Zanechaj za sebou dedičstvo, ktoré má hodnotu

Dedičstvo je duchovný, emocionálny a spoločenský odkaz

Keď sa narodila Jerriann, naša prvá dcéra, a držala som ju v náručí, napadlo mi, že na svete nemôže existovať nič dokonalejšie. Myslela som si, že je prekrásna, že nemôže byť krajšieho dieťaťa. Boh nemohol na zemi stvoriť nič báječnejšie než toto dieťa, ktoré som držala v rukách. Potom, o 13 mesiacov neskôr, som porodila druhú dcéru – Terri. Narodili sa tak krátko po sebe, že občas to vyzeralo, akoby som vychovávala dvojčatá. Aj ona bola dokonalosť sama, keď som ju vzala do náručia. Jednoducho, bola som presvedčená, že nemôže byť nič krajšie! Je to veľká radosť, keď sa stanete rodičmi a založíte si rodinu.

V Liste Títovi 2,3 sa píše, že staršie ženy majú napomínať mladšie ženy, aby milovali svoje deti a tiež aby milovali svojich manželov. Takže teraz, keď som vydatá viac ako 46 rokov a čo-to som už prežila, myslím, že som oprávnená vyučovať mladšie ženy. Keď som začala premýšľať o tom, ako apoštol Pavol napísal Títovi, že treba „napomínať mladšie ženy, aby milovali svoje deti“, napadlo mi: „To dnes treba viac než kedykoľvek predtým.“ Niečo sa totiž prikradlo a vzalo tú lásku preč. Satan chce zničiť to, o čom by ste si mohli myslieť, že je pre ženy prirodzené, teda že budú milovať svoje deti. Preto potrebujeme zbožné staršie ženy, ktoré sa postavia za to, čo je správne, a vyučia mladšie ženy. Potrebujeme zbožné mladé ženy, ktoré budú milovať svoje deti a svojich manželov.

Popri Božej láske je láska rodiča k svojmu dieťaťu asi najsilnejším a najkrajším typom lásky tu na zemi. Výchovné lekcie rodičov a ich príklad sú základnými piliermi charakteru ich dieťaťa v budúcnosti. Je dôležité, aby sme si všetci vytvorili proces odovzdávania dedičstva – a zanechali tak dedičstvo našim deťom a vnúčatám. Každá rodina má nejaké dedičstvo alebo odkaz, ktorý sa odovzdáva z jednej generácie na druhú.

Dedičstvo je duchovný, emocionálny a spoločenský odkaz, ktorý sa odovzdáva z rodiča na dieťa, či už dobrý, alebo zlý, z jednej generácie na druhú. Ak chcete odovzdať dedičstvo zbožnosti, musíte mať plán. Ak zlyhávate v plánovaní, plánujete si tým zlyhanie. Musíte si naplánovať, ako ďalej odovzdáte tento proces dedenia. Je nutné byť cieľavedomý v tom, ako žijete a akým príkladom Božích princípov ste pre svoju rodinu.

Typická rodina len reaguje na to, čo im život prináša, namiesto toho, aby si dopredu plánovali odovzdanie konkrétneho dedičstva. Všetko to začína tým, že si uvedomíte, aký druh odkazu chcete ako rodič po sebe zanechať. Ak nie ste rodič, nemáte deti, tak aký druh odkazu chcete zanechať ako teta alebo strýko? Aké dedičstvo odovzdáte tým, ktorí sú okolo vás? Tento proces odovzdávania odkazu prebieha nezávisle od toho, či si ho uvedomujeme, alebo nie. Práve teraz vytvárate odkaz, ktorý odovzdávate svojej rodine a dokonca i svojim priateľom. Je tento odkaz taký, aký by ste chceli zanechať? Spomínam si na učiteľov z nedeľnej besiedky, ktorí ovplyvnili môj život, keď som bola malá. To, čo mi odovzdali, bolo ich dedičstvo. Aj vy odovzdávate určitý odkaz, či už vedome, či nevedome. Takže poďme si zaumieniť, že po sebe zanecháme dedičstvo, ktoré má hodnotu a pozitívny vplyv na ostatných.

Moja mama mi zanechala odkaz. Učila ma veriť Bohu ešte skôr, ako ma naučila veriť v niečo iné. Túto lekciu posilňovala tým, že ma brávala do cirkvi zakaždým, keď boli dvere otvorené. Podporovala Božie dielo a aj mňa povzbudzovala, aby som sa zapájala. A nielen to. Videla som, ako si mama vážila Božie slovo vo svojom živote, ako si navykla na osobnú modlitbu a ako sa obracala k Bohu, aby jej dal silu na každý deň. Keď som vyrastala, neprešiel jediný deň bez toho, že by mama vo dverách na mňa nekládla ruky a nemodlila sa, keď som odchádzala do školy. A zvykla sa vtedy modliť takto: „Otče, prosím o ochranu Ježišovej krvi nad Carolyn, nech sa jej nič zlé nestane, nech sa k nej nijaká pohroma nepriblíži.“ Mama sa za mňa proste celý čas modlila podľa Písma. Toto dedičstvo mi odovzdala a ja dodnes prosím o ochranu Ježišovej krvi nad mojimi deťmi a siedmimi vnúčatami.

Keď sme sa pred rokmi s manželom Jerrym presťahovali do Fort Worth v Texase, bývali sme v chatrnom dvojizbovom dome. Nemali sme žiadne peniaze. Museli sme zbierať fľaše od sódovky, aby sme ich mohli vrátiť za náhradu a kúpiť bochník chleba, aby sme mohli dať deťom aspoň boloňské sendviče. Boh nás však vyviedol z chudoby do prosperity, pretože sme sa rozhodli, že chceme našim deťom a deťom našich detí odovzdať iný odkaz. Uvedomili sme si, že nemusíme žiť týmto spôsobom. Bol (a stále je) lepší spôsob! Boh nás previedol dlhou cestou od zbierania fliaš od sódovky k tomu, že sme si uvedomili, že môžeme svojim deťom a vnúčatám zanechať nejaké dedičstvo.

Budem navždy vďačná za finančné požehnanie, ktoré nám Boh dal, no najväčšie dedičstvo, ktoré s Jerrym môžeme pre našu rodinu vybudovať, je dedičstvo viery. Môžeme im odovzdať tú istú lásku, ktorú my cítime k nášmu nebeskému Otcovi. Môžeme im dať príklad zbožného životného štýlu a naučiť ich milovať Boha, dôverovať a slúžiť Mu. Aké dedičstvo a aký odkaz odovzdáte svojim deťom, svojim vnúčatám, neteriam, synovcom, či svojim priateľom? Ak nemáte deti a ani ich nebudete mať, aj tak za sebou niečo zanecháte. Zaumieňte si teraz, že budete príkladom Božej bezpodmienečnej lásky a zanecháte po sebe dedičstvo viery.

Zdroj: Časopis Adventure in Faith, Jar 2013
Preklad: Lenka Dunajská