Niekedy môžu byť naše plány prerušené preto, pretože Boh má niekoho a chce, aby sme sa ho dotkli, alebo má niečo špeciálne, čo chce, aby sme urobili. Mnohokrát si ani neuvedomujeme takéto udalosti zo zákulisia, ale Boh nás používa.

Nedávno som sa išiel so synom Jonatánom najesť do jednej našej obľúbenej reštaurácie. Pred nami prišla jedna veľká partia a čašník nás informoval, že budeme musieť 45 minúť čakať. Tak dlho sme nemohli čakať a boli sme znechutení, lebo sme sa veľmi tešili, že sa tam najeme. Ale sme sa rozhodli, že sa s tým nejako vysporiadame. Povedal som Jonatánovi: „Poďme do toho malého McDonaldu a najeme sa tam.“ Nebol som na tom mieste viac ako dvakrát vo svojom živote. Keď sme tam prišli, všimol som si dobre oblečeného muža, ktorý sedel pri prednom stole, bol celý bez seba. Keď sme s Jonatánom prešli vedľa neho, pozrel som sa na neho, kývol hlavou a usmial som sa. Veď o nič nejde. Šli sme si sadnúť smerom do rohu a objednal som jedlo.

O niekoľko dní neskôr som dostal list od toho muža. Povedal, že bol úplne na dne vo svojom živote a sotva sa predtým dakedy modlil, ale v to ráno sa pomodlil a povedal: „Bože, ak si skutočný, daj mi nejaké znamenie.“ Vo svojom liste písal: „Keď sa moje oči stretli s vašimi, niečo sa stalo v mojom vnútri. Nikdy predtým som necítil takú lásku.“ Mňa udivuje to, že ja som nič necítil – iba kŕče od hladu. Chcel som sa jednoducho najesť. Keď sa však spätne pozerám, uvedomujem si, že Boh zámerne zmenil moje plány tak, aby som videl tohto muža, a aby som sa s Jonatánom stal súčasťou odpovede na modlitbu tohto muža. Niekedy ťa Boh môže viesť celkom inou cestou, len aby si sa na niekoho usmial, len aby si niekomu povedal dobrý deň. Len samotný výraz tvojej tváre môže dať ľuďom nádej. Boh môže spôsobiť to, že sa ľudia na teba pozrú a uvidia Jeho lásku a súcit.

Pred rokmi urobil ruský vedec Ivan Pavlov experiment s nejakými psami. Študoval ich zvyky a to, ako reagujú na určité situácie. Vždy keď ich kŕmil, zazvonil. Keď psy uvideli potravu, tešili sa a slintali. Nevedeli sa dočkať jedla. Počas niekoľkých týždňov, zakaždým, keď Pavlov kŕmil psy, dával pozor, aby najprv zazvonil. Po krátkom čase si spojili psy zvonenie s prítomnosťou jedla. O niekoľko týždňov neskôr sa Pavlov rozhodol, že skúsi niečo iné. Začal opäť zvoniť pri rôznych príležitostiach, keď ich nekŕmil, len aby videl, čo urobia. Je zvláštne, že keď zazvonil, hoci tam nebolo vidieť ani cítiť žiadne jedlo, psy začali slintať. V ich mysli sa chystali jesť a Pavlov toto nazval „podmienenou reakciou“.

Niečo podobné sa môže stať aj nám. Môžeme si dovoliť sami sebe rozvinúť všetky druhy negatívnych reakcií. Napr. uviazneme v premávke a takmer okamžite nám riadne stúpne krvný tlak. Sme hneď veľmi znechutení. Možno s nami v kancelárii niekto nehovorí, možno nás niekto neustále ignoruje. Namiesto toho, aby sme to nechali tak, sme urazení. Rozvinuli sme si v sebe reagovanie určitým spôsobom.

Raz som pozeral špeciálne správy, kde reportéri viedli interview s ľuďmi v New Orleanse, ktorí prežili hurikán Katrina. Človek za človekom rozprával svoj príbeh a väčšina z nich bola nesmierne negatívna a zahorknutá, obviňovali iných ľudí, obviňovali vládu, obviňovali Boha.

Jedna mladá žena pristúpila k mikrofónu a hneď som vedel rozlíšiť na nej celkom iný postoj. Mala veľký úsmev na tvári, takmer žiarila. Reportér sa jej takmer sarkasticky opýtal: „OK, povedzte nám svoj príbeh. Čo sa stalo?“

„Nič zlé sa nestalo,“ povedala žena. „Nie som tu, aby som sa sťažovala. Som tu preto, aby som poďakovala Bohu, že ešte som nažive a som zdravá. Ďakujem Bohu, že moje deti sú v poriadku.“ Reportér bol zarazený. Každý sa sťažoval, že nemá buď elektrinu, alebo vodu. Bolo veľmi horúco a nebola tam žiadna ventilácia. Reportér skúšal ďalej: „Máte nejakú ventiláciu:“

Žena povedala. „Nie, nemám ani elektrinu, nemám ani svoj domov. Povodeň ho zobrala.“ Potom sa usmiala a povedala: „Poviem vám, čo naozaj mám.“ Zohla sa a zobrala svoju Bibliu. „Mám nádej, mám radosť, mám pokoj,“ povedala. So žiarivým výrazom na tvári pokračovala: „Viem, že Boh je na mojej strane.“

Táto žena odmietla zamerať svoje myšlienky na sebaľútosť. Vlastne hovorila: Viem, že Boh má stále kontrolu nad mojím životom. Povedal, že malý vrabec nepadne na zem bez toho, aby to nevidel. Tak viem, že teraz ma pozoruje a postará sa o moje deti a o mňa.“

Trénuj svoju myseľ, aby videla dobré. Zbav sa negatívnych, podmienených reakcií. Každý okolo teba sa môže sťažovať, ale ty môžeš nájsť v každej situácii to dobré. Ak budeš robiť to, čo Písmo hovorí, naozaj môžeš byť šťastný v každom období.

Podľa výskumov až na 70 % hrozí ľudom srdcový infarkt v pondelok ráno viac, než v ktorýkoľvek iný čas, pretože ľudia sú viac vystresovaní a napätí, než v ktorýkoľvek iný deň. Ale apoštol Pavel povedal: „Naučil som sa byť spokojný s tým, čo mám.“ Premýšľaj o tom. On povedal: „Naučil som sa byť spokojný.“ Inými slovami: „Nestalo sa tak automaticky. Musel som trénovať svoju myseľ, aby zostala v pokoji. Musel som trénovať svoju myseľ, aby sa pozerala na veci z jasnejšej stránky. Musel som trénovať svoju myseľ, aby sa zamerala na dobro.“

My musíme robiť to isté. Šťastie len tak na nás nepadne. Je to voľba, ktorú musíme urobiť. Byť pozitívnym – to neznamená, že to prirodzene na nás prichádza. Musíme denne robiť rozhodnutie. Naša myseľ, ak sa to nechá na ňu, sa často obracia k negatívnemu. Musíš si uvedomiť, že keď sa usmievaš, je to akt viery. Keď sa usmievaš, posielaš správu celému svojmu telu, oznamujúc mu, že všetko bude v poriadku. Ak si rozvinieš tento pozitívny postoj viery, seješ semená pre Boha, aby pracoval v tvojom živote.

Preklad: Mária Kupčiová